Donúť ma

32. Opica.

Max

Zobudilo ma teplo na tvári. Slnko sa predieralo cez nezatiahnuté žalúzie a dopadalo na moju tvár. Okamžite som sa posunula do tieňa a zavrela oči. Nečakané svetlo mi skoro prepálilo dúhovky. Mozog sa mi trieštil na malé kúsky. Vlasy som mala prilepené na pokožke a na chrbte som cítila kvapôčky potu. Potrebovala som sprchu, ale bála som sa postaviť. Bolo to včera nutné? Spomenula som si na včerajšok. Zvracanie, moje slová, ktoré opúšťali ústa skôr ako ich mozog zastavil.
Strčila som hlavu pod paplón do kým mi nedošiel kyslík. S veľkou nevôlou som sa odokryla a všimla si pohár vody a pri ňom stála fľaštička so šumivými tabletami. Kým som si ich nevšimla, neuvedomovala som si saharu v ústach. Premohla som sa a tabletu nechala padnúť na dno pohára. Sledovala som ako sa pomaly tableta rozpúšťa a syčí. Bolo to ako sledovať mojo pevnú vôlu ako sa postupne stráca. Zahnala som tú myšlienku. Vypila som celý obsah pohára a rozhodla sa postaviť. Vysunula som nohy z postele a sledovala moju odhalenú pokožku. Absentovala tmavomodrá látka. Čierne tričko sa mi vyhrnulo na stehnách a odhalilo moje holé lono. Okamžite som sa postavila a hlava mi vrátila úder. Na sebe som nemala ani len svoje tričko a na kolene som mala prilepenú štvrcovú náplasť.
Will ma musel prezliecť. Nemal to robiť. Alebo? Zo včerajšej noci som mala len malé útržky. Nezvládla som sa vyzliecť? Hlava ma stále bolela a v žaludku mi kručalo. Pomalými krokmi som sa presunula do kúpeľne a vliezla do sprchy. Stále som si nevedela spomenúť. Naposledy sa mi mihali spomienky na cestu autom.

Nikto sa ťa nedotkol, lebo som im to nedovolil.

Snívalo sa mi to? Alebo to fakt povedal?

Nikdy som nebola z tých najkrajších, ale že by sa nenašiel nikto, kto by o mňa prejavil aj ten najmenší záujem?
Mohol za to všetko ON?
Vyšla som zo sprchy, omotaná len v bielom uteráku, keď som na dverách skrine videla zavesený obal od šiat.

Ples.
Dnes večer.

