Donúť ma

12. Stret.

Max

Ako povedal Chris, Will sa neukázal celú noc. Na to ako som bola unavená, sa mi nedalo zaspať. K izbe prislúchala súkromná kúpeľňa, ktorú som hneď využila a napustila si horúcu vaňu. Pre istotu som dvere zamkla. V bielom župane, ktorý bol zavesený pri dverách som si vybalila batoh a prezliekla sa do provizórneho pyžama.
Neviem či ma napokon zmohla únava, alebo môj nezastaviteľný mozog, ale napokon som zaspala.
Zobudila som sa až nad ranom, keď ma nepríjemný pocit nútil otvoriť oči. Dlaňou som si pretrela oči a môj zrak sa ubral k dverám od izby. Prvý šok nastal, keď som zistila, že dvere sú otvorené, hoci by som dala ruku do ohňa za to, že som ich večer zatvorila.
Druhý šok sa dostavil za krátko, keď som vedľa nich našla Williama ako sa opiera o komodu.
Okamžite som sa posadila a musela som si znova pretrieť oči, či sa mi to náhodou nesníva.
Zrejme nie.
Opieral sa o komodu ako nejaký zasraný boh. Stále som si opakovala, že ho potrebujem. Potrebujem aby mi ponechal dom a potrebujem, aby ma nepredhodil tomu jeho gangu. Prečo som nezaostala v Denveri? Držal ma v šachu a on si to kurevsky užíval.
Sánka sa mu pohla, keď sa naše pohľady stretli.
Jeho zelené oči boli zúžene a pripadal mi unavený viac ako inokedy.
To len teraz prišiel domov?
Koľko bolo vlastne hodín?
Na sebe mal opäť špinavé tmavomodré rifle, na ktorých boli červene krvavé fľaky. Okamžite som skontrolovala jeho tvár, ale tá bola bez poškodenia, ak nerátam skoro zahojenú spodnú peru. Nemusela som sa ani pýtať kde bol, jednal by ma to ani nemalo zaujímať a jednak som to už dávno vedela. Opäť strávil noc na skládke.
,,Čo tu chceš?" Opýtala som sa ho a mierne nadvihla obočie. Perinu som si vytiahla o čosi vyššie len čo som pocítila na hrudníku jemný vánok, ktorý mi ztýčil bradavky.
Willovi to však neušlo a zorničky sa mu roztvorili.
,,Bývam tu." Jednu nohu si oprel o tú druhú.
,,Nie v tejto izbe. Vypadni." Odsekla som mu.
Cez závesy presakovali prvé slnečné lúče, takže mohlo byt tesne pred piatou hodinou, plus mínus.
Will sa na mojom vecnom konštatovaní len uškrnul.
,,Dobré ráno aj tebe." Usmial sa na mňa.
Úplne som ignorovala jeho slová.
,,Čo robíš v mojej izbe William?"
Odlepil sa od komody.
,,Len som ti priniesol nejaký spisy na začiatok, si to účtovne knihy z pred desiatich rokoch. Chcem aby si sa s nimi zoznámila pred zajtrajším nastúpom."
Chvíľu som sa nad tým pozastavila.
,,Mohol si ich položiť a odísť. Nemusel si zostať slintať nad tým ako spím."
,,Ale keď tvoje sliny stekajúce po brade sú to najsexi čo som kedy videl." Videla som ako sa premáha, aby zostal vážny a ja som si okamžite prešla chrbátom ruky cez ústa. To sa už William neudržal a zasmial sa.
,,Vypadni William, kým ti stihnem ublížiť." Snažila som sa o čo najkľudnejší hlas.
Will sa stále smial, ale aspoň sa konečne pohol od komody smerom k dverám.
,,Nejako si zvlčila Mortiša, páči sa mi to."
,,Lenže ty sa mne nepáčíš." Zavrčala som smerom k jeho vzdalujúcemu chrbtu.
Na malú sekundu sa ešte otočil a zahliadeľ sa mi do očí.
Nedokázala som identifikovať, čo mu beží hlavou. Jeho tvár bola jedna veľká maska bez emócii. Ak sa občas nezasmial, človek nevedel odhadnúť či je šťastný, alebo smutný.
,,Si si tým istá Tiš?"
Jeho hlas bol o čosi mäkšií, možno hrejivejši?
A potom keď som na neho iba hľadela a snažila sa rozoznať jeho emócie mi venoval namyslený polovičatý úsmev. Zjavne si myslel, že mojou mlčanlivostou prejavujem súhlas.
