Donúť ma

43. Maxwell

Will

V spätnom zrkadle som sledoval zmenšujúcu sa podobizeň chaty. Spomenul som si na všetky tie bezstarostné noci, ktoré som tu zažil počas vysokej. Koľko naivných dievčat mi prešlo posteľou mysliac si, že na ďalší deň sa tam ocitnú znova. Každá si myslela, že by to mohla byť ona. Že ona bola tá, na ktorú som čakal. A pritom som čakal len na tú jedinú, ktorú som od seba odohnal pred rokmi a ani som o tom netušil. Jej krása ma dokázala položiť na lopatky aj po toľkých rokoch. A ten dôvtip. Nikdy som si nepomyslel, že si ju ešte niekedy pustím k telu a pozrime sa kde sme teraz. Môj vták v nohaviciach šklbe len čo ju moje oči zbadajú v jednej miestnosti. Viem, že za to všetko môžem ja a niekto tam hore ma musí mať veľmi rád, že mi doprial druhú šancu a zároveň ma tam niekto musí veľmi nenávidieť, keď mi naložil na ramená tieto sračky.

Netušil som kedy sa to tak posralo, ale stalo sa. Dnes však budem bojovať za ňu, čo znamená naskočiť na lietadlo a prosiť Maxwelovcov o pomoc.

Vystúpil som z lietadla a upravil si obliek. Moja dobitá tvár stále hrala všetkými farbami. Počasie bolo pochmúrne a čo chvíľa určite začne pršať. Nasadil som si aj tak raibany s tmavými sklami. Už vidím spokojný výraz na Oliverovej tvári, keď ma takto zbadá.