Nemala som ani chuť otvoriť obal. Hodila som na seba pyžamové šortky a oversize sivé tričko. Moje tričko, to jeho som nechala ležať na zemi v kúpeľni.
Pomalými krokmi som sa presúvala do kuchyne.
Z kuchyne ku mne doliehal tichý rozhovor. Zastala som a rozhodla sa načúvať. Oprela som sa chrbtom o stenu a zavrela oči. Už nikdy nebudem piť. Neviem, čo ma to napadlo kedže som sa celý život alkoholu vyhýbala. Niet divu, že ma polovica fľašky vína tak odrovnala.
,,Marcello sa dnes bude chcieť rozprávať o prepojení firmy." Zaznel Will.
,,Myslíš tým, že potrebuje aby sme prali jeho peniaze." Ozval sa Chris.
,,Buď to, alebo nás predhodí žralokom."
,,Tak ho musíme predbehnúť." Zatiaľ čo Willov hlas bol napätý, Chris rozprával s chladom angličana.
,,Dom je pripravený?"
,,Áno. Čakáme len na upravené účtovné knihy." Na chvíľu sa Chris odmlčal.
,,Kedy jej povieš, čo musí spraviť?"
,,Možno, keď vyspí opicu." Znel Willov hlas. Ďalej som počula Chrisov smiech.
,,Nebolo by lepšie, aby to spravil niekto iný?"
,,Nikomu inému neverím."
Pri Willových slovách som otvorila oči, avšak neurobila som ani krok.
,,A je dobrý nápad ju tam dnes vziať? Očividne, to nezvláda. Nie je stavaná na tento život. Pozri ako dopadla včera." Chrisov hlas bol tvrdý. Mal o mňa strach?
,,Michael tam bude. Radšej ju budem držať u seba ako mu dať šancu skočiť po nej."
,,Doteraz sa neukázal. Možno to nechal tak."
,,Michael? Ten len vyčkáva na správny moment. Myslíš si, že zabudol na porážku v sklade? Max zlomila jeho chlapovi ruku, pre boha." Pri tých slovách sa obaja zasmiali a moje kútiky pier sa tiež zdvihli.
Už na začiatku mi Will povedal, že niečo odo mňa potrebuje a súvisí to s mojimi schopnosťami. Takže moje vzdelanie bude využité na ilegálnu prácu, skvelé. Spomenula som si na tie všetky ženy, ktoré do Ameriky prišli nájsť lepší život a miesto toho zostali zavreté v nejakom pofidernom pajzli a predávajú svoje telá. Urobím to.
Snažila som sa načúvať ďalej ale tóny ich hlasov boli už omnoho tichšie. Tak som sa odlepila od steny a zamierila si to do kuchyne. Ako prvého som zbadala Chrisa, ktory okamžite prestal rozprávať a zdvihol hlavu. Na perách sa mu objavil okúzľujúci úsmev.
,,Ahoj stalker." Pozdravila som ho a vydala som sa ku chladničke sledujúc jeho ešte väčší úsmev.
,,Ahoj divoška." Chrisov hlas bol odrazu veselý, vôbec nie taký ako som počula predtým.
,,Will." Venovala som mu krátky letmý pohľad a otočila sa späť ku chladničke. Vytiahla som z nej jogurt a vzala lyžičku zo skrinky. Oprela som sa zadkom o kuchynský pult a sledovali ich ako sledujú mňa.
,,Vyrušila som váš rozhovor?" Milo som sa usmiala.
,,Ty si nás počúvala." Zasmial sa Chris a vrátil sa k vajíčkam.
Zrejme som mala zvoliť lepšie slová.
,,Je ti už lepšie?" Ozval sa Willov zamatový hlas.
,,Nikdy nebolo lepšie." Utrúsila som.
,,Bolo neuvereteľne záživné ako si pozvracala seba a Willa." Vytreštila som oči na Chrisa. Prosila som, modlila som sa ku všetkému svätému aby sa podo mňou roztvorila zem a vtiahla ma hocikam, len prec z tohto pekla.
Willovi sa zdvihli kútiky pier.
Ozvracala som jeho aj seba. To vysvetluje absenciu mojich šiat.
,,Neboj sa Max, Will to zobral športovo, síce frflal ale ako hrdina ťa umyl a prezliekol. Škoda len, že som sa nemohol zúčastniť." Chris sa ďalej smial a Will ho prebodával pohľadom a krútil pritom hlavou.
Toto som si vôbec nepamätala.
,,Prečo nie? Myslela som, že vám nevadí sa deliť."
Will zavrčal.
Kráľovná je späť.
,,Dnes sa koná ten ples u Marcella." Will zmenil tému.
,,Viem, videla som ten obal zakvačený o moju skriňu." Pomaly som si nabrala jogurt na lyžicku.
Nehrnula som sa do toho, ale mala som snáď na výber? Zobrala som opraty do svojích rúk.
,,Počula som váš rozhovor. Dajte mi všetky tie podklady s inštrukciami a ja ich pozmením. Potom bude moja úloha splnená a ja odtiaľto odídem."
Obaja na mňa pozerali no nepovedali ani slovo.
,,Ked to spravím budeme si kvit. Dom bude natrvalo môj a vynecháme z toho môjho otca. O neho sa postarám ja. A potom, potom odídem." Dichtivo som dodala.
Will ma sledoval, ale na jeho tvári bola zas jeho zasraná, kamenná maska. Chris nič nepovedal, aj keď som videla na jeho tvári, že by toho chcel povedať mnoho.
Will odsunul stoličku a tá zavŕzgala na žulovej podlahe.
,,Ako si praješ." Nevenoval mi žiaden pohľad a odkráčal z miestnosti.
Zdvihla som jedno obočie smerom k Chrisovi.
,,Má toho teraz veľa." Mykol plecom.
,,Sledoval si ma." Ukázala som naňho lyžicou od jogurtu.
,,Nebol som zrovna najnenápadnejší, že?"
Zasmiala som sa.
,,To si sa už mohol rovno pridať, určite by si si prišiel na svoje. Zombíci sa snažili odhryznúť každému hlavu."
,,Neznášam zombie filmy." Venoval sa ďalej vajíčkam.
,,Aj ty tam večer budeš?" Žalúdok mi pri každom súste jogurtu protestoval.
,,Samozrejme. Nenechám si predsa újsť tú šou." Žmurkol na mňa.
,,Chris?"
,,Áno, poklad?" Pretočila som očami pri tej prezývke.
,,Fakt som ho ovracala?"
Chrisovi zabehli raňajky a musel ich spláchnuť vodou.
,,Niečo takéto by ma ani nenapadlo si vymyslieť."
Odložila som jogurt.
,,Ty si nepamätáš nič, čo sa dialo potom ako ste sem prišli?"
Akokoľvek som sa snažila rozpamätať sa, nič sa mi pred očami nezjavilo a tak som len pokrútila hlavou.
,,Tak je to zrejme lepšie."
Vedel, že týmto len podnieti moju zvedavosť, aj keď som už teraz mala strach z toho čo povie.
,,Hovor."
,,Potom čo ťa osprchoval a obliekol ti tvoje roztomilé pyžamko s mačiatkami išiel osprchovať aj seba a ja som mal za úlohu ťa uložiť. Povedzme, že to nešlo najlepšie. Ako keby si chytila druhý dych, začala si behať po izbe, spievať a tancovať." Chris sa už nepokúšal zastaviť smiech.
,,Nemáš vôbec talent Max." Prevrátila som očami.
,,K veci."
,,Dobre mačiatko. Tak potom prišiel už aj čistý Will a ty si, no povedzme, že si bola veľmi dychtivá po mužskom tele. Takže stručne, vyzliekla si si pyžamo, odhodila ho nevedno kam a povedala nám, že ťa máme...Rozmýšlam nad tým správnym slovom, ktoré si použila. Myslím, že to bolo slovo obšťastniť."
Chris na mňa pozeral, zadržiaval smiech a ja som očervenela ako rajčina a jogurt sa neúprosne pýtal von. O takýchto veciach som síce každý večer snívala od kedy som ich nachytala pri ich orgiách, ale vždy to malo ostať len snom.
Prosím zem, roztvor sa pohlť moju maličkosť.
,,To som radšej fakt nemala vedieť."
,,Neboj sa poklad, Will ako správny gentlmen ti obliekol hneď jeho tričko a zakrylo všetko čo malo. Aj keď ten pohľad na teba stál za to." Chris sa už nesmial v jeho tvári sa objavil záujem? Nemala som potuchy.
,,A teda potom som bol vyhostený z tvojej izby." Chris pokrútil hlavou a opäť sa mu na tvári pohrával úsmev.
Ja som rýchlo vypadla z kuchyne a preklínala zem, že ma nepohltila.