The Sea Of My Problems

19.

Zobudila som sa zase sama od seba. Neponahlala som sa. Na čo vlastne? Pozrela som na hodiny a som zistila ze ja meškám do skoly, kedze na tréning pôjdem zbitočne a nechce sa mi pozerat ako surfujú a ja sa na nich mam len pozerať?
A do prdele. Ja meskám!!  Rýchlo som sa postavila z postele a hned som padla späť. Auuu. A zase do prdele! Preco mne? Rozpada sa mi zivot a teraz este aj budem meskať do školy?! Uz chytám nervy.
Ako som teda sedela na posteli, pomaly som sa snažila postaviť lebo som sa nedokázala udržat na nohe. Presunula som sa ku stolu tam som sa nachystala. Od stolu som odkračala ku skrini a tam som si vybrala veci a prezliekla som sa. Dala som si čierne kraťase s čiernym trickom a na čierne tričko som si dala tentokrát bielu blúzku na ktorej boli lúcne kvety. Zobrala som si tasku a zišla som dole kde som mala raňajky. Raňajky som si zobrala do ruky a vysla som z domu. Zatvorila som a pritom ako som jedla som sa snažila chodiť lebo ma koleno bolelo. Po ceste do skoly som si vsimla ze to koleno na ktoré neviem stúpit je väčšie ako to druhé. Prisla som do skoly, vojdem do nej a kto príde za mnou?
,,Ahoj krásavica. Co sa ti stalo?"
,,Čau chvastúnik. To nieje tvoja starosť."
Nemala som nan ho naladu a tak som sa otocila a odisla. Ako prvú hodinu sme mali úplne hore. Ako som isla hore stretla som Johna a Bena.
,,Co sa ti stalo?" Opýtal sa Ben. Prekvapilo ma to.
,,Spadla som so surfu a vo vede som sa poriadne podierala o skaly."
,,Dobre my ideme."
,,Pockajte." Otocili sa a čakali ze co im poviem
,,Počúvame."
,,Je mi to sprosté, ale mali ste pravdu. Ja som vam neverila a mala som."
,,V pohode. Teraz sa môžme zbížiť."
,,Môžme? Musíme." Povedala som. Tešila som sa ze môžem spoznat mojich bratov. Oni sa na mňa usmiali a tak som sa usmiala aj ja na nich.
Do triedy som prišla presne.
,,Dobré ranko." Povedal zlatozubý uciteľ a ja som si sadla na miesto, no neodpustil si otázku.
,,Co sa ti stalo?" Už mam nervy! Preco sa ma to musia všetci pýtať? Nie je to nahodou moje súkromie?
,,Len som padla na skalu na súťaži." Povedala som, no Luke na mne videl ze uz som nahnevaná. Celú školu bola nuda, nuda a nuda.
Luke po skole isiel na tréning, takže som išla domov. Otvorila som dvere, vošla dnu a zbadala som ze doma nikto nie je. Isla som teda do kuchyne sa pozriet do chladničky. Zistila som ze nic nie je navarené. Z linky som vybrala hrniec, z chladnicky mrkvu, kaleráb, petržlen a zacala som robiť polievku. Zeleninu som si nakrajala na kocky ktore som hodila do polievky a zacala som robiť druhé jedlo. Ako drhé jedlo som sa rozhodla urobit palacinky. Zamiešala som múku, vajícka, mlieko, trochu soli a olej. Na pavmicu som si dala trochu oleja a zacala som vysmážať.
Ked som dorobila jedlo, este nikto neprisiel. Cítila som sa osamelá. Isla som teda do svojej izby a zase som začala premýšlať. Pri myšlienkach som sa nudila tak som si isla robiť domáce. Nudila som sa. Tak co som mala ísť robiť? Az nakoniec niekto prišiel.
_________________________________________
Ahojte👋
Prvá dnešná kapitolka je na svete. Verím ze sa vám príbeh páči.
Čo myslíte? Kto prišiel? Prišiel niekto koho očakávala alebo niekoho koho nenávidela?
Všetko v ďaľších častiach sa dozviete.
Dnes este vydám jednu časť. A mozno pre vás vydám dve casti. Uvidíme ako sa podarí.
Lubka vás vaša Naty😘