The Sea Of My Problems

21.

Nechala som ich ešte 5 minút aby sa poriadne pobili a potom som zakročila.
,,Chalani! Stačilo by, nemyslíte si?!" Zahučala som na nich ako sa ku mne otočili tak Lukovi tiekla krv z nosa a Kevin sa zákerne usmieval.
,,Kevin?! To čo má znamenať?"
,,Čo co má znamenať?"
,,Ta krv ktora tečie Lukovi z nosa!"
,,To je len trochu krvy."
,,Trochu krvy?!" Povedala som a išla k Lukovi. Nemienim byť s človekom ktorý zbil Luka. Možno to vyzerá divne no s Lukom sme ako súrodenci. ,,Luke sadni si." Povedala som a odišla pre vreckovku. Zatial co som hladala vreckovky tak Kevin išiel za mnou.
,,Ella."
,,Čo chces?" Povedala som odporne.
,,Ja ti to idem vysvetlit."
,,Nie nechcem aby si mi to išiel vysvetliť."
,,Prečo?"
,,Lebo nechcem a už ma nehaj."
,,Ty tym chces povedať ze medzi nami je koniec?" Na túto otazku som mala jednoznačnú odpoveď.
,,Ano."
,,To kvôli tomuto?"
,,Aj."
,,Počúvam."
,,Ja ťa proste už neľúbim."
,,Aha takže neľúbiš mňa ale Luka? Pochopil som dobre?"
,,Neľúbim ani jedného z vás!" Vyzeralo ako by Kevinovi odlahlo, no potom som pokračovala.
,,A aj keby som ľúbila Luka tak ty mi v tom nezabrániš. A teraz ma nehaj idem Lukovi odniesť servítku."
,,Tvoj otec mal pravdu že si úbohá kurva!" Luke asi načúval lebo hneď ako to Kevin povedal Luke mu jednu vlepil. Luka som rýchlo odtiahla nech mu Kevin neublíži. Nemala som čo Kevinovi povedať. Tak som ho vyhodila z domu.
,,Kevin vypadni!"
,,Prečo?"
,,Lebo som povedala! Zmizni!"
Zrazu som len pocítila brutálnu bolesť kolena, takú až som padla na zem. Auu! To čo mi tam hodil? Hodil po mne kameň, a hneď za sebou aj zatvoril dvere.
,,El! Si v poho?"
,,Áno som len mi pomôž postaviť sa. Prosím." Luke ma posadil a chcel sa pozrieť na koleno. Nasťastie som si našla nejakú výhovorku.
,,Luke už som unavená, a poči sa vreckovku."
,,Krv z nosa nie je taka vážna ako tvoje koleno."
,,Ale moje koleno nie je vo vážnom stave." Povedala som na svoju obranu.
,,Nikdy nevieš."
,,No ja to viem."
,,Dobre El, choď si lahnúť. Zajtra sa o tom na 100 percent porozpravame s mojou mamou."
,,Luke mám otázku."
,,Ano?"
,,Prečo ste sa pretvarovali ze sa mate radi?"
,,Neviem."
,,A nevieš ani to, prečo ste sa pobili?"
,,To viem. Ale nepoviem ti to. To sú chlapské záležitosti."
,,Aha."
,,Choď spať."
,,Prečo?"
,,To ti nepoviem." Poslúchla som a popravde som bola unavená.
Odisla som do izby. Aj keď miLuke povedal nech idem spať, neisla som. Sadla aom si na postel s albumom a začala som si ho pozerať.
Všetci boli taký šťastní. A teraz šťastní nie je nikto. Po chvíľke ma zase zacalo bolet koleno. Tak som si lahla a snažila som sa, si vyrovnať nohu. Ako som ležala sledovala som tmavú stenu. Sledovala som... ani neviem čo. Zrazu mi napadlo že sa nachystám do skoly, lenze som sa nevedela postaviť.
,,Tak to asi nehám na ráno." Povedala som si nahlas a zaspala som.
Ráno ma zobúdzal budík tak ako vždy. Lenže som zistila že mi niekto ten budík prenastavil. Luke! Bol to on! To sa uz ani vyspať nemôžem? Tak už ked som bola hore tak som sa uz aj prezliekla a nachystala do skoly. Po ceste do kuchyne som si všimla že koleno mám o dosť väčšie než to druhé, už to bolo vidno aj voľným okom, tak som sa otočila, aby som sa prezliekla do dlhých vecí. Dala som si tenké čierne nohavice a k tomu biele tielko. Až teraz som mohla ísť dole.
,,Dobré ránko Ella."
,,Dobre rano Emily."
,,Čo sa stalo ze más dlhé nohavice?" Ano, ja nenávidím nosiť dlhé nohavice.
,,Nič. Zistila som ze v týchto sa cítim perfektne."
,,Aha. Som rada." Povedala dosť prekvapene.
,,A mám ti povedať ze ranajky už sú a v jedálni na teba čaká Luke." Luke? Tak teda vyjdem z kuchyne a prisla som do jedálne kde na mňa čakal Luke.
,,Dobre rano spachtoška."
,,Dobré ráno."
,,Si pripravena?"
,,Pripravená na čo?"
,,Zober si raňajky do ruky, tašku a to čo potrebuješ. Čakám ťa o 5 minút dole."
,,Trochu sa toho začinam báť."
,,Švihni si! Už ti tých 5 minút beží."
Rozbehla som sa do svojej izby, alebo aspoň som sa snažila behať. Vosla som do izby, zobrala si kabelu aj s učebnicami a zišla som späť dole. Po ceste do jedálne ma začalo zase bolieť koleno.
,,Uz si tu? Dobre postav sa predomňa a zatvor si oči." To co mi povedal aby som urobil, tak som to urobila. Trochu som sa bala, no tesila som sa zároveň. Cítila som ako mi na oči dáva šatku, potom ma chytil za ruky a..
,,Budem ti hovorit kam más ísť."
,,Dobre." Cítila som ze sme nasadli do auta. Ceslú cestu bolo v aute ticho. Ja som sa triasla od zvedavosti a stresu. Auto zastavilo a ja som mala vystupiť a auta.
,,Dobre poď rovno. Stale rovno." Hovoril  mi Luke.
,,Zastav." A pomaly mi strhával šatku.
To prekvapenie bolo to naj prekvapenie, ani som si to neuvedomila. Dnes som slávila moje 19 narodeniny!
_________________________________________
Ahojte
Som veľmi rada ze sa vám príbeh páči. V klude komentujte. Poteším sa🥰. Dnes sa pokúsim vydať ešte jednu časť, pokúsim sa trošku skorej nie ako včera😅.
Čo podla vás ták prekvapilo Elizu? Ako bolo možne ze zabudla na svoje  narodeniny?
Všetko v ďalších častiach.
Lubkam vás
S láskou Vaša Naty 😘