The Sea Of My Problems

2.

Hneď jak som vošla do skoly, som sa zastavila. Bola velmi velká. Stála som na mieste a pozerala som na steny, keďže tam mali pekné maľby surferov. V tom do mňa niekto drgol, ež som skoro spadla. Bol to surfista. Vysoký chalan s čiernymi brčkavými vlasmi a modrými očami.
,, Sorry. Si tu nová že?" Opýtal sa ma dosť hnusným tónom hlasu. Tak som mu aj tak odpovedala.
,, Áno som. Máš s tým problém?"
,, Nie, nie vôbec nie. " povedal nie moc presvedčivým hlasom.
,, Veď preto." Povedala som naspäť takým istým tónom jak on povedal mne.
,, Jaká fešanda a drzá jak ploštica. Že chalani?!" Znelo to ako by sa predvádzal.
,, Hej a s kým sa vlastne rozprávam?" Povedala som drsným tónom hlasu alebo som sa aspoň snažila.
,, Ty ma vlastne nepoznáš."
,, No konečne!" povedala som teraz ale unudeným hlasom.
,, Moje meno je Dylan. A tvoje? Ty fešanda."
,, Som Elliza. Ty chvastúň."
Našťastie zazvonilo. Videla som že ho to nasralo.
Išla som do úplne neznámej triedy plných nových ľudí. Mali sme mať prave biológiu. Zrazu buchli dvere a do triedy vošla nízka, hnedovlasá učiteľka a začala rozprávať dosť hrubím hlasom.
,, Dobrý deň, sa praje! Otvorte si učebnice na strane 158 a naučíte sa po stranu 165 naspamäť, od slova do slova."
Keď dopovedala kukala som na ňu ako teľa na nové vráta. 7 strán sa naučiť za jeden deň? Preskočilo jej? Som na bilingváli( už dosť dlho) ale tento je divný. 7 strán mi ešte nikto nedal aby som sa ich naučila do zajtra. A to je len Biológia, koľko nám toho dajú na slovine, angličtine to bude aj 20 strán. Pomyslela som si.
,, Dobre domácu úlohu máte. Začnite sa učiť!!"hučala až sa zem triasla ( a to nieje prirovnanie )
Na bilingvali som vlastne posledný rok. Potom mi začína " Dospelácky život" platenie účtov, práca, rodina, upratovanie a iné. Keďže u otca bývať nechcem hneď po bilingváli sa presťahujem do vlastného bytu čím skôr. To vlastne zamená, že za mňa nebude rozhodovať otec! Pri tejto myslienke som chcela zakričať cez celú triedu. No udrzala som to šťastie v sebe. V tom momente som začula svoje meno.
,, Všimla som si že máte novú spolužiačku v triede! Pod pred tabulu ELLIZA a sa nam predstav."
Ked to dopovedala som si všimla že sa na mňa všetci pozerajú a čakajú spravím. Pravdaže že som pred tú tabulu isla ( nespravím si zlé meno predsa. No nie? ) Všedci sa na mňa pozerali a ja som sa triasla ako osika. Bála som sa co sa ma budú pytať. Bude to nieco o mojej rodine? Alebo o súkromí? Budú to normalne otázky? Vtedy som začula ako učitelka vyvolala žiacku aby sa niečo spytala. Našťastie som nestihla odpkvedať, pretože začalo zvoniť na prestávku.
,, Uhhhh este ze som nestihla....."
V tom momente ma zase prerušil ten chvastúň Dylan.
,, Čo si nestihla ty krasavica Elizca?"
,, Ja nie som Elizca som Eliza ty debil!"
,, Aký som ti ja debil?! Ty krpaňa kr..."
V tom mu skocila do reči nejaká baba.
,, Ahoj Dylan. Prepáč Eluza je tu nová nevšímaj si ju."
Otocila sa a potiahla ma ku sebe a začala ma ťahať od neho preč. Potom keď sme uz boli dostatočne ďaleko ma oslovila.
,, Prepáč, že som ťa tak odtiahla ale jemu také nehovor."
,, Prečo by som nemala? Nech pozná pravdu?"
,, Nie preto. Ale preto ze minule už zdvíhal na mňa ruku že ma ide zbiť. Ked by tam nebol jeho bratranec Ari asi by
som bola fialova, zelené, modrá."
,, Aha ďakujem za radu. Som Eliza. Asi uz moje meno vieš."
,, Či viem? Všetky babi o tebe rozprávajú aká si pekná!"
,, Nepozname sa?" Opytala som sa nezmelo.
,, Neviem ale aj ty mi prídeš pomvedomá."
,, Nie si nahodou dcéra Moosa??"
,, Ano som. A tvoja mama je Marlon ze?"
