- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣8️⃣.

,,Neplač zlato." privinul si ma.
,,Môžeš to vypnúť." zdvihla som hlavu a on sa usmieval.
,,Vypnúť?"
,,Áno. Aj Stefan to robil. Budeš voľná a nebudeš cítiť vinu."
,,A čo sa stane keď to späť zapnem?"
,,Nemusíš to zapínať vôbec." chcela som vysvetlenie.

Damon ma do rána presviedčal že to tak je lepšie, nech to skúsim. Ak nebudem chcieť, môžem ich zapnúť späť.
Nebola som si tým tak úplne istá...
Povedal mi, aj ako na to. Nevedela som či je to správne rozhodnutie.
,,Meredith nemusíš sa báť. Je to normálna vec, ktorú robí každý upír."
,,Budem toho ľutovať..."
,,Ver mi že nie." žmurkol a tým ma presvedčil.
Zavrtela som hlavou a zatvorila oči.
,,Je to naozaj dobrý nápad?" otvorila som ich späť.
,,Áno!" vykríkol a pozrel sa na dvere.
Zatvorila som oči späť a snažila sa vypnúť to. A urobila som to.

Do izby niekto vtrhol, no nenechala som sa rušiť. Keď som po niekoľkých sekundách otvorila oči, svet som už videla inak.
,,Ale nie." povzdychol si Stefan.
,,Nehovor mi, že si ju donútil, aby to vypla."
,,Dobre nepoviem ti to." odpovedal. Medzitým som sa ja postavila vedľa Stefana, a zašepkala som mu do ucha:
,,Vypla som to." usmiala som sa a obišla som ho.

Zatvorila som za sebou dvere a ďalej som už iba počula ako sa hádajú. Usmiala som sa a kráčala po chodbe smerom k schodom.

Zošla som až úplne dole do baru, kde to žilo. Všade boli muži a okolo tyčí sa točili polonahé ženy.
,,Slečna ale vy nemáte ešte 18!" pribehol ku mne SBS-KÁR.
,,Staraj sa o seba." ovládla som ho, a on v mžiku odišiel. Usmiala som sa na muža za ním, a ten to hneď hovoril svojim kamarátom.

Sadla som si za bar a pozerala som sa, koho by som si asi dala.
Prišiel ku mne mladý barman aj s pohárikom whisky.
,,To máte od pána tam na bare." samozrejme som si ešte nič neobjednala. Keď som nazrela na druhú stranu baru, uvidela som pohľadného muža s jemným svetlým stniskom a koženou čiernou bundou. Zdvihla som pohárik nad seba, a on zdvihol ten svoj. Prevrátila som ho do seba naruby.
Nestihla som ho ani len dopiť, a nejaký muži ma chytili za plecia. Nevyzerali ako ľudia čo tu žúrovali. Mali obleky a v ušiach slúchadlá.
Boli silný, pretože aj ako upírke sa mi nepodarilo vyvliecť sa im. Ťahali ma k dverám s nápisom "EXIT".
Keď ma vytiahli von, z úst mi vyšlo pár ostrých nadávok.
Ťahali ma k nejakému autu a ja som začala kopať nohami.
,,Pustite ma!" kričala som, ale oni nepočúvali.
Zrazu som na jednom pleci tlak necítila, tak som sa otočila a jeden z mužov tam už nestál. Keď som sa otočila na druhú stranu, ten druhý bol preč tiež. Rozhliadla som sa a zatiaľ bolo všade ticho.
Zrazu som započula kutáľanie sa niečoho mokrého. Pozrela som sa tým smerom a po parkovisku sa najprv kutáľala jedna hlava, a hneď potom aj druhá.
Spoza toho auta vyšiel presne ten muž čo bol v bare, a ruky si šúchal ako mucha.
,,Zrejme budeš niečí cieľ. Moje meno je Niklaus Mikaelson, stavím sa že má poznáš aj pod iným menom a to Klaus." na tvári sa mu objavil úškrnok, a ja som zodvihla jedno obočie.

,,Nič mi to nehovorí."
,,To si snáď zo mňa strieľaš? Som pôvodný hybrid." zatriasla som hlavou.
,,Hľadám tvoju sestru, Elenu. Ju asi poznáš." kývla som plecami.
,,Ok a čo ja s tým?"
,,Je ti jedno že po nej ide najstarší upír všetkých dôb?"
,,Aj hej."
,,Klaus." ozvalo sa za mnou. Stefan.
,,Stefan Salvatore. Ako rád ťa len vidím. Hľadal som ťa." Stefan zdvihol bradu nahor.
,,Nevedel som že Elena má sestru. O nej pri našej dohode nepadla reč. Ako je to len možné?" usmieval sa od ucha k uchu.