Donúť ma

39. Prísľub.

Max

Žiaden plán sa nekonal. Chris s Romanom po sebe zazerali, oponovali si a vlastne zhodli sa len na jednej veci, mreže ako trest nebudú dostačujúce. Pozorovala som ich celý čas a nedokázala zahnať myšlienku, že keď príde k tomu Roman to nedokáže. Je to stále jeho rodina.
Ešte chvíľku sa hádali, kým som zakročila.
,,Preberieme to aj s Williamom. Už ma nebaví počúvať ako sa hašteríte. A v prvom rade, treba ochrániť tvoju rodinu Chris." Obaja sa otočili ku mne a konečne vnímali moju existenciu.
,,Máte nejakých ľudí, ktorí by mohli dohliadnuť na to, že ak sa to opäť zvrtne, ochránia ich?"
Chris sa na mňa vďačne usmial, ale potom sa zamračil.
,,Keby som tam poslal mojich ľudí, ihneď by sa to dostalo k Michaelovi."
,,Môžem vymeniť hliadky u ich domu za tie, ktorým dôverujem." Pridal sa Roman.
Chris si o chvíľku prezeral.
,,Ako môžeme veriť tebe? Je to tvoja rodina." Chris vyslovil to, na čo som ja neptretržite myslela.
,,Nemáš na výber. Mal si sa dávať väčší pozor, keď už strkáš penis kam sa pohneš." Roman to povedal tak nenútene, že Chrisovi šklblo v tvári.
Čakala som na moment, kedy sa do seba pustia aj rukami.
,,Môžeš to teda spraviť Roman?"
Radšej som sa toto chytila, kým si fakt nevytrhajú tie blonďavé vlasy, aj keď Chris ich mal o niečo tmavšie.
Roman prikývol.
,,Fajn." Skonštatovala som.
,,Ďakujem." Chrisov hlas už bol o čosi prívetivejší.
Roman znova len prikývol.

Cesta autom sa mi zdala nekonečna. Sedela som na zadnom sedadle a Roman nás viedol preč z mesta.
,,Kam ideme?" Ozvala som sa, keď už som nedokázala obsedieť. Tak veľmi som chcela opäť vidieť Willa, presvedčiť sa, že je v poriadku. Chcela som mu povedať, že všetko bude v poriadku, že sa o to postaráme. Chcela som mu povedať, že s ním chcem zostať, ale strach z odmietnutia tu myšlienku zahnal do kúta. Spomenula som si na jeho slová, ako mi povedal, že keď tu skončím, sám ma odnesie na letisko.
,,Nepotrebuješ to vedieť." Romanov hlas bol napätý.
,,Tak dík." Odfrkla som.
,,Ideme za mesto, je tam jazero, kde sme chodili s Willom cez letné prázdniny." Ozval sa so smiechom Chris, aj keď hneď na to sa mu smiech z tváre vytratil.
Roman ho len prebodol pohľadom, ale ďalej mlčal.
,,Organizovali ste tam slávne večierky Williama a Chrisa?"
Chrisovi opäť prekĺzol na pery úsmev, ale mlčal.
,,Povedzmi, že ste tam neorganizovali tie svoje orgie."
Cez spätne zrkadlo som videla ako Roman vytreštil oči. Zasmiala som sa a on len prevrátil očami.
,,Mám ti klamať?" Chris sa otočil tvárou ku mne a žmurkol.
Opäť ma prepadla predstava ako sa ich účastním s nimi.
Do líc sa mi nahrnula krv.
Predstavila som si ako stojím medzi nimi, ako mi Will jazykom ochutnáva pokožku na krku, ako putuje nižšie k mojim odhaleným prsiam. Ako Chris stojí za mnou a jeho ruka mi masíruje zdúrený klitoris. Ako sa jeho penis tlačí na môj zadok.
Nedokázala som tie predstavy zastaviť. V mojej mysli som videla ako si na mňa spoločne nárokujú, ako sa o mňa delia. Ako mi William masíruje ztvrdnuté bradavky a jemne ich kúše. Predstavila som si ich dotyky na mojom tele. Ako ma obaja vypĺňajú svojimi telami.
Okamžite som pocítila v podbrušku chvenie.
Dokázala by som sa im takto obnažiť? Páčilo by sa mi to? Odpoveď som už vedela.
,,Max?" Zvedavý tón Chrisovho hlasu ma vrátil späť do reality.
Prezeral si moju tvár a pohľadom ju skúmal. Potom mu v očiach zaiskrilo a vytiahol jedno obočie. Ako by vedel, načo myslím. Drzo sa usmial.
,,Sleduj cestu." Hlas som mala zastretý. Panebože Max, spamätaj sa.
,,Nemusím, nešoférujem." Zaškeril sa, ale v jeho tvári bolo vidieť dravosť.
Skôr než sa otočil, zahliadel sa mi do očí.
,,Jedného dňa." A už opäť sledoval cestu.
Bol to príslub? Naozaj ma tak ľahko prečítal?
,,Aj mňa zavoláte?" Roman sa zasmial a to bol vlastne prvýkrát odkedy sme vyrazili. Zahanbene som sklopila oči. To fakt každý vedel, kde mi môj hlúpy mozog zaletel?
,,Nie, môj zadok zostane panic do konca môjho života." Chris už neskrýval pobavenie a ja tak isto. Z chuti som sa zasmiala.
,,Nevieš o čo prichádzaš." Roman ho vyzýval a Chris sa okamžite prestal smiať, čo mňa ešte viac pobudilo k smiechu.
,,Nie, ďakujem." Všetci sme sa smiali a konečne zmizla dusivá atmosféra v aute.