The Sea Of My Problems

37.

Zobudím sa na buchot v kuchyni. Rýchlo sa prezleciem a vybehnem z izby von. Vidím Johna ako sa práve popálil na pavmici. Snažil sa urobiť palacinky, no John nie je najlepsi kuchár.
,,John, daj si tú ruku pod prúd studenej vody."
,,Ale.... Ale....."
,,Ale čo?"
,,Dobre." Povie a sklamane odíde.
Ja dokoncím palacinky.
,,John. Prosím srav tvaroh." Poprosím ho, no on nič.
,,John!" Zahucim a on sa konečne preberie.
,,Aano?" Po tejto odpovedi položím tvaroh a idem za Johnom. Väčšinou som ho videla len šťastného, no teraz nevyzerá šťastne. Sadnem si vedla neho na gauč a pozrem sa naň ho.
,,Čo sa deje?"
,,To by si nepochopila."
,,Ja pochopím všetko. No vyklop to už."
,,Okej."
,,Stella...." vtom momente mu skočím do reči.
,,Tebe sa páči?"
,,Noooo..."
,,Takže Áno?"
,,Áno."
,,Wauu. Co sa teda stalo?"
,,Stalo sa to že som ju videl s Michaelom."
Poviem mu to, že to len hraju? Ak nie, tak nikdy nebudú spolu. No ak áno tak nahnevám Stellu.
,,Noo...." ako som rozpravala tak mi začal zvoniť mobil.
,,Prepač musím to zdvihnúť."
,,Oki." Povie, postaví sa a odíde do svojej izby.

....Prosím?....Ohh. Dobrý deň.... dnes?...aha. tak tam budem dnes o tej 16. Ďakujem....Dopocutia...

Toto bol môj rozhovor s najhlavnešou, ktorá má nastarosti skúšky. Vie, že sa chystám hned po skúšach do Austrálie a tak mi to prehodila na dnes. Ale co ak ich spravím? Čo potom bude s Lukom? A ešte horsie. Čo bude s Johnom a Stellou? Alebo Benom a Berthom? Alebo s tými prwkrásnymi východmi slnka? Čo bude s Kate? Spraví ich aj ona? Nemám potuchy.
,,John. Ja ti s tým pomôžem."
,,A ako prosím ťa?"
,,To nehaj na mňa. A teraz idem dokonciť palacinky. Ty tie palacinky poď natrieť."
Po raňajkách som išla do školy.
Hlavný uvítač tam predsa nemohol chýbať, no nie?
,,Čaves, kráska moja." Ako to hovorí tak sa ku mne začne približovať. Ide si dať ruku na moje plece, no ja uhnem.
,,Dylan nie!" Zahučím naň ho.
,,Prečo?"
,,Nepovedala to dosť jasne?"
,,Luke ty sa do toho nestaraj."
,,Inak čo?" Vtom momente pribehnem k Lukovi.
,,Luke. Múdrejší ustúpi." Poviem a chytím ho za ruku, keďže sa chystal prísť za Dylanom a jednu mu šupnúť. Pozrel sa na mňa a ja som mu zakívala hlavou aby vedel že ma tým naštve. Otoci sa k Dylanovi chrbtom a odídeme.
Dlhú chvíľku bolo medzi nami až domým nezačnem ja.
,,Ďakujem." Poviem potichu
,,Nemáš zač. Kedy máš skúšky?"
,,No to som aj chcela povedať."
,,Počúvam?"
,,No učitelka mi ich prehodila na dnes, lebo vie ze ak ich spravím tak na dalsí den idem na let."
,,Len ked ich spravís?"
,,No aj ak, ked ich nespravím."
,,Chápem." Povie no ja cítim že z toho nie je nadšený.
,,Ty ich máš kedy?"
,,Tiež dnes."
,,Drzim ti palce." Poviem a odídem na hodinu. Nie vsetky sme mali spolu. On išiel na fyziku a ja na chémiu.

