The Sea Of My Problems

1.

Som sama doma vo svojej podkrovnej izbe celkom sama. Otec je niekde kilometer odo mňa ďaleko, je tu so mnou len otcova sestra Helena ( nemá ma moc v láske ). S nikým sa tu ani normálne neporozprávam. Žeby som vybehla von? Žeby som sa dala v škole s niekým zajtra do reči? Obľúbia si ma? Na tieto otázky bohužiaľ odpoveď nepoznám a ani nikdy nebudem. Keďže som sa musela preťahovať kvôli otcovi, ktorému na mne vôbec nezáleží. Mala som tam veľmi veľa kamarátov. Jeden z nich je Kevin je môj najlepší kamarát aj keď sme teraz trochu pohádaní. Vyrastali sme spolu. Teraz keď je medzi nami more, uvidíme sa len cez video hovory. Je nám to ľúto, ale čo už?!
V New Yorku je všetko inak ako v tej malej dedinke, v ktorej som vyrastala. S Kevinom sme boli blízky už od mala. Vždy som mu povedala všetko čo som mala na srdci, či sa mu musím posťažovať. Poznáme sa minimálne 10 rokov.
Večer v novej posteli ( teda nie úplne v novej ale moc dobre sa v nej nespí ) mi behajú v hlave otázky typu ,, Som dostatočne dobrá?" Alebo ,, Ako zareagujú moji noví spolužiaci? Budem aj pre nich divná? Alebo... " nestihla som dopovedať vetu a zazvonil mi mobil. Prekvapilo ma to lebo som nečakala hovor od danej osoby keďže sme sa pred pár dňami pohádali. Bol Kevinovi. Fakt som to nečakala nevedela som či mám zdvihnúť, či sa na mňa hnevá. Zase mi prebehli hlavou tmavé myšlienky. Dnes je to už po druhý krát. Pomyslela som si. No zdvihla som. ,, Ahoj El, čo robíš?"
Pozdravil ma do telefónu. (Mimochodom El je skratka môjho mena. Som Ella alebo Eliza.) Tak som aj pozdravila. Zarazilo ma, že bol v pohode. Mimochodom hádka nie je podstatná.
,, Ahoj Kevin mám dobre až na to, že som s úsmevom Kevin sa tiež zasmial
,,Ja Ináč čo nové?" Opýtal sa a toto mi prišlo ešte divnejšie. Nikdy sa nesnažil rozvíjať konverzáciu. Robil to len keď sa niečo stalo.
,, Kevin, čo sa stalo??" Opýtala som sa som sa som nesmelo. Zavládlo ticho, asi premýšľal čo mi povie.
Po chvíľke ticha sa ozvalo ,, No tak... trochu som sa pohádal s mamou" povedal dosť smutne a hlavne potichu.
,, No keď počúvam tak nie som teda sama ktorej dnes po mysli behajú tmavé myšlienky ( len tak pre info nazývame také myšlienky ktoré sa nám vôbec nepáčia
,, No to teda nie si sama A najhoršie je, že nie len o rodine ale aj o škole. Ako si odišla všetci za tebou smútia a ja tiež. " ozvalo sa a bolo počuť, že hovorí pravdu. Viem to rozoznať :)
,, Aj mi chýbate. Pozdrav odo mňa." Povedala som trochu smutným tónom hlasu. Bolo mi to ľúto, že som odišla do veľkomesta. Potom mi napadlo:
,, Hej ty človek na druhej strane počúvaš ma?" Kevin sa len zasmial a odpovedal
,, Jasné, že počúvam ty ťulpas"
, Koľko je u vás vlastne hodín?"
,, Hmm, ty si nás? 20:23 prečo?"
,, No len tak pre zaujímavosť" povedala som a usmiala sa.
,, A u vás v NEW YORKU?" povedal to dosť nahnevane.
,, Kevin ja za to nemôžem, že som sa presťahovala. A ty to dobre vieš. Tak na mňa nebuď zlý. Vieš čoho je môj otec schopný." Povedala som smutne.
,, Hej pravdaže viem čoho je schopný ale... si dospelá osoba. Nemôže za teba celý život rozhodovať on. Prečo si mu niečo nepovedala?"
Ja viem má pravdu, ale poznáš vety rodičov. " Dokým bývaš pod mojou strechou sa budeš riadiť mojimi pravidlami" alebo " Je mi jedno koľko máš rokov som tvoj otec a budeš ma na slovo počúvať. Možno keď by si bola samostatnejšia , by som ťa tam nechal."
Chápem ho. Je to môj otec, ale tú druhú možnosť minule prehnal. Problém je v tom, že keď máš matku mŕtvu a otca, ktorý sa ťa nezaujíma tak si samostatnejšia, sama si to uvedomujem ale otec? Jemu je všetko jedno.
