26.

6 0 0
                                    

Zobudila som sa na zvuk budíka. Ked som vstala z postele začalo ma brutalne bolieť koleno. Az tak ze som spadla hned na postel.
,,Ella!?" Zakricala Kate a rozbehla sa ku mne kedze ona uz bola hore.
,,Si v poriadku?"
,,Ano som. Len ma trochu začalo boleť koleno."
,,Trochu?!"
,,Trochu viac nez len trochu."
,,Ukáž pomôžem ti?"
,,Nie. Nie, netreba. Pokúsim sa sama postaviť."
,,Kedy máš ísť k Doktorovi na ten výber vody?"
,,Povedal mi, že mi bude volať. Ale presnejšie mi povedal, ze skôr ako dva týždne to nebude."
,,O com tu je reč?" Pripojila sa Stella.
,,O Ellinom kolene."
,,Aha. A prečo vlastne?"
,,Lebo hned ako sa postavila z postele tak aj na ňu späť spadla."
,,To je zlé. Mala by si ísť čím skôr k doktorovi."
,,Ja viem ale keď mi povedal že skôr ako dva týždne to nebude, tak čo s tým mám urobiť?"
,,Neviem."
,,Dobrá otázka." Ukoncila tému Stella.
Prezliekli sme sa a prisli do kuchyne.
,,Dobre ránko, ranné vtáčatká."
,,Dobre ráno John. Kde je vlastne Ben?"
,,Neviem. V poslednej dobe sa zdrziava stranou a vyzerá že mi niečo tají. A to sa mi na tom najviac nepači. Vzdy sme si hovorili vsetko, ale teraz?"
,,Skúsim sa s ním porozpravať." Navrhla som. Mozno so mnou sa o tom bude chcieť porozpravať. Aspoň sa trochu spoznáme. S Benom sme sa foteraz nemali o čom rozpravať, takze dúfam že budeme mat nejakú spoločnú tému.
,,Dobre. Ahojte. Vydíme sa teda po škole!"
Zakričal na nás John, keď sme vchadzali do školy.
Vošla som do skoly a vtedy sa stalo niečo neuveriteľné!
DYLAN CHÝBA!? To hádam nie je možné. Vždy som o tom snívala, že ma aspoň jeden deň nepozdravý. Vzdy mi zničil náladu. Pomyslela som si.
Aj keď som sa tešila že Dylan nie je v skole tak celý deň som sa nudila. Nuda...nuda... a stále nuda! S Lukom sme sa este nerozprávali a ja som sa s ním ani rozprávať nechcela. Keď som videla Luka a Samanthu ako sa tam bozkávajú, zostalo mi pomaly zle. Niečo sa do mnou stalo ale neviem čo. Vtedy moje pocity boli zmiešané s hnevom, smútkom, nepochopenia a.... vlastne ani neviem aké som mala pocity. Vlastne som necítila žiadne pocity. Bola vo mne prázdnota. Nad ničím som nerozmýšlala . Moja mysel bola......bola prázdna.
Hned jak zazvonilo na obed tak som vyšla z triedy rozbehla som sa k Benovi.
,,Ben!?"
Brn sa otočil lebo nevedel kto naňho kričal.
,,Eliza?" Vyzeral dosť prekvapene.
,,Ano to som ja a Eliza je moje meno." Povedala som aby som mu aspoň trošku zdvihla náladu. Vydela som na ňom že ho niečo trápilo. Vedela som to! A ja to aj zistím. Moja povaha je taká, ktorá keď si niečo zaumieni tak to aj spraví a nevzda sa.
,,A čo tu vlastne robíš? Prečo si za mnou prisla?" Snažil sa byť čo najpríjemnejší no trochu mu to nešlo. Oprava.....vôbec mu to neslo! V jeho očiach som videla prekvapenie a prelaknutie. Zlakla som sa jeho pohladu, a popri tom som si uvedonila že možno to nebude taký dobrý nápad, no aj napriek tomu to skúsim. Musím! A po ďalšie CHCEM!
,,Napadlo mi že by sme sa mohli trochu lepšie spoznať." Rýchlo som zo seva dostala.
,,Dobre. Tak....chceš ísť na zmrzku?"
Tak toto som naozaj nečakala. Dobre prvý bod co sa týka Bena, je ten že je nevyspitateľný. Ideme zistiť ten druhý.
,,Môžme a potom by sme mohli ísť do toho parku. Nemyslíš?"
,,No... to nie je zlý nápad." On sa usmial?! Ben sa usmieval? Dobre bod dva. Ben sa veľmi málo krát smeje alebo usmieva.
,,Ako ste sa vlastne dostali sem? Prečo ste sa presťahovali?"
,,No vlastne nemali sme na výber. Išli sme sem ako keby do úplne cudzej rodiny. Nevedeli sme kam ideme. Bolo nám tu dobre a tak sme tu aj zostali. Je tu pekne. Ale žiadne miesto nemá na Angollu. Angolla.....Angolla je proste.....domov. Je to jediné miesto kde som bol šťastný a vidím že ty to tak máš tiež."
,,Áno. Áno mám. Žiadne miesto nie je krajšie ako.... ako Angolla. Presne tak ako hovoríš ty. Angolla je domov. Je to náš domov. Je to detstvo je to proste moje vsetko."
,,Súhlasím."
,,A mám takú otázku. Ak teda môžem."
,,Jasné. Hocijakú otázku."
,,Všimla som si že sa snažíš vyhýbať Johnovi. Prečo?"
,,No....bojím sa mu niečo o mne povedať."
,,Čo? Ale prečo?"
,,Bojím sa jeho reakcie."
,,Niekto sa ti páči!?"
,,Ako si to vedela?"
,,Ženská intuícia? Ale preco sa bojís jeho reakcie? Však na tom nie je nič zlé že sa ti niekto páči. Alebo je?"
,,V mojom prípade je."
,,Prečo?"
,,Lebo tak trochu sa mi nepáčia ženy." Vyhŕkol zo seba. Dobre! Tak toto presiahlo všetky moje očakávania. Bod tri je asi najdôležitejší. Ben je gay. Podané v rýchlej a krátkej forme.
,,Ale preco sa bojíš jeho reakcie?" Opýtala som sa.
,,Neviem aký má názor na...."
,,Na?"
,,Na gayov. Vieš?"
,,Aha. Mám plán. Ak to teda chceš Johnovi povedať. A tak ci tak sa to raz dozvie."
,,Ja mu to chcem povedať ale neviem jak, kedy a ako."
,,Nehaj to na mňa. Uz mám plán."
_________________________________________
Ahojte.
Prepáčte že som teraz dlhšiu dobu nevydávala mala som takú týždňovú pauzičku, ale hlavne je že som zase tu, a vydala som ďalšiu časť. Teším sa že sa vám príbeh páči.
Aký plán má podla vás Eliza?
Ako zareaguje John ked zistí že jeho brat nie je na baby ale na chalanov?
Vsetko zistíte.
Veľmi vás mám rada.
Cmuk😘 posdravuje vás vaša Naty.

The Sea Of My ProblemsWhere stories live. Discover now