Tak sa aj stalo. Poondiaty kretén. Len čo ma sekretárka jeho otca uviedla do jeho kancelárie a zložil som slnečné okuliare jeho ústa sa pretavili do spokojného úsmevu.
Prehltol som nadávku na jeho osobu s poznámkou, že môže mať rovnaký.
,,Dobrý deň, pán Maxwell, Oliver." Kývol som k nemu bradou.
,,Dobrý deň pán Bernardi." Nadvihol sa zpoza mohutný drevený stôl a podal mi ruku. Zatriasol som mu s ňou a neochotne som vystrel ruku k Oliverovi. Ten sa zdráhal, ale potom mi stisol ruku a začali sme hrať hru, kto ma silnejší stisk.
,,Ten kto ti to spravil, si zaslúži bonboniéru." Pustil som jeho ruku a premerial si ho. Typický mestský krasoň. V sánke mi pulzovalo viac ako som bol ochotný priznať.
,,Pošli radšej viac, možno by si Max dala tiež, keď ju tam teraz držia proti jej vôli." To, že tam zostala dobrovoľne som si nechal pre seba. Potreboval som ho vyhecovať, nech mi pomôže spracovať jeho otca, aby mi pomohol.
,,Max? Tvoju Max, Oli?" Pri tej sladkej prezývke z úst jeho otca ma naplo. Sledoval som ako Oliver tápe medzi nami pohľadom.
,,Nie je jeho." Venoval som drzý úsmev jeho synovi.
Starý Maxwell na chvíľku urobil to isté, ale potom si tučnými prstami pritiahol koženú stoličku a sadol si.
My dvaja sme zostali stáť, pričom mne na perách hral úsmev, zatiaľ čo Oliver zatínal päste. Vedel som, že s tým musím prestať, lebo ma pošlú skôr do čerta ako im stihnem čokoľvek povedať. Prehltol som svoje ego, poslednú dobu bolo oproti Max nepodstatné.
,,Neviem, čo si jej narozprával a nasľuboval, ale keď zistí aký v skutočne si, že ju nedokážeš ani ochrániť, dostane rozum. Max je silná a rozumná, žena, nezostane na potápajúcej sa lodi." Jeho hlas bol hrubý ako zvyčajne a slová z úst skôr pľul.
,,Ona nepotrebuje zachrániť, ona zachránila mňa." To že ma pozná viac ako ktokoľvek iný, to že s mojimi démonmi sa bije celý život som nemienil rozoberať.
,,Tak potom prečo si tu?" Znova ten drží úškľabok na jeho tvári, ktorý som mal chuť zmyť päsťou.
Oliverov otec sa pohemžil na stoličke a odkašľal si. Vynútil si tak našu pozornosť.
,,Dosť chlapci. Mám dôležitejšie veci na práci ako sledovať vás dvoch pri hádke kto má väčšieho vtáka." Zdvihol šálku kávy a dlhým dúškom vyprázdnili porcelánovú šálku.
,,Pán Bernardi, dohodli ste si so mnou schôdzku cez môjho syna, pretože viete, že mu na slečne Max záleží, ale ja sa nemôžem zaoberať násilníkmi z iného štátu. Nemám na to čas ani prostriedky. Nie je to moja juridiskcia."
,,Otec." Oliver sa naňho pozeral a tvár mal stuhnutú.
,,Čo? Tento džentlmen má určite aj iné prostriedky ako slečnu Max z tejto šlamastiky vytiahnuť, keďže predpokladám, že jeho zásluhou v nich naozaj je."
,,Viete kto som?"
Pozeral som mu do očí a neuhýbal. Vyzeralo to, ako by som mu chcel nazrieť aj do žalúdka.
,,Očividne." Zamračil sa.
,,Fajn." Prešiel som ku kreslu oproti jeho stolu a sadol si.
,,Tak iste viete, že mám aj iné prostriedky ako to ukončiť. To by však znamenalo veľmi veľa obetí na oboch stranách." Zdvihol som bradu a konečne sa môj pohľad odlepil od jeho vraskavej tvári. Mýkol som tvárou k jeho synovi. Ten zasran ma prepaľoval nenávistným pohľadom.
,,Vášmu synovi na nej záleží, neberiem mu to. Aj mne na nej záleží, je to úžasná žena, ktorá vždy upredností blahobyt iných pred tým svojim. Akokoľvek sa rozhodnete váš syn pôjde so mnou. Nie preto, že by som ho donútil, ale preto, že je ochotný pre ňu bojovať a stáť po mojom boku hoci ma z duše nenávidí. A ja viem, že ste dobrý otec, že ho nenecháte v štichu, ale aby som bol fér aj voči vašim záujmom, podporím vašu kampaň, môžem sa ako známa osobnosť za vás postaviť. Nepotrebujem vaše zasahovanie do mojej veci o to sa postarám aj sám. Od vás chcem len to, aby ste to, čo vám dám odniesli niekomu vierohodnému, niekomu kto má moc bojovať proti zasraným kriminálnikom a kto sa z nich neposerie."
,,Prečo to nemôžete spraviť vy?" Vytiahol hore jedno šedivé obočie.
,,Každý môj krok v meste je sledovaný. Každý v našom štáte je na ich výplatnej páske, takže to potrebuje niekoho nového, niekoho koho si nemôžu kúpiť, pretože peniaze nepotrebuje. Niekoho koho ambície sú založené na dosahovaní úspechu nie majetku." Keď som skončil môj monológ bol som na seba kurevsky pyšný. A tiež na moju malú sladkú Mortišu, ktorá mi vnukla tento nápad.
,,Ponúkate mi výhodu pred mojimi oponentmi?"
Prikývol som.
,,Myslíte, že nejakú potrebujem?" Videl som, že som sa dotkol jeho ega, ale na to ti teraz nebol čas.
,,Podľa mojich zdrojov vám podpora od ľudí za posledný mesiac klesla. Veľa ľudí si myslí, že zastávate zastaralé hodnoty a preto vás dobieha váš mladší proti kandidát."
,,Povedzte mi čo neviem." V jeho tóne hlasu boli počuť podráždenie.
,,Nie je to nič, čo by nedokázal napraviť mladý, úspešný podporovateľ."
Na čele sa mu zjavila vráska a ja som sa výťazoslavne usmial.
,,Poznám pár ľudí na najvyšších miestach, ktorí by vedeli čo s takými dôkazmi."
,,Dobre." Sucho som skonštatoval.
,,Ale keď s tým pôjdem von, musí to byť čertovsky dobrý dôkaz. Hlavne nespochybniteľný. Lebo keď sa do toho zapletiem, moja rodina môže byť v ohrození."
,,Stačí, keď to posunieš správnym ľudom. O tebe nemusia nič vedieť."
,,Práve naopak." Pošúchal si strnisko. ,,Už vidím tie titulky ako budúci starosta bojuje zo zločinom." Jeho tvár sa vyrovnala. ,,To bude ťah na bránku a víťazný gól."
,,Otec, ide tu o Max." Pokarhal ho jeho syn.
Konečne som mu venoval svoj pohľad.
,,Samozrejme synak."

