Donúť ma

47. Odchylky.

Will

,,Si pripravený?" Chris.
,,A čo ty?" Opýtal som sa, ale nepohol sa.
,,Poďme to ukončiť."
,,Jessie?"
,,V bezpečí, v inom štáte."
,,Max?"
,,Je s Marcellom a jeho synmi."
Fajn. Zatiaľ.
,,A čo teraz?" Opýtal sa za mnou Chris.
,,Máš zbraň?"
,,Samozrejme."
Nadýchol som sa a keby som mohol, tak sa aj prežehnám.
,,Odveď ma k ním. Zatiaľ sa neprezrádzaj."
Štuchol ma zbraňou a ja som sa pohol. V polovici cesty nás zastavili dvaja muži ozbrojený až po uši.
Nadvihol som obočie.
,,Pán Marcello Francisca bude na vaše stretnutie so synom meškať. Zavedieme vás k jeho druhému synovi, s ktorým zatiaľ počkáte.
Čo sa deje? Musí to byť niečo vážne, keď sa nechal vyrušiť.
Nenápadne som pozrel na Chrisa, ale ten vyzeral byť tiež prekvapený.
Nasledovali sme chlapov úzkou chodbou hlbšie do klubu. Vošli sme do menšej, ale naprosto rovnakej sály ako bola tá hlavná s barom.
Ako prvú som zbadal Max v upnutých a kurevsky krátkych strieborných, trblietavých šatách. Päste sa mi samovoľne stlačili, keď som za ňou videl stáť Michaela. Mal som vedieť, že na dôležité veci si Marcello zoberie Romana.
,,Čo to kurva má znamenať?"
Ani jeden z tých kokotov mi neodpovedal.
Urobil som krok dopredu, keď ma jeho veľká ruka schmatla za tričko.
,,Michael povedal, že sa máš len pozerať, nie zúčastňovať." Chlapovi v očiach od pobavenia zaiskrilo a ja som ho mal chuť zabiť. Hneď teraz, bez mrknutia oka by som to spravil.
Michael jej niečo hovoril, ale kvôli hudbe som nemal ani najmenšiu šancu zistiť čo. Potom jej prešiel perami po uchu. Opäť som sa pohol.
,,Okamžite nech prestane, lebo naša dohoda padá."
Pozrel som na Chrisa, ale ten sa držal svojej role.
Kurva.
Znova sa k nej nahol, ale teraz jej chytil tvár do rúk a otočil jej hlavu mojim smerom.
Naše oči sa stretli. Obaja sme boli v rovnakej pozícii, pri tele nám držali zbrane.
Sledoval som ako Max prikývla a vyšla na prvý schod. Potom na druhý.
Kde je kurva jeho foter?
Potrebujem, aby tu bol. Aby to zastavil, pretože tu som bol úplne bezmocný a dobre si to aj Michael uvedomoval. Michael sa postavil za Max a dopadli na oboch ostré svetlá. Až teraz som si všimol, že ma na líci obväz.
,,Čo sa mu stalo?" Opýtal som sa do vetra. Bolo mi jedno kto mi odpovie, potreboval som len odpoveď.
,,Tvoja drahá. Včera mali menšiu potýčku."
Otočil som sa k Chrisovi a chystal som sa mu prijebať. Mal ju ochrániť. Znova som si ju premeral, ale nevidel som, že by bola zranená.
Musí odtiaľto odísť.
A jeho vlastnoručne zabijem.
Hnev vo mne kypel a aj keď som vedel, že Chris by tomu nedokázal zabrániť aj tak som bol nasratý, na celý svet.
Sledoval som ako Michael vytiahol nôž a ako jej po tej hebkej koži na stehnách, ktorú som ešte včera uctieval a bozkával prechádza kuchynským nožom.
Hnev sa dostal až k okraju môjho bytia a pretiekol. Schmatol som hlaveň Chrisovej zbrane a stočil ju tak, že mu vypadla. Potom som sa otočil k prvému chlapovi a uzemnil ho pravačkou. Ďalšiu šancu som už nemal a vrhli sa na mňa ďalší dvaja, jeden mi adresoval úder do brucha a telo sa mi prehol. Kým som sa stihol vystriedať už ma ťahali ku kreslu a posadili naň. Chlap, ktorého som udrel mi držal hlaveň zbrane pri spánku.
Otočil som sa späť a videl ako Max stuhla. Nôž trhal látku jej šiat.
Michal odtrhol zrak od jej nahej koži a pozrel sa mojim smerom.
,,Dúfam, že sú užívaš šou Bernardi."
,,O čo ti ide Michael? S tvojim otcom máme predsa dohodu a určite nebude nadšený z toho, že ju kazíš." Snažil som sa udržať pevný hlas ale bol si kurevsky dobre vedomý, že keď ma Tiš má ma v hrsti.
,,Ale, ale Will. Nie všetko sa točí okolo teba. Tu to s Max máme nevyriešené účty, však vtáčatko?"
Opäť sa vrátil k neh pohľadom a olízol jej líce. Max sa vrtela a krútila hlavou a ja som nechty zarýval do kresla. To to bude jeho posledná noc.
Michael jej prešiel opäť po stehne, no tentokrát hrot noža vtlačil silnejšie do jej pokožky a ja som mohol len sledovať ako jej kvapky krvi tečú po opálenej pokožke.
Všetku svoju silu som vložil do toho aby som striasol stisk chlapa na do mnou a začal mlátiť všetko navôkol mňa. Chris zdvihol zbraň a jedného okamžite poslal k zemi jedným výstrelom. Následne som vytiahol moju zbraň  z poza nohavíc a tlmenou strelou trafil ďalšieho. Bolo mi to jedno. V mojom zornom poli bola len ona.
Namieril som zbraň na Michaela, ale on už držal zbraň pri hlave Max a jej telo mi bránilo vo výstrele.
,,William." Z boku sa vynoril Marcello a po jeho ľavici stál Roman. Zazrel som naňho s pohľadom, ktorý mu sľuboval, že za toto, že ju tu nechal s tým kokotom si to ešte odserie.
,,Povedz svojmu skurvenému synovi, že ak ju hneď teraz nepustí, vypálim to tu do základov spolu s vami."
Marcello sa obzrel za synom a vykročil k ním do svetla. Sledoval som ako vyšiel po schodíkoch a postavil sa pred syna.
,,Michael, pustí ju."  Keď počul otcov tón okamžite sa zcvrkol a už to bol opäť poslušný psík.
Keď pustil Max, okamžite sa od nich odtiaľto a chrbtom narazila na stenu. Tak veľmi som chcel ísť za ňou, zistiť či je v poriadku no teraz som nemohol.
Museli sme to dohrať do konca.
Marcello sa otočil od Michaela a videl som ako sa mu uľavilo. Na chvíľku, potom sa Marcello otočil ako gepard a rýchlym pohybom udrel syna svojou palicou do brucha. Michael sa okamžite prehol.
,,Čo ti nebolo jasné na tom, že ju máš nechať tak?"
Marcello pokrútil hlavou a zišiel ležérnym krokom z pódia.
Jeho kroky sa zastavili až pri mne.
,,Odpustím ti, že si zabil mojich mužov, len preto, že môj mladší syn je idiot."
,,Seriem ti na tvoje odpustenie, radšej to ospravedlň tým, že ju pustiť preč."
Narovnal som sa a prevyšoval som ho o dobrých dvadsať centimetrov.
,,Môžem ti zaručiť, že odtiaľto odíde živá a zdravá, ale až vtedy, keď o tom rozhodnem ja."
,,Načo to je dobré? " Už ma tie jeho hry unavovali. Ruky som si vložil do vrecka rifiel a nenapadne som stlačil malý vysielač. Buď alebo. Teraz sa uvidí komu hviezdy viac prajú.