Avšak, už nie som to malé dievčatko, ktoré pred spaním plakalo nad jeho krutosťou a v spánku o ňom snívalo.
Zdvihla som sa na nohy a vyliezla som z postele uvedomujúc si, že na sebe mám krátke biele tričko, z ktorého mi trčia bradavky ale útle kraťasy, ktoré mi nezakrývajú ani pol zadku.
Okamžite sa mu z tváre zmazal úsmev. So zaťatou sánkou a vyrovnaným dýchaním som sa približovala k nemu a chodidlá mi chladila studená podlaha.
Sledovala som jeho tvrdú sánku no jeho tvár nezobrazovala ako vždy žiadnu emóciu. Cítila som z neho jeho pomarančovú vôňu zmiešanú z jeho potom.
Bola som tak blízko, že sa moje bradavky obtreli o jeho hrudník. Zdvihla som bradu a čakala na jeho reakciu.
Nič. Žiadna neprišla.
Prešla som rukou po jeho bicepsy a klzala nižšie.
Ústa sa mu mierne pootvorili a ja som sa sprisahanecky usmiala.
Vedela som, že niečo cítil.  Nech už sa tváril akokoľvek jeho telo ho zradzalo. Druhou rukou zovrel moje zápästie.
,,Kráčaš po tenkom ľade, Tiš."
Chcela som v ňom vyvolať reakciu, ale zabudla som, že aj moje telo na jeho prítomnosť reaguje.
,,A čo s tým spravíš?" Ešte väčšmi som sa usmiala a mojou voľnou rukou som mu nenápadne prešla okolo rozkroku. Cítila som ako tvrdne a to mi stačilo.
Vedela som, že mu ten nepatrný dotyk neušiel.
,,Niečo, o čom sa ti ani nesnívalo, že je možné." Jeho hlas bol zastretý a počula som  túžbou v jeho slovách.
Zdvihla som sa na špičkách a skrátila vziadlenosť našich pier. Willove zelené oči mi pálili pokožku na celom tele.
Sledovala som ako ma prepaluje očami a približuje sa ku mne.
Na malý moment som sa pristihla, že čakám na to kedy sa konečne priblíži úplne a zruší aj ten najmenší priestor medzi našimi telami.
Chcela som to , len do chvíle keď sa mi za očami nepremietli všetky tie roky vtedy, dokonca aj ten mŕtvy potkan v zakrvavenej krabici od topánok.
Zorničky sa mi rozšírili a hnev kypel v mojich žilách.
,,Som si viac než istá, že ťa potrebujem k životu ešte menej ako rannú opicu po prepitej noci."
Vytrhla som ruku z jeho zovretia.
,,Nepotrebujem ťa, ale čo sa týka teba a tvojej rastúcej erekcie nebola by som si taká istá. Možno keď pekne poprosíš, tak ako je to napísané v zmluve možno sa nad tebou zľutujem." Drzo som sa usmiala a o krok ustúpila. Na jeho tvári som konečne zahliadla náznak trpkosti a na to záblesk pobavenia.
Will pokrutil hlavou a upravil si rukou rozkrok.
Jeho pohľad bol dravý a hladný čo mi spôsobilo tepenie v rozkroku.
Pre istotu som ešte o krok ustúpila.
Will naopak spravil krok ku mne.
,,Vždy máš tendenciu rozrobiť veci a potom ich nechať tak?"
,,Len keď to má vzdelávaciu pointu."
Drzý úsmev som mu opätovala.
Vyštartoval po mne skôr ako som stihla reagovať a chytil mi do pästí vlasy a potom ma za ne potiahol aby som vzhliadla na neho.
Neznášala som to, keď mal moje vlasy niekto vo svojich rukách. Vždy som si spomenula na detstvo, keď ma za ne Will v jednom vkuse ťahal.
,,Prestaň s tým. Vieš dobre, že keby som ťa tu teraz pretiahol, ešte by si si pýtala prídavok. Vždy si mala pre mňa slabosť aj keď som ti vždy dával jasne najavo, že si mi odporná. A to, že sa mi postavil? Som chlap, keď vidím ženské telo a hroty bradaviek, ktoré volajú po tom, aby som ich nakúsol, nepoviem nie."
Mykol plecom a pustil ma.
,,Neznášam ťa." Trpko som mu šplechla do tváre a snažila sa o to, aby som zabránila môjmu hlasu, aby sa chvel.
,,Ja teba viac." Zavrčal mi do tváre a pustil moje vlasy.
Bez ďalšieho slova sa otočil na päte a keď odchádzal nezabudol buchnúť dverami.