- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣.

Keď som sa pozerala do blba nastalo podozrivé ticho pretože Elena prestala na chvíľu rozprávať.
,,Počúvaš ma vôbec?" opýtala sa a ja som spanikárila.
,,Čo? Ale jasné." povedala som najpresvedčivejšie ako som vedela.
,,Fakt? Tak čo som teraz povedala?"
,,Myslím že si povedala že ťa pozval von."
,,Áno!!" zvískla a ja som jej zovrela ruku. Všetci už totiž spali.
,,Jaj aha." stíchla a sadla si späť na mäkký matrac. ,,Strašne sa teším. Vôbec som ani len netušila že by ma niekto ako on pozval von!" pozdvihla som obočie.
,,No vidíš tak máš šťastie."
,,Ináč čo sa dnes stalo tebe?" musela som si povzdychnúť.
,,Ani zďaleka to nebolo také zaujímavé ako to tvoje." zvískla znova no tento raz tichšie.
,,Mala by som asi ísť spať čo?"
,,To teda." zasmiala som sa. Elena sa medzitým presunula do postele hneď oproti tej mojej.
,,Dobrú noc." zašepkala
,,Dobrú." a zhasla malú lampičku.
Čakala som niekoľko minút kým som si nebola istá že Elena spí. Pomaly som sa presunula k môjmu stolíku a zapla počítač.
Na jednej stránke som mala založený účet, na ktorý som pridávala rôzne veci. Od citátov až po vlastné fotografie (tých tam veľa nebolo). Každý večer som si pozerala či mi niekto nenapísal alebo tak. No dnešok bol iný než ostatné dni. Namiesto nuly na mňa zažiarila jednotka. Bola to síce jediná notifikácia ale aj tak som sa pousmiala.
Ten kto mi písal nemal síce profilovku+divné používateľské meno ale aj tak som sa rozhodla prečítať si to.
Nebojte sa, keby mi niekto písal niečo neslušné, neodpisovala by som.

,,Píšeš citáty z vlastnej hlavy alebo to prosto sťahuješ z internetu ako ostatní?"

Čo si to o mne myslí? Jasné že píšem svoje. Nenávidím keď niekto "vymyslí" niečo, čo ani nepatrí jemu.

,,Zdravím. Citáty píšem z vlastnej hlavy. Prečo sa pýtate?"

Samozrejme som mu vykala. Nebola som až taká nevychovaná i keď som už pár mesiacov bez rodičov.

,,Zdajú sa mi až moc... Gýčové."

A kto mu ich káže čítať?

,,Názor vám neberiem."

Hneď na to odpísal.

,,Nemusíš mi vykať niesom nejaký starý dedo."

,,Fajn a ako ti mám hovoriť, pán tajomný?"

Odpísala som.

,,Pán tajomný znie dobre:)."

Pousmiala som sa a hneď odpísala.

,,Koľko máš teda rokov keď niesi nejaký starý dedo?:p"

,,Dosť:)"

Potichu som sa zasmiala. Písala som si s ním asi do jednej rána. Bol aj docela zábavný. Vymyslel mi prezývku ,,spisovateľka". Moc som si tak ale nepripadala. Nevedela som o ňom nič a nechcela som si ho zatiaľ nejak púšťať k telu, ale vyzeral byť fajn.

Keď ráno začal hlasno zvoniť budík skoro som vyskočila z kože. Keď sa mi ho podarilo zastaviť, šla som k zrkadlu. Skoro ma porazilo. Kruhy pod mojími očami vyzerali ako vyryté do mojej až moc svetlej pokožky. Tvár som mala zvráskavenú ako stará žena, a vlasy vyzerali zničene. Za to mohlo to malé ponocovanie? Alebo moje zvláštne nočné mory?
Elena vstala ako Rúženka. Jej krásne rysy a žiarivé oči ma privádzali do šialenstva. Oproti mne vyzerala ako Hollywoodska hviezda.
,,Dobré ránko." zazívala a pretiahla sa. Ja som si ani len nevšimla že mám otvorené ústa.
,,Čo je?" spýtala sa s pozdvihnutým ľavým obočím.
,,Ale nič." zamrmlala som a tiahla sa do kúpeľne. Dúfala som že korektor moje fialové kruhy aspoň trocha zamaskuje. Takto som NEMOHLA ísť do školy.

Atmosféra v dome bola na mňa až moc veselá. Jenna bola ako každé ráno rozžiarená, Elena sa tvárila veselo (zrejme kvôli dnešnému rande), aspoň ten Jeremy bol v podobnej nálade ako ja.
Lenže na mne to bol docela nezvyk.
Keď nám Jenna ako každé ráno chystala raňajky musela si na mne všimnúť tú nesmelosť.
,,Zlý spánok?" spýtala sa nenápadne.
,,Ani neviem." lepšia odpoveď ma nenapadla. Z raňajok som zjedla máločo, pretože Elena ma už volala pretože Bonnie nás vonku čakala.
Jenna ma prívetivo objala a rozlúčila sa s nami. Snažila som sa o presvedčivý úsmev aby som jej pozdvihla náladu.