Donúť ma

33. Ples I.

Max

Stála som pred zrkadlom. Sýto červené šaty mi obopínali boky a len vďaka veľkému rozparku som sa v nich dokázala pohnúť. Vlasy som si zaplietla do vysokého drdolu a nechala dva pramienky po každej strane aby mi lemovali líca. S maľovaním som to nepreháňala. Chris mi ešte písal, či má niekoho zohnať na líčenie, ale ja som odmietla. Stále ma bolela hlava a pri pomyslení toho hluku, ktorý by sa rozoznel v celej izbe mi prišlo zle.
V botníku som našla béžové sandále. Pri každom kroku sa mi odhalila jedna noha až ku stehnu. Tie šaty boli prekliatko úzke, ale nádherne. Will nevyšiel z kancelárie a mňa až príliš bolela hlava , aby som mu čelila. Radšej som celý deň prespala. Keď som vyšla z izby na obed, byt bol prázdny.
Dokonca sa Will neunúval ani ísť so mnou jedným autom. Jeho strohá správa, že sa stretneme na mieste sa ma dotkla. Nemal toľko chrbtovej kosti, aby sme tam išli spoločne. Máme hrať šťastný pár a každý si tam dôjde sám. Možno ho moje správanie vyviedlo z mieri? Bolo som opitá pre pána Jána!

Pozbierala som všetku sebúctu, čo vo mne zostala a ktorej úprimne nebolo až tak veľa a keď mi vrátnik ohlásil, že je tu moje auto, zviezla som sa do lobby.
Pred penthausom sa mi o tvár obtrel letný, večerný vánok.
Pri čiernej limuzíne ma čakal prekvapivo mladý muž. V uchu mal jedno čierne sluchadlo a napasovaný čierny oblek.
,,Dobrý večer slečna." Otvoril mi zadné dvere a ponúkol jednu ruku. Podišla som bližšie a všimla si pri jeho ľavom oku vyblednutú jazvu. Toto teda nebude len obyčajný šofér. Ďalej som sa nad tým nezamýšľala.
,,Dobrý večer." Vložila som ruku do jeho dlane, ktorá sa v tej jeho úplne stratila.

