Donúť ma

18. Iný pohľad.

Chris

Sedel som v koženom kresle a prstami som brnkal do opierky kresla.
Zvuky z izby odnaproti boli čoraz hlasnejšie.
Zjavne som tu zostal jediný na ocot.
Úsmev z tváre mi zmizol.  Musel som to prehlušiť.
Postavil som sa z kresla a pohľadom preskenoval pracovňu. Čierny stôl zo skla ma nútil aby som po ňom prešiel prstami a zanechal na ňom odtlačky.
Jeho puntičkárske ja vystreli od hnevu do nebies. Sledoval som slnko cez potemnené hrubé skla a zahladeľ sa na mesto podo mnou. Do uši mi stále doliehali nárazy postele do steny. Aspoň myslím, buď to alebo sa rozhodli navzájom zabiť. Nič nebolo vylúčené, ale neodhodlal som to zistiť. PPochybujem, že by ma Will zavolal k tejto konkrétnej hostine.
Prešiel som do rohu kancelárie k bielym poličkám, pod ktorými bola odložená stará gitara.
Usmial som sa a vybral ju z držiaka.
Nechápal som, že si ju nechal aj keď na ňu vôbec nevedel hrať. Vždy som ale vedel, prečo si ju necháva v izbe na výške. Bol to magnet na ženské.
Jemne som prešiel po strunách akustickej gitary. Ozvalo sa zaškrípanie, tak som si sadol naspäť do kresla a snažil sa ju vyladiť.
Vytiahol som z vnútra trsátko a začal podvedome hrať známu melódiu piesni Hotel California od Eagles.
Gitara a jej tóny ma vrátili späť do univerzitných čias, keď najlepším medom na baby bol americký futbal, svaly a umelecká duša.
Slová mi opustili ústa skôr ako som ich nechal zastaviť. Tmavou miestnosťou sa niesol môj tichý, chrapľavý hlas.

🎼There she stood in the doorway
I heard the mission bell
And I was thinking to myself
"This could be Heaven or this could be Hell"🎼

Pokračoval som a bol som prekvapený, že mi to stále išlo. Už to bude nejaký ten rok, čo som nehral.
Čas zrazu začal plynúť sám od seba, ani som si nevšimol, kedy sa dvere otvorili.
O rám dverí sa opieral Will, teplakové nohavice vymenil za čierne oblekové a bielu košeľu mal bojovo vykasanú. Tváril sa nečitateľne.
,,Myslel som, že po sexe budeš mať lepšiu náladu." Skúsil som si rypnúť.
,,Skonči s tými rečami." Odfrkol si, prešiel okolo mňa a sadol si za čierny stôl.
,,Ešte som ani nezačal." Doberať si ho bola vždy najlepšia časť môjho dňa.
,,Polož Augustu na miesto, musíme toho prebrať veľa." Nad pomenovaním jeho gitary som sa musel zasmiať.
,,Čo ten pretiahnutý ksicht?" Potom ma napadlo aký dvojzmysel som utrúsil a začal sa rehotať na plné hrdlo.
Odpoveďou mi bol Willova nahnevaná tvár.
,,Chápeš nie? Pretiahnutý?" Skúsil som ešte raz a a nedokázal som sa prestať smiať.
,,Pochopil som to na prvýkrát." Sledoval som ako si prechádza prstami po brade. Do rúk schytil malú červenú loptičku a úpenlivo ju stláčal.
,,Tak aká bola, odporúčaš mi ju?" Venoval mi jeden výstražný pohľad a potom sa napriahol, aby do mňa trafil loptičku. Poľahky som ju zachytil v pravej dlane a so smiechom som ju začal mačkať ja.
,,Zrejme dosť dobrá, keď si taký nasratý."
Will si vzdychol a otvoril laptop, čo znamenalo, že zábava je u konca.
,,Ako to vyzerá s tou budovou na Oxfordskej?"
Vystrel som sa.
,,Základy má dobre, ale čo sa zvyšku týka je to búda súca na zbúranie.
,,Pamiatkári by asi neboli nadšení."
,,Zrejme nie. Včera som ti poslal projekt, ako to zrekonštruovať, aby sa tak povediac vlk najedol a ovca zostala celá."
,,Hmm."
,,Ani si ho ešte nevidel, čo?"
,,Nezaujíma ma čo s tou kopou tehál bude, keď tie katakomy budu priechodné."
,,V poriadku, zašlem na úrad dokumentáciu a začneme s rekonštrukciou. Marcello nič netuší?"
,,Nie. Myslí si, že som rovnako neschopný ako foter a môže nás ojebávať."

