Donúť ma

16. Sentiment.

Max

Prestalo ma baviť búšiť do dverí od kufra. Rezignovala som.
Ležala som skrčená v tme a nechala som si natriasať zadok výmoľmi.
Prisahám, že ak sa odtiaľto dostanem, zatočím mu krkom.
Auto spomalilo a následne úplne zastalo. Akokoľvek som načúvala, nedokázala som rozoznať o čom sa rozprávali.
Počula som buchnúť jedny dvere potom druhé. Na chvíľku ostalo ticho. Cítila som sa tu ako pochovaná za živa. Hnev vo mne kypel. Pripravovala som sa na útok. Nech si nemyslí, že mu to prejde.
Zvuk sa priblížil a kufor sa začal pomaly otvárať. Nečakala som a rukou som mu dopomohla. Vystrelila som zo zadku a už aj vzduchom letela moja pravačka. Dobrý pocit sa stratil, keď som trafila do nosa Chrisa. Will tu nebol.
,,Kurva." Počula som Chrisov chrapľavý hlas a posadila sa naspäť do kufra.
Z nosa sa mu valila krv a moje hánky očerveneli. Vytriasla som ruku.
,,Prepáč, to som nechcela, aj keď vlastne si sa tiež na tomto všetkom podieľal."  Koho som chcela presvedčiť seba, alebo jeho?
Prepálil ma pohľadom a vyhrnul si lem trička a utrel si zakrvavený nos.
,,Vylez von ak si už teda skončila s ničením mojej tváre." Ešte raz si pošúchal tričkom nos a potom ho nechal padnúť dole.
Nevedela som či sa mám smiať, alebo plakať.
Pozrela som po okolí, ale po Willovi nebolo ani stopy.
,,Kde je ten zmrd?"
,,Preč." Zamračil sa na mňa a otočil sa k výťahom.
Opatrne som vyliezla z kufra a vydala sa za ním.
Počula som ako sa v diaľke zatvára kufor.
Postavila som sa vedľa neho, kym čakal na výťah.
,,Mrzí ma to. Ospravedlňujem sa." Keď ma stále vytrvalostne ignoroval drgla som ho ramenom.
Otočil hlavu ku mne a na tvári sa mu objavila jamka, keď sa na mňa zaškeril.
,,Nemáš sa za čo. Nemali sme ťa tam zavrieť."
,,Vôbec ste ma tam v prvom rade nemali sledovať." Bránila som sa.
Výťah cinkól a dvere sa otvorili, Chris do výťahu vstúpil ako prvý a ja som ho nasledovala.
,,V prvom rade si ho mala počúvnuť a nechodiť nikde sama."
Vystrčila som bradu a zlovestne som ho prebodla pohľadom.
,,Čo robím vo voľnom čase ho nemusí zaujímať."
,,Zaplietla si sa do jeho sveta a teraz musíš byť pripravená znášať dôsledky Max, alebo radšej Mortiša?"
,,Ani to neskúšaj." Zaťala som opäť prsty do dlane.
Všimol si môj bojový postoj aj pohľad, ale nevydesilo ho to. Rozosmialo ho to.
,,Tak bojovná. Vždy si bola takáto?" Výstražne som sa naňho pozrela a päste uvoľnila.
,,Nie." Nechcelo sa mi hovoriť o minulosti, ale nechcela som ani klamať.
,,Bol to Will, že? Kvôli nemu to v tebe vznietilo, nemám pravdu?"
Odtrhla som od neho zrak a sledovala čísla, ktoré sa pomaly zvyšovali. Nechcela som sa s ním o tom rozprávať a zároveň som nemala priestor na útek.
Spamätaj sa. Ty už predsa neutekáš.
,,Každý jeden deň od mojich piatich rokov sme spolu bojovali. Presťahovali sme sa sem kvôli otcovej novej práci. Veľmi rýchlo sa spriatelili s rodinou Bernardiovcov a tak sa mi priplietol do života Will. Najprv sme boli priateľmi potom o pár rokov sa niečo zmenilo. On sa zmenil a už to išlo dolu z kopca. Každého poštval proti mne a onedlho sa som mnou všetci prestali baviť. Bol surovec už keď bol decko." Odfrkla som si.
Neviem prečo som si spustila jazyk na špacír, ale aj tak som volila čo mu poviem. Nepovedala som, že som k nemu kedysi prechovávala city. Pre seba som si nechala aj spomienku z mojich narodenín, keď bol prvýkrát ku mne tak skutočne krutý.
Tiež som nikdy nahlas nevyslovila, čo sa stalo keď som mala sedemnásť a prvýkrát som sa opila. Vždy ma osočoval, smial sa mi, ale vtedy ma po prvý krát tak pošliapal, že som už nedokázala vstať. Vtedy som sa mu po prvýkrát postavila. Niekedy, keď zavriem oči stále vidím jeho šokovanú tvár a zaťatú sánku.Dúfala som, že ráno si nebudem nič pamätať, ale nebolo mi to dopriaté. Ešte pár rokov som cítila na ústach jeho chuť. On sa tváril, že sa to nikdy nestalo a pchal jazyk do Gweniných úst ešte pravidelnejšie. Nepovedala som ani to, že ma skoro pripravil o panenstvo. Napriek všetkým tým slovám, ktorými ma týral každý deň som po ňom túžila. Bola som masochista. Trýznila som sa jeho prítomnosťou a popritom som ho vždy v diaľke pozorovala.
Pokrútila som hlavou. Už nie si to malé dievčatko, ktoré sa mu nedokázala vzoprieť. Teraz je na rade on aby trpel.
Vedela som, že ho priťahujem a hodlala som toho využiť a zničiť ho. Nemal ma prinútiť zostať v meste. Ešte to bude on, kto bude baliť moje kufre a kúpi mi jednosmernú letenku z krajiny.
Je to ako mi raz mama povedala, keď ma našla plakať schúlenu v izbe v roztrhaných plesových šatách.