,, Kevin ja sama neviem.
,, Prečo?" Opýtal sa.
,, Ja.. No proste sa ho bojím. Preto som s ním nechcela ísť."
,, Ale prečo sa ho bojíš? Čo ti spravil?"
,, Minule som vyjadril svoj názor, a začal hneď hučať cez celý byt. Ale bol opitý takže to si vieš predstaviť."
Áno môj otec. Opitý. Ráno je preč a po nociach sa túla v krčmách.
Kevin sa moc neprekvapil, keďže môjho otca dobre pozná. Len chcel vysvetliť.
Po dlhej chvíľke sa ozvalo ,, To len kvôli tomu?" Opýtal sa. Nevedela som mu rýchlo odpovedať, tak som zmenila tému.
,, Ale už sa o mne hovorilo veľa. Ty sa máš ako?"
,, Hej ty si fakt myslíš, že ti odpoviem na otázku, keď si mi ty neodpovedala?" Zasmial sa.
,, Nie, ale proste sa o tom už nechcem rozprávať."
,, Stačilo hneď povedať."
Takto náš rozhovor pokračoval ešte ďalšie 2 hodinky až sme napokon skončili.
,, Dobre idem. Už som unavená. Pa." Povedala som
,, Tak dobre. Ahoj. Zajtra si voláme tiež?"
,, To je čo za otázku? Jasné že si zavoláme!"
A potom sme už zrušili. Ešte chvíľku som bola hore a predstavovala som si ako keby som bola s Kevinom, Aaronom, Samathou..... ( to sú kamaráti ) vo svojom domove. Predstavujem si ako by sme surfovali na vlnách alebo opekali, alebo kúpali.
V noci som sa zobudila na to, ako niečo padlo na zem. Kto by to asi tak mohol byť? Žeby môj opitý otec? Mala som aj pravdu. Uložila som ho do postele a počkala dokým zaspí. Potom som išla spať aj ja. Vždy zaspím ako posledná v dome.
Môj otec pred maminou takouto smrťou nebol. Bol presný opak. Zaujímal sa o mňa, nepil, počúval ma a mal ma rád. Mama zomrela keď som mala 18 rokov. Veľmi ťažko sme si zvykli na život bez mamy. Všetci ju mali radi a vďaka nej sme super rodina. Vlastne boli by sme keby ešte žila. Bola majsterkou surfovania. Mala veľa ľudí ( hlavne mňa ). Vždy som chcela byť ako ona. Vždy som ju obdivovala. A vždy aj budem. Bola pre mňa všetkým. Na pohrebe sa už otec nemohol udržať a chytil nervy. Odvtedy je taký stále. Od smrti mamy mi zakázal chodiť k moru. Bol to môj život. Surfovanie bola moja záľuba táto činnosť ma spájala s matkou po jej smrti. Mama zomrela ked bola súťaž, bola to veľká vlna no nezvládla ju. Preto mi otec zakázal čo i len rozprávať o surfovaní. Keď by ma započul jedna by mi letela po tvári. Jedinou oporou pre nás boli Kevinovi rodičia, pravdaže aj Kevin. On mi s tým veľmi pomohol. A nie len mne ale aj otcovi. Keď mama zobrela mala som od všetkých odstup. Nikomu som už neverila. Ani Kevinovi. Začala som byť baba ktorú vyhodili až zo dvoch škôl. Dokonca som sa začala vyhýbať aj svojej vlastnej rodine. Keď som bola malá surfovala som s mamou. Surfovala by som aj teraz ale nemám kde.
Dobre už idem spať. Na zajtra sa musím predsa vyspať. Nie nie? Pomyslela som si.
Ľahla som do postele a pozerala do číro- čistej tmy až som pomaly zaspala.
Ráno som sa zobudila s veľkým stresom. Asi viete prečo. Zobudila som sa na to ako mi v hlave zase behajú tmavé myšlienky typu ,, nie som dostatočne dobrá. Čo ak aj pre nich budem divná? Budú ma mať radi? Budú ma odcudzovať alebo robiť napriek?" Teraz som zastavila svoju seba. "Tieto otázky si nemôžem dať. Keď to budem musieť tak sa to aj stane.
Po ceste do školy som sa trošku stratila. Ale potom som tam niako prišla. Keď som vošla do školy, bolo tam veľa ľudí. Jeden do mňa aj drgol a potom sa začala zábava.
____________________________________________
Ahojte. Dúfam že tý čo čítali sa vám príbeh páči. Som v tom nováčik takže poprosím komentujte čo sa vám páči alebo aj nepáči.
Vaša Natallye