Donúť ma

7. Absurdné.

Max

Zostala som tam stáť. Po osvietení, že za mnou leží ten mŕtvy chlap som sa rozutekala domov. Bežala som celú cestu a bola vďačná za conversy. Rodičov som tam zanechala bez jediného slova. Bolo mi to jedno. Musím odísť. Hneď teraz. Nezaujímala ma žiadna krvavá prísaha. Nikto ma tu neuväzní a hlavne nie s ním, nech to už znamenalo čokoľvek. Necítila som nič. Človek by si myslel, že keď uvidí niekoho násilnú smrť otrasie to jeho základmi, zrejme by to aj tak, keby som sa viac nebála o svoj život. Môže to byť všelijako sebecké, ale o jeho osude už bolo rozhodnuté a o mojom ešte nie. Vbehla som do bytu a až po zavretí vchodových dverí som sa zosypala. Dovolila som si to len na malý okamžik, potom som schody brala po dvoch a zabuchla za sebou dvere na mojej detskej izbe. 
Ako sa toto mohlo stať? Za bieleho dňa? Na cudzom pohrebe? To nemohli vydržať, kým odtiaľ odídu všetci ľudia?
Slová Marcella o neveste ma pálili na perách. Sťahovali mi žalúdok neviditeľnou slučkou. Nič nedávalo zmysel.
Skutočne mám panické záchvaty ?
Dávalo by to zmysel.
Hodila som cestovnú tašku na posteľ a nahádzala tam všetko oblečenie porozhadzované po izbe. Nemohla som odísť. Čo keby spravili niečo mojim rodičom? A čo náš dom?
Sadla som si na zem a chrbát som si oprela o posteľ. Pozerala som na vyblednutú zelenú stenu.
Slzy neprichadzali. Boli luxus, ktorý som si nemohla dovoliť. Kolená som si pritiahla viac k hrudi a objala ich rukami.
Netuším ako dlho som takto sedela, keď som počula vchodové dvere. Mohli to byť rodičia, ale žiadne hlasy ku mne nedoliehali. Potom som počula kroky. V hlave mi šrotovali rôzne scenáre. Mohli to byť oni? Mohli si prísť pre mňa? Oblial ma studený pot. Rezignovane som hľadela na dvere a čakala som kým sa otvoria.
Na schodoch som počula blížiace sa kroky. Dvere sa rázom otvorili s takou silou, že narazili do steny.
Do izby vpálil Will. Srdce mi vyskočilo z hrude. Potom nasledovala mierna úľava.
Zadíval sa na mňa najprv s hnevom v očiach a následne, keď ma videl zastal v chôdzi.
,,Na opúšťanie sa si nevybrala práve najlepší čas." Chuť ho preplieskať vzrástla na maximum.
,,Povedz William, kedy je ten správny čas ?"
Odsekla som mu a ani sa pri tom nepohla.
Výraz mu zostal kamenne tvrdý. Následne zaletel očami na moju zbalenú tašku a v ohryzok sa mu pohol.
,,Kam si sa vybrala?" Strelil po mne očami a jeho nenávistný pohľad mi vyrazil dych.
,,To ťa nemá čo zaujímať." Šplechla som mu do tých jeho prekliate božských očí. Stále som v šoku. Inak tieto myšlienky neviem vysvetliť.
,,A predsa ma to zaujíma, keďže som ti zachránil tvoj nie až tak dôležitý život." Zdvihol jeden kútik pier.
,,Nikto ťa o to neprosil." Okamžite som bola na nohách a ruky som si založila na hrudi.
,,Chcela si radšej dostať železo?" Zasmial sa a mňa triaslo od nervov. Prečo mal na mňa taký vplyv? Každý jeden jeho úškrn, každé jedno slovo, čo mu vyšlo z pier ma vytáčalo.
Potom ma napadlo niečo iné. Videla som dosť filmov, aby som si to dala dokopy.
,,Čo ste nejaky podrbaný gang? Mafia?" Zdvihla som obočie.
,,Konečne múdra otázka, ale skôr preferujeme spoločenstvo."
Ústa sa mi samovoľne otvorili.
,,A zabíjate ľudí?"
,,Iba tých nepohodlných a teda ešte mladé panny, ktoré sa ocitnú tam kde nemajú a strkajú nos do vecí, do ktorým by nemali." Škeril sa na mňa. Zjavne bol svojou odpoveďou veľmi pobavený.
,,Nie som panna." Odula som spodnú peru.
,,Ďakujem za ozrejmenie, aj keď ti pointa mojich slov utiekla." Sadla som si na posteľ. Zazerala som naňho ale mlčala som. V hlave som mala rôzne myšlienky, otázky, na ktoré som nepoznala odpoveď.
,,Prečo ma teda nezabili, keď sme tam stáli?"
,,Pretože som to povedal a zaručil som sa za teba."
,,Kto si, že ťa počúvali? Nejaký kráľ gangu?"
Nad mojou otázkou si povzdychol a oprel sa o stenu. Ruky tiež založil na prsiach a sako sa mu naplo na tých správnych miestach. Myšlienky sa mi zrazu vybrali úplne k iným, nevhodným témam. Fascinovalo ma jeho tetovanie a naopak zožierala ma nevedomosť kde končí.