,, Samantha!!" Vykríkla som a hodili sme sa navzájom do nárucia. Boli sme najlepsie kamarátky uz v detstve! Len potom som musela odísť k babke lebo mama bola v práci a otec tiež. Tak ma dali k starým rodičom a tam som chodila do školy. Veľmi mi vtedy chýbali, ale potom som sa vrátila do môjho domova. Potom sme sa pohadali ( prebrala mi frajera! Teraz som si uvedomila žeto bola kravina.), a nejakú tú chvíľku sme sa nerozprávali ( len 5 rokov ale to nie je veľa.) A potom som sa musela presťahovať sem, do tohto hnusného prerasteného veľkomesta.
,, A v ktorej si triede?" Spýtala sa ma.
,, Ja som v poslednom ročníku. A trieda sa mi zdá že som E."
,, Jeeej to sme teda v tej istej triede."
,, Ooo, super! Aspoň niekoho tu budem poznať!"
,, Vlastne nie som jediná ktorú poznáš." Povedala dosť potichu. No vedela som koho tým myslela. Nikde je a este som si ho nevšimla. V tom memonte niekto na Sam kričí (Sam je skratka Samanthy).
Kto to asi bol? Bol to Luke!
,, Sam! S kým sa to rozp..?" Zastavil reč pretože si ma pamätal. Pamätal si ma a ja som sj pamätala jeho.
,, Ahoj." Pozdravil ma dosť vystrašene ako keby čakal ako mu odpoviem.
,, Ahoj." Odzdravila som ho.
,, Sam aj El je s nami v triede?"
,, Áno. Prečo? Vadí ti tu?" Viem na co tťm narážala. Tiež sme sa s Lukom pohadali, ale to nebola hádka na rok, ale na celý život!
,, Nie. Mala by mi?"
,,Ja neviem." Povedala ako keby sa to jej netýkalo. No problém bol ten, že sa jej to týkalo! Dobre tohoto trápneho ticha už stačí!
,, Ako sa máte?" Opýtala som sa. A všetci na mňa čumeli jajk neviem čo. Potom sa k teme pridal aj Luke.
,, Mam sa dobre. Ale ďaleko od svojho domova. Sama vies aky je to pocit.
,, Ano viem."
Zrazu okolo nás prešiel Dylen a začal zase provokovať. Držala som sa Samanthinej rady.
,, Čau kráska Elizka. Ty tohto trula poznáš?"
Trochu som zaváhala, pretoze som nevedela čo povedať môzem.
,, Čau trulo. Áno poznám ho. Maš s tým problém?"
,, Nie som trulo!!" Zľakla som sa pretoze dosť klasno to zakrical. Uz pomaly na mňa zdvíhal ruku aby mi jednu vlepil. No vtom momente mu ju Luke pridržal. Bolo to zlaté že sa ma zastal a ochránil ma. Dylan potom odišiel urazený. Nevedela som co mam Lukovi povedať. Nakoniec som sa vykoktala a povedala som. ,, Luke, prečo si to urobil?"
,, Nenechám ho udrieť moju najlepšiu kamarátku aj napriek tomu co sa medzi nami stalo. Robil by som si výčitky."
Ked mi to povedal bola som extremne šťastná že sme sa udobrili aj ked po pol roku ale udobrili. Luke a Kevin sa nikdy nemali radi. Neviem preco, ale uz mi to je jedno.
Keď som prisla domov, otec doma nebol, alebo aspoň som si to myslela. No v tom momente otec prisiel ku vchodovým dveram a začal na mňa vyhukovať.
,, Kde si bola?! Ty špina, len flákat sa vieš a svojho otca necháš doma samého nech sa trápi s prácou?! Ty si ale nevďačné decko!! Vypadni do izby a neukazuj sa mi na oči!!" Som silná, ale keď je opitý dúfam že to nemyslí vážne. Vždy keď mi takéto hovorí sa ho bojím. Potom keď odisiel z mojej izby sisadol na gauč a začal tam ešte viac piť a pri tom kukal hokej, či futbal.
Ráno som vstala o 3 aby si ma otec nevsimol, ze idem do školy. Snažím sa mu vyhýbať keďze ráno sa opije s 10 flaskami piva a potom ráno je este stale opitý. V tom ked som odchádzala do ničoho som drgla a spadlo to. Bola to otcova fľaša piva! To bedem mat ale zle zase. Pomyslela som si tak som sa rýchlo vyparila z domu. Ked som odchadzala som si vsimla obraz mňa, mami a otca boli sme vsetci šťastní. Prečo práve mojej mame sa to muselo stať?
_________________________________________
Ahojte ľudia som veľmi rada že si nikto číta môj príbeh🥰. Dúfam ze sa vám páči príbeh aj ked zatiaľ je len 2. čať ale aj to je niečo😁. Čo aké máte typy? S kým skončí Eliza?
Vaša Natallye🥰😘