- 𝑚𝑟𝑡𝑣𝑎 𝑟𝑢𝑧̌𝑎 -

2️⃣9️⃣.

Stefan akoby zamrzol.
,,O čom to hovorí Stefan?" prestávala som tomu rozumieť.
,,Stefan sa so mnou dohodol, že ak nechám Elenu žiť, bude mi slúžiť. Preto je teraz tu so mnou v New Yorku. Ale zázračne využil situáciu, však?" Stefan sa pozrel do zeme, a ja som všetkému začala pomaly rozumieť.
,,Nikdy mi nebudeš lojálny však? Až pokým nebudeš k Elene a jej sestre nič cítiť." pozrel sa na mňa a potom späť na Stefana.
Potom bol rýchlosťou upíra hneď u neho. Chytil ho za hlavu, a pozeral sa mu pichľavo do očí.
,,Stefan no tak, vypni to." hovoril najprv pokojným hlasom, no Stefan ho odstrčil.
,,Nie!" zakričal na Klausa a to ho muselo naštvať. Okamžite bol u neho a odhodil ho aj so sebou na múr.
,,Vypni to!!!" kričal. A Stefan už ďalej nemohol odporovať. Vypol to.
Videla som v jeho očiach už iba prázdnotu. V ten moment sa vo mne čosi zlomilo. Čakala som iba, čo Klaus spraví mne.

Keď Stefan už bol bez ľudskosti, Klaus sa začal usmievať. Ja som tam iba stála a stále som cítila niečo k Stefanovi. Mala som pocit, že teraz to už nieje on.
Klaus sa obrátil smerom ku mne a kráčal za mnou. Nevedela som, či mám začať cúvať, alebo radšej ostať na mieste.
Keď bol rovno predo mnou, ani som pomaly nedýchala.
Prezeral si ma od hlavy po päty. Nasucho som pregĺgla.
Usmial sa, a pozeral sa mi do očí.
,,A čo s tebou?" spýtal sa ma. Bez výrazu som naňho hľadela.
,,Ak chceš aby som ti slúžila, spravím to."
,,Slúžila? To slovo sa mi páči. Neviem ale, prečo ako upír bez ľudskosti neodporuješ. Jaj vlastne... je ti to jedno." zasmial sa a ja som nezmenila výraz tváre.
,,Budeš sa mi možno hodiť. Uvidíme." usmial sa. Presne som vedela, čo spravím. Nedokázala som sa pozerať na to, že Stefan takto trpí. Viem, má mi to byť jedno, ale on by spravil možno to isté...

Klaus chcel pomocou krve Eleny vytvárať ďalších hybridov. Ako mi dokázala toto Elena vlastne tajiť? Všetky svoje problémy zamietli pod koberec.

Keď sme kráčali lesom, kde mala byť ďalšia svorka vlkodlakov, sledovala som Stefana. Rozmýšľala som, kedy mu povedať niečo, čím by som dokázala spustiť jeho ľudskosť. Som asi divná...

Keď sme prišli na dané miesto, táborilo tam iba pár ľudí, ktorý mi nepripadali ako nejaká svorka. Neviem ako to funguje.
Klaus si to k ním nakráčal, a ja som čakala na nejaký povel alebo niečo podobné. Ale na nič neprišlo.
My so Stefanom sme stáli v pozadí.
,,Stefan?" prehovorila som naňho a on iba na mňa natočil hlavu.
,,Musíš to zapnúť. Kvôli Elene."
,,Prečo ti na tom záleží? Nemáš predsa ľudskosť. Má ti to byť jedno."
,,To je to. Ja neviem čo so mnou je..."
,,Asi ku mne niečo máš." usmial sa a otočil sa späť dopredu.
,,Stefan prosím. Ty by si spravil to isté."
,,To sa teda sakra mýliš." sikol.
Povzdychla som si a sledovala Klausa ktorý vlkodlakov doslova do premeny na hybrida NÚTIL. Nebolo mi práve príjemné sa na to pozerať. Ale Klaus nemohol zistiť, že možno ani ľudskosť vypnutú nemám. Donútil by ma to urobiť. Možno som ju ani nevypla a namýšľala som si to... neviem. Toto by upír bez ľudskosti robiť nemal.

Večer sme spali pod holým nebom. Klaus čakal kým sa hybridi po smrti zobudia a ja som ležala vedľa Stefana iba na deke. Nevadilo mi to.
,,Prinútil som sa rozmýšľať nad tým, čo si hovorila a nezmenil som názor. Len aby si vedela. Som s Klausom. Elena je pre mňa minulosťou." kývla som hlavou a pozerala sa späť na hviezdy.
,,Viem že máš ľudskosť. Niesom včerajší. Musela si ju asi nejakým zvláštnym spôsobom omylom zapnúť. To sa stáva."
,,Fakt?" začudovala som sa.
,,Nepovieš to Klausovi?" dúfala som, že odpovie v môj prospech.
,,Uvidím." povedal a ďalej už sme sa ale nerozprávali.