Celú cestu si šofér a ochranka v jednom udržala kamennú tvár. Ktovie či to pochytil od Williama. Stále som nemohla prísť na to, čo ho tak ráno naježilo. Predsa len som súhlasila s týmto blbým plesom aj s tým, že mu pomožem. Aspoň si dal pokoj s tým prsteňom.
Prechádzali sme najluxusnejšiou časťou mesta. Všetky domy mali vysoké ploty, za ktorými sa určite rozliehali pozemky dlhé niekoľko kilometrov. Šofér odbočil a pred nami sa otvorila zlatá brána. Honosnejšiento už ani nemohlo byť. Auto išlo ešte pár metrov, keď sme konečne dorazili k obrovskému domu. Doteraz som také veľké sídla videla len vo filmoch. Auto zastavilo a ja som sa poobzerala po kľučke. V spätnom zrkadle som videla nesúhlasný pohľad.
,,Počkajte kým vám otvorím slečna."
Tak som len prikývla a ruku stiahla.
Dvere sa za moment otvorili a čakala na mňa pripravená dlaň. Zhlboka som sa posledný krát nadýchla a vystúpila z auta. Nebola to tá veľká ruka, na ktorú som čakala. Moju dlaň stisla pevná dlaň a ucítila som na nej drsné mozole. Zdvihla som hlavu a zahľadela sa do sýtych zelených dúhoviek. Vyzeral dokonalo. Záhradné lampy mu osvetľovali tvár a dokonalo padnúci šedý oblek doplňovala červená kravata. Presne vo farbe mojich šiat. Topila som sa v jeho pohľade a ten očarujúci úsmev mi vyrazil dych. Prikoval ma na sedadle a moje telo sa nedokázalo pohnúť. Mravčenie v podbrušku bolo tak intenzívne, že som mala pocit ako by som mala každú chvíľku vybuchnúť.
Will mi stisol ruku a mňa to vytrhlo zo snov o ňom a o mne. Nedokázala som sa v jeho prítomnosti chovať a neviem či to niekedy aj bude možne. Preto musím čo najskôr dokončiť svoju časť práce a odísť. S ním ma nečakalo nič dobré, prehovárala som si do duše. Venovala som mu malý úsmev a postavila som sa na trasúce sa nohy.
Ako by to William vycítil, ponúkol mi jeho pravé rameno. Vďačne som sa naňho usmiala.
,,Vyzeráš veľmi pekne." Nahol sa k môjmu uchu.
,,Tiež ich vyberala Janette?" Prečo som potrebovala rýpať?
,,Vybral som ich ja." Pozrela som mu do tváre a moje prekvapenie si musel všimnúť, lebo sa len lišiacky usmial.
,,Poznám tvoje telo lepšie ako ktokoľvek iný." Pevnejšie ma chytil a viedol po bordovom koberci.
,,Ďakujem."
Nič ďalšie nepovedal a ja som nedokázala určiť v akej nálade je.
,,Mrzí ma to včera....Všetko čo som povedala a urobila.."
Zdvihol jedno obočie od prekvapenia.
,,Takže Chris si pustil ústa na špacír?" Prikývla som.
Pomaly sme kráčali po koberci. Niektorí muži pozdravili Willa a ich ženy nad ním okato slintali. Nezabránilo im v tom ani to, že som vedľa neho.
Ten prsteň sa mi zdal teraz ako dobrý nápad.
Nežiarli Max!
,,Netráp sa tým Max. Dokončíme to, prečo sme tu  a potom odídeš a na všetko budeš môcť zabudnúť. Nechcem ťa tu viac ako je nutné." Zaťal sánku.
Bol nahnevaný?
Jeho slová však našli to správne miesto a zničili aj tú poslednú nádej. Prečo sa ja nikdy nepoučím? Potrebuje ma. To je všetko.
,,Drž hlavu hore, neodchádzaj odo mňa. Keď sa budem musiet vzdialiť, zostaneš s Chrisom."
,,Dobre."
Čo viac som mala povedať?
Prešli sme honosnými vstupnými dverami a zo sály k nám doliehali hlasy a hudba. Po mojej lavici sa zjavil Chris.
,,Tak čo, ste pripravení na šou?" Chris si to zjavne užíval, bol tu ako ryba vo vode. Čierny oblek a čierna kravata mu dodávala na vzhľade badboya. Všetci sa otáčali k nám.
,,Teraz alebo nikdy." Utrúsila som a vykročila do jamy levovej.
Pohľadom som prechádzala celú miestnosť. Ženy mali krásne róby a boli ozajstnými diamantmi vedľa mužov. Bolo jedno či vedľa nich stál dedko, všade navôkol sa to hemžilo krásnymi, mladými ženami. Dvíhal sa mi z toho žalúdok. Toľko k feminizmu.
Kráčali sme ďalej až kým som úplne vpredu nevidela známu paličku. Aj teraz mal na hlave čierný klobúk. Vedľa neho stál Michael. Žalúdok sa mi pretočil dvakrát. Hneď ak nás zbadali prerušili rozhovor. Chrbtom mi stál posledný muž, ktorý sa ku mne otočil ako posledný. Na tvári mu pohrával úsmev.  Jeho blond vlasy boli elegantne začesané do zadu. Chlap z parku. Zamračila som sa. Nevedela som prísť na jeho meno.
,,William, tak rád ťa konečne vidím." Marcellov slizký tón ma prinútil pozrieť do jeho vráskavej tváre.
,,Marcello." Will mu stiskol ruku.
,,Vidím, že si si so sebou priniesol aj spoločníka a túto krásnu slečnu."
Zdvihol ku mne ruku a mne nezostávalo nič iné ako mu svoju dlaň vložiť do tej jeho.
,,Ešte krajšia ako naposledy, slečna Tatum. Váš otec mi o vás veľa hovoril." Do riti aj s mojim otcom. Ten to fakt nemal v hlave úplne v poriadku, keď sa stal Marcellovov figurkou.
,,Dúfam, že len v dobrom." Vytiahla som ruku z jeho zovretia skôr ako ju stihol zdvihnúť ešte vyššie a priložiť si ju k tým nechutným perám.