,,Vieš, mohli byť z nás celkom dobrí partneri, takí ako sme boli s tvojim otcom."
,,Nemám záujem obchodovať s neplnoletými dievčatami a predávať ich telá." Vecne som skonštatoval a pritom ako som čakal na jeho odpoveď, periférne som sledoval ako sa Chris presúva k Max.
,,A ako myslíš, že ste sa dostali k peniazom? Za aké peniaze si vyštudoval školu? Za koho peniaze si si kúpil prvé auto?"
Vševedovsky sa usmieval a klopkal prstami po rukovätí palici.
,,Myslíš, že mi Lorenzo dal niečo zadarmo? Na tú starú Toyotu som si našetril cez leto a niečo mi dala stará mama."
Na chvíľku som stíchol, ale potom som pokračoval. Potreboval som mu udržať v tejto miestnosti.
,,Vlastne, niečo mi fakt dal zadarmo. Jazvy na chrbte rôznej dĺžky a šírky."
Na okamih som pozrel smerom k Max. Tá už stala vedľa Chrisa a jej telo sa triaslo. Chrisovi chýbal rukáv trička a tá chýbajúca látka bola obtočená okolo Maxinej nohy.
Marcello sa pousmial. ,,Nikdy som túto jeho úchylku nechápal, ale vyrástol z teba rozumný a statný muž. Možno som to mal aj ja aplikovať aby z mojich synov nevyrástli takí úbožiaci."
,,Čo to ?!" Michael sa ozval ako prvý, čo ma vôbec neprekvapilo. Marcello sa za ním ani len neotočil.
,,Si impulzívny, bezcitný a blbý. Konáš skôr ako rozmýšľaš a preto nikdy nebudeš dedičom."
Michael zbledol, ale nedovolil si nič povedať.
Marcello sa však otočil k staršiemu synovi.
,,A ty nie si zvedavý, prečo si úbožiak?"
,,Určite mi to aj bez môjho opýtania prezradíš." Romana som ešte nikdy nepočul takého ľahostajného. Vždy si dával pozor na to čo povie a ako bude reagovať.
,,Si ešte väčšie sklamanie ako henten."
,,Ešte niečo otec?"
Sledoval som ich výmenu a videl, že jediný kto stráca hlavu je Marcello.
,,Nebol to ešte pred chvíľkou tvoj obľúbený syn?"
Marcello ma sprášil pohľadom.
,,Bol do kým sa mi do uši nedostalo, že jeho lojalita je úplne niekde inde. Povedz mi William bol to tvoj nápad spriahnuť sa s Romanom, alebo to všetko vymyslel môj drahý prvorodený?"
Zabehlo mi.
Vždy je o krok vpred, spomenul som si na jeho slová z predchádzajúceho rozhovoru.
Pousmial som sa.
Tentoraz však nie.
,,Tak nejako sa to vyvinulo samo." Drzo som sa usmial. Nemalo zmysel zatĺkať.
,,Otec." Romanov hlas bol pevný.
,,Nehovor mi viac tak. Zradil si svoju krv. Zradil si ma." Vrieskal až mu tvár horela.
,,Ty si mňa zradil, keď si ho nechal zabiť!"
Roman sa vystrel a na malú chvíľku som videl bolesť v jeho očiach.
,,Zradil? Zachránil som ťa pred tvojim zlým úsudkom. Vyliečil som ťa."
,,To, že si zabil človeka, ktorého som miloval nie je záchrana a to že si ma zavrel v ústave, neznamená, že si my vyliečil."
,,Už to nikdy nepovedz." Marcello vyzeral ako keby mal za chvíľku vybuchnúť.
,,Nevyliečil si ma, nikdy sa to čo je vo mne nezmení." Roman už tiež vrieskal a Michael nechápavo postavál vzad.
,,Tak potom už zostava len jedno."
Skôr ako som stihol zaklipkať, Marcello vytiahol z pošvy zbraň a vystrelil. Romanovi sa zreničky rozšírili a potom si chytil brucho. Počul som Max zvriesknuť a už som len videl ako sa vyšmykla Chrisovi a uteká za Romanom. Zachytila ho v poslednej chvíľke kým sa zrútil k zemi. Otočil som sa k Marcellovi a rukou mu udrel po zápästí. Stále vykoľajený z toho čo urobil si ma ani nevšímal.
Chcel som zbraň zdvihnúť, ale..
,,Pohni sa po ňu a budeš ďalší, čo zožerie kov."
Michael sa postavil medzi mňa a jeho otca.
,,To by som netvrdil." Chris už stál za Michaelom a mieril mu na zátylok.
Nastala chvíľka ticha, keď bolo počuť iba Maxinine vzlykanie, ktoré mi trhalo srdce. Následne som videl ako sa okamžite ostatní muži z vedľajších boxov zdvihli a mierili zbraňami buď na mňa, alebo Chrisa.
Vyzeralo to tu ako v pojebanej akčnej komédie, kde každý na každého mieri.
,,Zabite ich. Všetkých." Marcellov hlas bol nezaujatý, stále sledoval svojho syna, ktorému sa pokúsil vziať život.
,,Zavolajte sanitku." Kričala Max a rukou stále zvierala Romanove brucho.
,,Nie." Marcell vyzeral ako keby tu vôbec nebol. Sledoval len Romana ako mu krv vyteká z tela aj napriek tomu, že sa Max snaží zastaviť krvácanie.
,,Je to tvoj syn." Zakričal som na Marcella aby sa prebral. ,,Tvoj brat." Pozrel som na Michaela.