Keď som už vedel, že viac to nemusím byť, zdvihol som sa na odchod.
,,Tak sme dohodnutí pánovia. Dnes si doručia obálku." Naposledy som si ich premeral. ,,Ak to poseriete, budem to ja, kto bude loviť vašu rodinu ako divokú zver."
Starému Maxwellovi úsmev na tvári zamrzol.
,,Vyprevadím ťa, Bernardi." Opäť som stočil pohľad na Olivera.
Mykol som plecom na znak, že mi to je absolútne ukradnuté, ale čakal som, kým nebudem počuť jeho kroky za mnou.
,,Musíš byť veľmi zúfalý, keď si vyhliadal našu pomoc." Nenútene som sa naňho pozrel a udržiaval kamennú masku.
,,Max chcela ísť touto cestou, ja som to mal v pláne trošku priamejšie."
,,Ako sa má?" Jeho útočný hlas bol preč a narhradil ho o čosi prívetivejší.
Zastavil som sa pri výťahu a ukazovákom som privolal výťah.
,,Ako asi myslíš?" Výťah cinkól a ja som vošiel do plechovej škatule. Keď som dospel začal som nenávidieť stiesnené priestory, až veľmi mi pripomínali drevený výklenok pod otcovým pracovným stolom, kde som sa tak veľa krát v tichosti skrýval, avšak vždy mi to bolo na prd platné.
Zo zamyslenia ma vyrušil Oliverov hlas.
,,Určite sa hrá na silnú a pritom vo vnútri panikári."
Zazrel som naňho, nechcel som si priznať, že môže mať pravdu. Že možno ju pozná lepšie ako ja.
,,Je silnejšia než si myslíš." Vedel som to, alebo som sa tomu len nútil veriť?
,,Vďaka tebe ale nie." Drzo mi šplechol do tváre a moje sebaovládania v jeho blízkosti prasklo a pomaly sa cez praskliny drala na povrch zúrivosť.
Stiahol som ho za lem košele a pritlačil ho k stene výťahu. Lakťom som mu zastavil prúd kyslíka aby sa prestal brániť. Zabudol som však, že pokým moje bitkárske schopnosti na formovali na ulici on si ich vyšperkoval v telocvični.
Podkopol mi nohu a ja som ho musel pustiť, aby som udržal rovnováhu. O sekundu Oliver začal opäť lapať dych a ja som rozdýchaval pálčivú bolesť v nohe. Oliverova tvár šľahlala blesky a tá moja nevyzerala o nič lepšie.
V jednu chvíľu som sa pripravoval na jeho útok a v druhú cinkol výťah a dvere sa otvorili. Za chrbtom som počul ostré nadýchnutie. Obaja sme sa zarazili v pohybe a otočili hlavou. Vo dverách stála nízka ryšavka a na prsiach si držala štós papierov. Zhlboka sa nadýchla.
,,Vystupujete?" Jej tichý hlások bol skoro nečujný.
Oliver si uhladil košeľu.
,,Samozrejme." Prešiel okolo mňa a šuchol sa o mňa plecom. Zavrčal som a nasledoval ho.
Oliver zastavil pri mojom požičanom aute a skôr ako som sa opýtal ako kurva vie, ktoré je moje, otvoril ústa.
,,Videl som ťa prichádzať, ty debil."
,,To ale nie je odpoveď prečo pri ňom zastavuješ."
,,Letím s tebou."
Mykol plecom a čakal kým otvorím auto. Bolo od neho hrdinské, že sa chce zapojiť a mal by som byť rád, že chce pomôcť, ale aj keď sa dokázal mlátiť, stále to bol rozmaznaný synáčik vychovaný na predmestí so zlatou lyžičkou v ústach.
,,Nemôžem sa starať aj o teba."
Videl som ako sa mu na krku naježili chĺpky. Ostro sa otočil.
,,Chceš otcovu pomoc? Tak drž hubu a krok. Posledné roky som ja s Max stále trávil čas. Bol jej oporou. Nech už sa jej akokoľvek posral úsudok na výber chlapov, stále sme kamaráti a stále sa môže na mňa spoľahnúť. To sa nikdy nezmení. Nedovolím aby jej ktokoľvek ublížil hoc si to vybrala sama. Tak už kurva otvor to auto a keď nasadneme a garantujem ti, že v tom aute budeme sedieť spoločne, môžeš mi vysvetliť tvoj plán."
,,Budeš sa držať pri mne a keď niečo poviem aby si urobil, tak to spravíš." Ťukol som do gombíka a auto zablikalo. Kvitoval som mu jeho monológ, na ktorý bol určite veľmi pyšný, hoc som ho nechcel mať v Maxinej blízkosti.
,,Fajn. Ale kamoši z nás nebudú Bernardi."
,,Nemusíš sa obávať, moji priatelia musia mať nejakú úroveň." Usmial som sa a jeho o modré oči sa stiahli do úzkej čiarky.
Idiotský playboy.
,,Zvláštne, že sa Max nestažovala na moju úroveň, keď podo mnou ležala nahá."
Vzplanul som, rozum sa pozastavil a natiahol som mu jednu. Olivera zachránili dobre reflexy, ale nie až tak moc, pretože aj keď som mieril na jeho aristokratický nos, trafil som mu len líce a to slabšie ako som zamýšľal.
Maxwell sa rozosmial a pošúchal si líce.
,,To bude veľmi príjemná cesta, ty žiarlivý, agresívny psychopat. Sadol si na miesto spolujazdca a zabuchol mi pred nosom dvere. Jeho drzý úsmev som videl aj cez tónované sklá.
Až teraz mi skutočne svitlo, že ma len chcel vytočiť. Nevyzeral ako niekto, kto by ju silou mocou chcel späť. Bol som zmetený. Nikdy som veľmi nechápal priateľstvu medzi mužom a ženou. Možno preto, že vždy to priateľstvo skončilo v posteli. Pokrútil som hlavou a nechal som to tak. Uvidíme ako sa bude chovať pri Tiš. Ak začne byť problémom, postarám sa oňho. Avšak teraz mám väčšie problémy. Tento na istý čas budem musieť odložiť.