- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

4️⃣6️⃣.

,,Do riti Klaus! Čo odomňa ešte chceš?!" zavrela som dvere, aby hádku nepočul aj zvyšok rodiny.
,,Ja viem, spravil som chybu. Ale nečakal som, že sa nevieš ovládať. Myslel som že..."
,,Čo si myslel? Že budem pod kontrolou? Tak to si sa vo mne mýlil. Myslela som si, že to zvládnem ovládať. Ale nejde to! A.. A..." totálne som sa zložila pri spomienke na to, že som práve niekomu vzala život.
Sadla som si na podlahu a držala som si kolená u hrude.
,,Pššt to bude v pohode. Každý si už niečím takým prešiel." privinul si ma k sebe ešte bližšie. Objala som ho. Bol mi práve jedinou oporou.
,,Som s tebou." šepkal a hral sa s mojími vlasmi. Slzy mi stekali po lícach a domáčali mu jeho sivé tričko.
,,Prepáč." odtiahla som sa a utrela som si slzy z líc. Klaus sa na svoje domáčané tričko ani nepozrel. Sledoval iba mňa, ako plačem.

Nechcela som, aby ma videl plakať. Cítila som sa ako dieťa.
,,Správam sa ako blázon." zavrtela som hlavou.
,,Nie." povedal. ,,Prejavuješ city. To je dobré." podišiel ku mne bližšie a venoval mi bozk na čelo.
,,Budem s tebou." povedal presvedčivým hlasom a objal ma.

Chvíľu som sa v jeho objatí zdržala, až kým ma nezobral do náruče a položil na posteľ.
Trocha ma odsunul a prikryl dekou. Ľahol si vedľa mňa.
Otvorila som oči a on sa na mňa usmieval.
Ruku otočil za seba a zhasol lampičku.
V izbe bolo šero a dokázala som ho aj v tomto šere vidieť.
Bála som sa zatvoriť oči, ale potom som to ani nevnímala.

Z pohľadu Klausa:
Sledovať ju ako spí bolo zaujímavé.
Nedokázal som spať keď som ju mal pred sebou.
Bola ako anjel.
Mal som pocit, že som ju niečím zobudil, keďže sa zvrtla.
Ale ona sa ku mne iba prisunula.
Až úplne ku mne.
Musela jej byť zima.
Privinul som si ju a ona ma jednou rukou objala okolo pásu.
Hádam som sa aj začervenal.
Doriti, Klaus Mikaelson čo robíš? Ty pako. Už nad tvojím menom sa každý chveje a ty sa tu hraj na citlivku. Ale keď ona je taká krásna...

Ráno som sa vzbudila na silné slnko, ktoré mi pálilo rovno do očí.
Pozrela som sa hore a videla som Klausovu hlavu.
Ešte spí.
Keď som sa spod neho snažila dostať, otvoril oči ako jastrab.
,,Kam že kam?" spýtal sa so žiarivým úsmevom.
,,Doriti!" spomenula som si.
,,Musím ísť do práce!" vyvliekla som sa mu a začala vyšilovať.
,,Ale no taak." otočil sa na brucho.
,,To snáď nemyslíš vážne." zamrmlal do vankúša.
,,Áno myslím!" zakričala som a začala som sa obliekať.
Klaus iba zahmkal.

Všimla som si, že pootočil hlavou a sledoval ma.
,,Klaus!" ohriakla som ho a on sa otočil.

Obliekla som si sukňu s oranžovými kvetinkami a biele tielko.

Napichla som si do uší náušnice, rukami som si trocha uhladila strapaté vlasy a šla som von z izby.

Na chodbe som skoro narazila do Kola a ten sa otočil s podivným úškrnkom.
Otočila som sa naň, že sa mu ospravedlním a on sa namiesto nahnevanej tváre, usmieval.
,,Tak aká bola prvá noc s Nikom? Je aspoň dobrý? Dievčatá hovoria že som lepší." smial sa.
,,Prosím?" spýtala som sa neveriackym tónom.
,,Nič medzi nami nebolo." pretočila som očami.
,,Len aby!" znova sa zasmial a šiel ďalej po chodbe.
Zavrtela som hlavou a šla som dole schodmi.

V práci bol už frmol.
,,No kde si toľko? Meškáš. Mám tu veľa ľudí. Nestíham." Camille mi hodila zásteru rovno do tváre.
Postavila som sa k baru a opásala som si ju okolo bokov.
Zobrala som tác s pohármi a začala som ich roznášať.

Pri jednom stole som si opäť všimla toho istého muža, ktorému dal Klaus päsťou do tváre. Ako ma zbadal, zarazil sa a pobral sa preč.
Predsa len mu Klaus povedal:
,,Ešte raz ťa tu uvidím obťažovať mladé dievčatá a prisahám, prisahám, že ťa zabijem. Je ti to jasné?!" .
Tak kto by neodišiel?