Vo vrecku mi zazvonil mobil. Rachel. Hovor som rovno poslal do odkazovača. Určite chcela ďalšie peniaze. Poctivo ju už ignorujem druhý týždeň. Mobil mi ešte párkrát zazvonil, keď si to všimol aj Will.
,,Keby si si zaplatil ženy na jednu noc, takéto problémy by si nemal."
,,Debil."
,,Hm." Neodlepil ani oči od obrazovky notebooku.
,,Nepotrebujem im platiť mne tam skáču aj samé aby si vedel."
,,A potom to takto vyzerá."
Zdvihol som sa z kresla.
,,Odchádzam."
,,Ešte si tu?"
Potiahol som kľučku a vyšiel dverami, keď som počul rýchle kroky a tiché zabuchnutie dverí naproti.
Malá dračica odposlúchala.
Vybral som sa k jej dverám a bez zaklopania som vošiel. Predstierala, že skladá oblečenie, ale keď sa otočila v tvári bola červená ako rak.
,,Doma ťa neučili, že načúvať sa nemá?"
,,Neviem o čom hovoríš." Z hlboka sa nadýchla.
,,Keď chceš klamať, musíš o tom presvedčiť aj svoje telo." Mykol som plecom a prešiel rovno k posteli. Ľahol som si na ňu a ruky som si založil za hlavu.
,,Čo tu robíš?" Neveriacky na mňa pozerala a prestala skladať oblečenie, ktoré vôbec uložiť nepotrebovalo.
,,Robím ti spoločnosť?"
,,Prečo?" Nadvihla jedno obočie.
,,Len tak."
Inú odpoveď som pre ňu nemal. Mal som toľko vecí, ktoré som potreboval doriešiť, ale nejako sa mi nechcelo ísť od nej. Trochu som závidel tomu bastardovi, že ju dostal do postele. Nebola ako ženy, na ktoré som bol zvyknutý. Bola obyčajná, ale zdravo sebavedomá. Nečakala na žiadneho princa na bielom koni, ktorý za ňu vyrieši všetky jej problémy. Nepotrebovala umelé mihalnice a napichané pery aby bola pekná. Tá obyčajnosť ju vlastne v dnešnom svete robila výnimočne krásnou.
Sledoval som ako vrášti tým drobným nosom pod návalom všetkých tých myšlienok, ktoré jej behali po rozume.
Potom len mykla plecom a vzala zo stola štós dokumentov, ktoré jej sem hodil Will. Prešla z druhej strany postele a sadla si vedľa mňa. Systematicky si ich začala triediť a kôpkovať pred seba.
Sledoval som jej sústredenú tvár a pomaly popri šuštaní papierov účtovných kníh som čakal, kedy nájde to prečo jej ich vlastne Will podstrčil. Vedel som čo v nich nájde, dokonca som sa pristihol pri tom, že mi jej bolo ľúto.
Po nejakom čase jej to zrejme došlo, lebo buchla papiermi o zem a všetky sa po koberci rozleteli.
,,Preto si tu? Čakáš na moju reakciu, aby si sa v nej mohol vyžívať?" Jej hlas bol trpký. Videl som jej smútok v očiach.
,,Nie, zostal som tu, aby som ťa mohol utešiť."
Niekedy som strašný debil.
Vytočená do vývrtky ma zabíjala pohľadom.
,,Si ten posledný, od koho by som to brala."
,,A ja, že to je Will. Možno si ale po dnešnom zážitku zmenila poradovník."
Zasmial som sa a ona mi na drzovku tresla knihou po ramene.
,,Mala som o tebe väčšiu mienku."
,,Absolútne netuším prečo. Ale tu je moja rada. Vyser sa na to, neukáž mu, že ťa tým dostal."
,,Ako sa mám vysrať na to, že celý život mi otec klamal? Že jeho práca bola len zastierkov, aby pral špinavé peniaze pre Bernardiovcov? Ako môžem zabudnúť, že všetko čo máme je len výnos za to, že otec prelieval peniaze a podieľal sa na obchode s bielym mäsom? Možno nie priamo, ale vedel o tom. A teraz to robí William?" Hlas jej zlyhal. Videl som ako sa snaží zadržať slzy. Bez toho, aby som nad tým nejako premýšľal som ju chytil a objal. Najprv sa bránila a chcela ma odtlačiť, ale potom dala slzám voľný priechod. Hladkal som ju na chrbte a vnímal jej vôňu. Vedel som, že to prekúsne a bude ešte silnejšia aj napriek tomu, že sa ju snažil zlomiť. O ich vzťahu som vedel len veľmi málo. Will nikdy nehovoril o svojom detstve, ale dal by som ruku do ohňa stalo, že to ma všetko čo dočinenia s ich rodičmi.
,,Will sa to snaží zastaviť." To jediné som jej mohol povedať. Oprela si o mňa hlavu a jej slzy mi zmáčali tričko popritom ako jej zvlyky triasli celým jej útlym telom.