The Sea Of My Problems

32.

Luke odišiel z obývačky a ja som sa začala báť.
,,Chodíte spolu?" Opyta sa otec.
,,Co ti je do toho? Je to môj život!" Poviem a on sa postaví a pomaly ku mne prikráča.
,,Vieš čo? Že si kurva! Si moja dcéra a ja som tvoj otec! Okamzite sa pobalíš a pôjdes domov! Je ti to jasné?!"
,,Nie! Nebudes mi rozkazovať! Som dospelá osoba ktora sa vie o seba postarať aj bez svojho opitého otca!"
,,Ja! Som ti opitý otec?!" Huci po mne tatko.
,,Ano! Od matkinej smrti si sa začal pofľakovať po meste a prestal si sa zaujímať o mňa! Tak som sa prestala zaujímat aj ja o teba!"
,,Matku sem neťahaj!"
,,Nechcem ale musím!"
,,Pobal sa a ideš domov!"
,,Nie!"
,,Pome! Domov je tam kde je tvoja rodina! Takze ides so mnou!"
,,Áno? Keď teda rodina tak preco ste mi uz 19 rokov zatajovali to ze nie som jedináčik?!"
,,Ty! Ty si na to nebola pripravená! A este stale nie si! A nikdy ani nebudeš! Lebo si sprostá kurva, ktorá nic nevie!"
,,Ano? Dobre! Ale rodina je tam kde sa cítis dobre!"
,,No a?!"
,,A ty teda moja rodina nie si!"
,,No hovno! Si! Simoja dcéra! Genetika hovorí svoje! Je mi jedno co hovorís ty! Genetika hovorí niečo iné!"
,,Nehovori! Nikdy si tam nebol!"
,,Bol! Co klameš! A chod sa pobaliť! Nebudem ti to hovoriť desať tisíc krát!"
,,Nejdem!"
,,Pome! Viem nieco co ty o sebe nevieš!"
,,Tento vtip bol dobrý! Oprava! Ty nevieš nic čo sa týka mňa!"
,,Viem!"
,,Áno?"
,,Áno!"
,,Tak čo je mojím prianím? Čo si želám?! Teraz buď frajer!"
,,Dobre! Vyhrala si! Neviem aký ke tvoj sen! Neviem to! Spokojná?!"
,,Nie lebo nevieš prečo ho nevieš!"
,,No tak to budes mať smolu lebo na to neprídrm nikdy!" Zahučí na mňa a ide mi dať facku. V tom momente niekto vtrhne do obývačky.
,,Zmiznite!" Zahuci na otca Luke.
,,Ty mi nebudeš rozkazovať. Nie si vlastník tohto bytu, takze vypadni a nestaraj sa, do toho do čoho ťa nič nie je!"
,,Ale mňa do toho už je! Tatko vypadni z môjho bytu!"
,,Jaký som ti ja tatko?! Ty........" otec nachvíľu zmĺkne a klakne si na zem. Vôbec neviem čo sa deje, ale budem sa pozerať aj naďalej.
,,Bože John!" Vyhŕkne z otca.
,,Áno to som ja. Majteľ tohto bytu."
,,Bože milostivý! Ja....... prepáčte mi deti moje." Je to milé ako otec reve na zemi a ide sa ospravedlňovať, ale...... neviem na 100 percent či som jeho dcéra.
,,Ben! Bože! Jak som vás dlho nevidel! Vlastné deti som si nezpoznal!? Prepáčte mi." Ben s Johnom sa k otcovi pritúlia a ma volajú k sebe.
Vedia že sa ho bojím a ak tak ma k nemu volajú. Prečo? Prečo ho teraz objímajú keď ich nevidel už 15 rokov?
Otec s bratmi sa postavia a idú ku mne.
,,Ella."
,,Otec?" Odpoviem mu odporne. Čo si ten chlap myslí? Podla jeho predstáv, sa mu hodím okolo krku a navsetko zabudnem? Na to že ťa bil tvoj vlastný otec, na to sa teda nezabúda. Ja neodpúšťam!
,,Ella. Moja dcéra. Je mi to vsetko ľúto."
,,A pamätáš si vlastne čo si mi robil?"
,,Nie. Nie nepamätám aleviem že to bolo niečo zlé. To viem."
,,Aspoň niečo."
,,Elizabeth!" Okríkne ma John.
,,John! Ja takým ľuďom ako je tatko neodpúšťam! Nech sa deje cokoľvek!"
,,Ale Samanthe si odpustila, či nie?"
,,Nie. Len sme sa robili že sme v pohode. My dve sa z duše nenávidíme! Nikdy sme sa nemali radi, nemáme a ani nikdy nebudeme."
,,Ale to je tvoja chyba ze s ňou nevieš vychádzať." Povie otec s úplne kludovým hlasom a to ma ešte viac naštve.
,,Fajn! Chceš niečo počut?"
,,Čo?"
,,Plánujem ti to povedat uz strašne dlho a teraz sa mi môj sen splní. Konecne ti to poviem!"
,,Dobre. Začni." Povie a ja teda začnem.
,,Ty si myslíš že po tom co si ma bil a týral, ze sem môžes len tak prísť a robiť sa ako keby sa nič nestalo?"
,,No? A co je na tom?"
,,Čo je na tom? Ty si myslíš že je toto akoze normálne? Cele tie roky odkedy tu mama nie je si si zlosť vybíjal na mne! Uz ma to prestalo baviť! A po ďalsie nebudem u teba žiť večne! Teraz nastal čas kedy si mám JA vybrat svoju cestu, a ty to teda určite nie si!" Poviem, nadýchnem sa a pokračujem.
,,Ty si asi len dnes zistil ze vztahy sa veľmi ťažko davajú naspäť, že? A ak to teda vieš už dnhsie tak akože sorry, ale pre toto nestačí len ospravedlnenie. Pre toto slová nestačia. Ty nemáš rozpravať ale činiť."
Poviem, a ked mam povedať pravdu tak sa mi aj dosť uľavilo. Nečakala som od neho žiadnu odpoveď. Dala som mu len otazky aby sa nad tým zamyslel len v mysli, a dúfam ze to aj pochopil.
Odkrácam do svojej izby, a zabuchnem za sebou dvere. Hodím sa na postel a začnem premýšlať o tatkovi.
Fakt mu odrazu na mne záleži? Alebo si vymýšla? Spraví niečo kvoli tomu aby ma dostal späť alebo to neha tak, lebo vie zemám pravdu? Alebo.... a hned som zaspala.
_______________________________
Ahojte.
Ja viem že som prestala častejsie vydavat časti, no som tu a so mnou aj ďalsia časť. Píšte svoje názory. Na túto casť som veľmi zvedavá, co si o nej myslíte.
No ako dopadne Elizin vzťah s otcom? Polepsia sa alebo ho bude Eliza este stále nenávidieť?
Ľubkam vás
Vaša Naty😘
Ps: kto si pocká ten sa dočká🙈😅 buďte prosím trpezlivý😘