,,Už nie je ničím." Marcello sa pohol. ,,Pustí ho drahá, tu nie je preňho miesto." Max ronila slzy, a vrieskala, hoc jej absolútne nebolo rozumieť čo. Srdce sa mi lámalo zakaždým, čo jej jedna slza vykĺzla z oka. Bolo mi ľúto Romana, pretože si toto nezaslúžil. Vedel som, že ho otec sleduje, preto som mu o mojom pláne v Denveri nepovedal.
Nechal som Marcella myslieť si, že nás prekukol, aby som mu zalepil oči.
,,Kde sú tie dokumenty?." Marcello sa opäť otočil k nám.
Vo vrecku mi dvakrát ťuklo a ja som sa neubránil úsmevu.
,,Vieš Marcello, možno si vyhral bitku, ale vojnu stále nemáš vyhratú. Stratil si svoju ostražitosť."
,,Kde sú tie dokumenty William?"
,,Nikdy neboli ani len vytlačené, nie to ešte podpísané."
,,Zabite ich, všetkých."
Len čo tu vetu dokončil pri hlavách sa nám ozvalo odistenie zbrane.
Teraz Oliver. Pomyslel som si.
Ak si sa práve teraz stratil v tých vyjebaných katakombách, budem ťa do smrti strašiť.