Donúť ma

52. Eufória.

Will

Kurevsky ma jebne.

Auto sa rútilo vo vysokých otáčkach z letiska.

Snažil som sa.

Snažil som sa jej ukázať, že môžem byť lepším.

A ona?

Ona sa na to celé vyprdla.

Zasmial som sa ako šialenec.
Nemalo by ma to prekvapovať. Jej myseľ je zrejme zvrátenejšia ako tá moja a Chrisovi to prišlo vhod. Spracoval ju, aby to hralo v jeho prospech. Pojebaný kretén.

S tou fotkou si zarezal na obrovský problém.
Keď s nimi skončím, vymením kód. A možno ho aj vysťahujem z penthausu. Ešte som sa nerozhodol.
Zmrd jeden.

Plyn som tlačil až k podlahe a po desiatich minútach som už parkoval v garáži.
Vyskočil som z auta a nezaťažoval som sa ani so sakom.

Keď výťah otvoril dvere, spomalil som svoj dych a ležérnym krokom som sa vydal cez predsieň do kuchyne a tam som ich našiel. Oprel som sa o rám výklenku a s najväčšou surovosťou som ich sledoval. Max sedela na stoličke a akurát si prikladala pohár k ústam, keď ma zbadala. Pohár sa jej zastavil len pár centimetrov od tých dokonalo vykrojených plných pier.

Chris sa opieral o kuchynský ostrovček a škeril sa na mňa. Vedel som, že sa jej ani nedotkne bez môjho súhlasu, ale stále som mu mal chuť vraziť.

,,Takže tebe sa nepáči, keď s tebou narábajú ako v zlatej perinke, hm?"
Moje slová som adresoval len jej ako by tu ani Chris nebol.
Max na sucho prehltla. Zrejme z tohto rozhovoru nebola nadšená. Tak to sme dvaja.
,,Nepotrebujem, aby si sa menil Will. Beriem ťa takého aký si."
,,Aj s mojimi démonmi ?" Zdvihol som jedno obočie.
,,So všetkými." Tlmene vydýchla a jej dekolt sa zdvihol v tom pojebane sexy župane.
,,Beriem na vedomie."

Max sa usmiala, ale ja som jej úsmev neopätoval.
Bol som kurevsky nasratý a zároveň mi v penise cukalo.

Na chvíľku sa celým bytom rozlialo ticho.
Čakal som.
Čakal som kedy jej to prestane byť príjemné a niečo povie a nemusel som na to ani dlho čakať. Poznal som ju, vedel som ako neznáša to ticho pred búrkou.

,,Tak, keď sme si to vykonzultovali, pôjdem vybaviť pár telefonátov."
Vstala a tým mi odhalila jej vyšportované stehná.
Králik uteká do svojej nory.

Nemohol som si pomôcť.
,,Utekáš Mortiša?" Naschvál som použil jej prezývku a vyslúžil si od nej tvrdý pohľad.
,,Nie."
,,Mala by si." Vecne som skonštatoval a počul som Chrisov tlmený smiech.
Otočil som hlavu k nemu.
,,S tebou si to vykonzultujem neskôr." Zavrčal som jeho smerom.
,,Budem sa tešiť, zmrd." Ruky si zložil na hrudi a čakal. Čakal či sa vydám tou cestou.

,,Ja už neutekám princátko." Max sa drzo usmiala, ale pre jej dobro, radšej to nemala robiť. Práve vypustila tú šelmu z klietky. Mala si vybrať útek.

Pozrel som na Chrisa.
,,Tretí šuflík z ľava."
Max k nemu okamžite stočila hlavu.
Sledovala ako otvára šuflik a vyberá z neho povraz. V očiach sa jej usadila panika, ale aj vzrušenie.

Moja malá Mortiša.

Chris si poťažkal lano v rukách a pozrel na mňa. Konečne som sa odlepil od steny a ráznym krokom som vyrazil za Max. Podchytil som jej zadok a prehodil si ju cez rameno.
,,Okamžite ma pusti." Búchala ma tými malými pestičkami do spodného chrbtu.
,,Silnejšie to nevieš? Oliver by bol určite sklamaný." S tými slovami som odhrnul tenkú látku županu a udrel som ju po zadku. Max zhíkla a cítil som ako mi do košele zaryla nechty. Nedokázal som skryť úsmev.