,,Samozrejme, ale to sa nedá povedať o synovom bodygardovi, ktorému ste zlomili ruku." Drzo sa na mňa usmial a Michael zavrčal.
,,Nemal sa dotýkať toho, čo mu nepatrí." Willov arogatný hlas sa pridal do rozhovoru.
,,Ešte že sa vie o seba postarať aj sama William, takýto poklad si musíš predsa strážiť."
Striaslo ma pri jeho slovách.
,,Bol som zaneprázdený zložením tvojho syna." William to preniesol akoby nič.
,,Vy mladí a tie vaše zábavky." Marcello len pokrútil hlavou, ale všimla som si ako sa mu na chvíľku zaťala sánka. Zrejme nebol vôbec nadšený, že mu zložil syna.
,,Skoro by som zabudol Max, toto je môj najstarší syn Roman." Ukázal na chlapa z parku.
Zazrela som naňho.
,,Už sme mali tú česť." Všetci na mňa okamžite prišpendlili svoj pohľad. Obrazne aj doslova som sa zcvrkla. Will sa okamžite vystrel a tváril sa ako boh pomsty. Prečo mi vlhli nohavičky z tohto pohľadu? Nemôžu ti vlhnúť, pod tie šaty si si nemohla zobrať žiadne Max!
,,Myslel som, že to bude naše malé tajomstvo, ale ako vždy ste priamočiara slečna Tatum." Nad jeho dravým úsmevom som sa naježila.
,,Zaujímavé." Ozval sa Marcello, ale nad odpoveďou svojho najstaršieho syna len mykol plecom.
,,O pol hodinu ťa William čakáme v pracovni. Aj teba Chris. Max sa tu zatiaľ môže porozhľadnúť. A teraz ak dovolíte, musíme privítať ďaľších hostí." Nečakal na nikoho odpoveď, len sa otočil a odišiel.
Michael si ma vyzývavo premeral.
,,Šetri si pre mňa tanec, vtáčatko."
,,To skôr peklo zamrzne." Zavrčala som.
Michael sa len zasmial a tiež nasledoval otca. Keď už som si myslela, že odíde zastavil sa pri Willovom ramene.
,,Keď budeš mať chuť sa podeliť daj mi vedieť."
,,Dávno si neležal tým odporným ksichtom na podlahe?" Will sa už otáčal priamo k nemu, keď ho moja ruka v tej jeho zastavila. Michael ked si to všimol, len sa hlasnejšie zasmial a už ho nebolo. Hajzel.
,,Musíte ospravedlniť môjho brata, niekedy zabúda na slušné vychovanie." Počula som pred sebou Romana.
,,Utekaj za tatkom." Šplechol mu Chris. Roman sa na neho len pozrel a ignoroval jeho slová. Ako keby mu nestál ani za to aby mu odpovedal. Keď Roman odišiel, Chrisove plecia ochabli.
,,Porozhliadnem sa tu." S tými slovami nás nechal s Willom samých.
Bez slova ma Will potiahol a ťahal so sebou. Sánka sa mu hýbala ako zatínal zuby, ale inak nič. Žiadna emócia.
,,Môžeš spomaliť? Kam to ideme?"
,,Preč od zvedavých uší." To bola veľmi nešpecifikovaná odpoveď.
Will ma odtiahoľ do stredu parketu a potom sme sa pridali k ostatným tancujúcim.
Will mi okamžite položil svoju ruku na spodný chrbát a pritlačil ma k sebe. Tlakom jeho ruky som zaklopytala na opätkoch a dopadla som rukami na jeho hrudi.
Zazrela som na neho a on mi pohľad opätoval. Chuj.
Ruku som položila na jeho plece a druhú vložila do jeho dlane. Tancovali sme blízko seba a ja som cítila jeho vôňu vôkol mňa.
,,Kde si stretla Romana?" Zavrčal mi do ucha.
Jeho majetníckosť  ma srala. Nepatrila som mu.
,,Je to dôležité?"
,,Neštvi ma Mortiša. Nemôžeme si dovoliť žiadne prekvapenia. Jeden zlý krok a je to v prdeli. Závisia od toho životy iných, tak sa spamätaj a nebratríčkuj sa s nepriateľmi."
Všetko vo mne opäť kypelo. Človel by si myslel, že  už na túto reakciu budem zvyknutá.
,,Ako som mohla vedieť, že je to syn Marcella, keď si mi nikdy nič nepovedal?" Hlas som mala jedovatý, ale zaslúžil si to.
Pritlačil ma k sebe ešte bližsie, stehnom mi podrazil koleno a prehol ma do zadného úklonu. Jemným strniskom ma pošteklil za uchom.
,,Vieš všetko čo potrebuješ vedieť."
,,Zjavne nie dosť. Všetko je to tvoja vina."
,,Moja?" Surovo ma zdvihol a pritlačil späť k svojej hrudi.
,,Je moja vina, že utekáš z domu bez ochranky, aj keď som ti jasne povedal, že je to nebezpečné?"
,,Nie som vtákom v tvojej klietke William. Nevlastníš ma. O chvíľu sa naše cesty rozdelia."
Trpko sa zasmial.
,,Áno počul som ako sa nevieš dočkať ako odtiaľto vypadneš."
Zazrela som naňho.
,,Ako si povedal, dokončime prečo sme prišli." Rozhľadla som sa po okolí, nakoľko som už jeho oči na mne nevedela vystáť.
Videla som ako sa k nám blíži Roman.
,,A ten Roman, je nebezpečný?"
Will pozrel na mňa a vzdychol si.
,,Povedzme, že v porovnaní s nimi dvoma je to baránok. Hoci je starší ako Michael, nikdy sa do businessu nezapájal. Keď sme boli mladši, dokonca sme boli kamaráti."
,,Ako to?"
,,Mali sme spoločnú jednu vec. Obaja sme neznášali svojich otcov."
Zmetene na mňa pozrel.
,,Prečo sa pýtaš Tiš?"
,,Ide k nám." Will okamžite zdvihol hlavu a jeho zelené oči sa stretli s očami horúcej čokolády. Roman sa lišiacky usmieval.