Škola presla rýchlo. Našťastie. Prave som na ceste domov aby som sa ukludnila, lebo mám veľký strach.
Vyjdem do bytu a rovno idem do izby. Tam sa hodím o postel a pozerám sa na biely plafón. Zrazu mi niečo zacinká na mobile. Sadnem si na postel, vytiahnem si mobil a pozrem sa nan.

LUKE:Drzim ti palce. A hlavne nevušiluj.
JA     :Pokúsim sa. Aj ja tebe držím palce.
LUKE:Čo robíš?
JA     :Lezim na posteli. Ty?
LUKE:Kukám s Lilli film.
JA     :A ako sa má. Dlho som ju nevidela.
LUKE:Príď keď chceš. Povie ti ona sama.
JA     :Nie. Nebudem vam kaziť zábavu.
LUKE:Ty ju nekazíš nikdy. Poteží sa.
JA     :Vážne?
LUKE:Keď by nám to vadilo tak ťa nevolám             ty dilina.😅
JA     :Fakt to nebude vadit?
LUKE:Nie. Nebude. Potešíme sa že prídeš.
JA     :Tak dobre teda.
LUKE:Ešte nechoď. Prídem po teba.                JA     :Tak teda okej.

Mobil som odlozila a išla som Lukovi na proti. Stretli sme sa asi v polovici cesty.
,,El! Nepísal som ti ze ešte nemáš ísť tak náhodou?" Opýta sa ma.
,,Hovoril, ale uz s tým neurobíš nič." Poviem , a zákerne sa naň ho usmejem.
Celú cestu sme pozorovali krásy prírody.
Práve sme prišli k ich domu. Luke strčil do dverý kľúč a otvoril dvere. V momente ako otvára dvere, tak sa na mňa vyrúti šťastn lilli.
,,Ahoj!" Skríkne a hodí sa okolo mňa.
,,Ahoj Lilli. Ako sa máš?"
,,Dobre. Poď už dovnútra."
,,Ahoj Ella." Príde za mnou Lukova mama a pozdraví ma.
,,Ahoj."
,,Sadni si. Luke ťa obslúži."
,,Nie. Luje ma neobslúži. Luke poď si aj ty sadnúť. Mam dve zdravé ruky a nohy. Zvládnem to aj sama."
,,Ako sa máš moja?"
,,Mam sa celkom dobre."
,,Luke mi hovoril že aj ty budeš mať skúšky."
,,Ano. Dnes skúšky mať budem."
,,Uz si si to rozmyslela s tou austráliou?"
,,Ano..."
,,A na čo si prišla?"
,,No na to že pôjdem."
,,Nemôžem sa ti kafrať do života, le poviem ti len jedno. Ešte si to rozmysli ci je to to čo naozaj chceš."
U Luka som bola asi do 13 hodiny.
,,Luke ja uz budem musieť ísť."
,,Prečo moja?"
,,No teraz o 14 budem mať skúšky."
,,Vsak aj Luke má teraz o 14 skúšky či nie Luke?"
,,Áno aj ja teraz bidem mať skúšky."
,,Tak hybajtee! Za hodinku budete mať skúšky! Pome!" Postaví sa a začne nás vyháňať. My teda poslúchneme.
Asi v polovičke cesty sa začneme rozprávať.
,,Klud El." Povie a pozre sa na mňa tými jeho prekrásnymi očami. Ja sa madýchnem a potom vydýchnem. Pomáhami to ked som pod stresom. Zvyšok cesty sa ma snažil Luke upokojiť. Prisli sme do školy a práve som bola na rade.
______________________________
Ahojte.
Prepáčte že som teraz mala takú kratšiu pauzičku. Ako sa vám páči skoro posledná časť? Aké máte z nej pocity? Čo si myslíte? Co sa udeje ďalej podla vás? Vklude napíšte komentárik😘 poteším sa. Zajtra plánujem vydať ďalšiu časť a to bude asi posledná.
Ľubkaaa vaas
Vašaa NATKA😘