,,Keď je teraz Lorenzo mŕtvy, stal som sa hlavou spoločenstva ja. Marcello je hlavou druhého spriateleného spoločlenstva, mafie ak to slovo preferuješ. Síce sa aj tak zodpovedajú nám, ale teraz je jeho postavenie veľmi silné a bude sa ma snažiť podriadiť." Mykol plecom, ako by si z toho ťažkú hlavu nerobil.
,,Čo myslel tou krvavou prísahou?" Opýtala som sa a zdvihla zadok z postele. Odrazu som už nedokázala len tak sedieť. Prechádzala som sa po izbe hore dole.
,,To ťa nemusí trápiť. K tomu nedôjde."
,,Predsa ma to zaujíma." Odsekla som mu a zastala v chôdzi. Sledovala som jeho uvoľnené telo, strapaté vlasy, ktoré mu väčšinou padali na čelo, len teraz ich mal vyfúkané do hora.
,,Nepozeraj tak na mňa." Zaškeril sa a jeho úsmev ukázal jamku na pravej strane.
Okamžite som odvrátila zrak a on sa ešte hrdeľnejšie zasmial. Strelila som po ňom nahnevaný pohľad.
,,Ako pozerám?"
,,Ako by si si ma chcela dať ako predkrm."
Odrazil sa od steny a nebezpečne sa ku mne približoval.
,,To nehrozí." Hlas som však rozhodne nemala pevný.
Opäť sa zopakovala situácia z rána, on sa ku mne tlačil ako predátor a ja som cúvala ako ovečka zahnaná k ohrade.
Až keď bol úplne blízko pri mne a ja som nohami narazila do komody až vtedy prehovoril zastreným hlasom.
,,Si si istá?"
Jeho ruky putovali po mojich stehnách a ja som tam len tak stála a nič nepovedala, ani som sa nebránila. Nemohla som, jeho citrusová vôňa mi zastrela myseľ.
Bolo to úplne iné ako keď sme boli na strednej škole. Vtedy vo mne svojou blízkosťou evokoval strach a odpor, teraz som tam cítila aj niečo iné. Prchavé vzrušenie. Jeho dominantnosť mi pripadala ozbrozujúco.
Teplý dotyk sa posúval vyššie, až sa presunul k mojmu zadku. Jedným rýchlym pohybom ho chytil pevnejšie a posadil ma na komodu. Čisto z dôvodu sebazáchovy som sa chytila jeho pliec. Stehná sa mi roztvorili a jeho telo sa nalepilo na to moje. Šokovane som sledovala jeho opuchnutú peru, ktorá bola nebezpečne blízko.
,,Pýtam sa ťa naposledy, si si istá?" Jeho drzý úškrn mi bral vietor z plachiet.
Bola som si istá? Som si istá, že by som ho nenechala pobozkať ma? Vziať si ma?
Ústami sa priblížil k mojej tvári avšak jeho teplý dych mi smeroval k uchu. Obtrel sa oňho perami a zo mňa sa vydral tichý ston, avšak dostatočne hlasný na to, aby ho počul aj Will. Stehná som stisla, čo malo za následok, že som jeho penis aj cez nohavice cítila medzi mojimi nohami.
,,Fakt nie si panna? Lebo si myslím, že sa za chvíľku urobíš." Zasmial sa tak až sa mu mierne zaklonila hlava.
Okamžite ma jeho slová prebrali a strčila som doňho, tak že musel o pár krokov ustúpiť. Zliezla som z komody a snažila sa nedať na javo svoju hanbu.
,,Čo odo mňa chceš?" Vystrčila som bradu.
,,Tvoje telo očividne nie, ale baví ma ťa dostavať do úzkych." Odstúpil odo mňa a prešiel k oknu. Zahliadeľ sa na svoj dom.
,,Čo ale potrebujem je tvoj mozog. Bola si na výške najlepšia, poznáš účtovníctvo aj všetko ostatné a ja potrebujem prejsť niektoré Lorenzové doklady tak, aby o tom nikto nevedel. Nikto nemôže vedieť, že sa v nich hrabem a od toho si tu ty."
Pozerala som naňho, nechcela som sa zaoberať ako vie, že som bola najlepšia, alebo čo som študovala skôr ma zaujímalo prečo ja.
Keď som nič nepovedala, pokračoval bez toho aby sa čo i len raz na mňa zadíval a videl moju reakciu.
,,Rozmýšľal som ako ťa k tomu donútim, ale sama si sa o to postarala, aby si mi bola k dispozícii. Potrebuješ moju ochranu, aby ťa len tak nevymazali z povrchu zemského a ja potrebujem tvoje zmýšľanie a tvoju precíznosť."
Prešiel si po brade dlaňou a znova ten jeho oblek sa napol. Kurva. Najkrajšie nádoby sú vždy plné hnusu napadlo ma.
,,V čom spočíva tvoja ochrana?" Opýtala som a sledovala jeho profil, kým sa ku mne neotočil a nezapichol do mňa jeho zelené oči.
,,Že budeš žiť." Chvíľku sa odmlčal.
,,Ako moja žena."