16.

11 1 0
                                    

,,Dobrý deň krásavica."
,,Date si niečo?" Mala som nervy no nemohla som vybuchnúť lebo by ma z práce vyhodili.
,,Jasné že dám. Jednu pusinku na líčko a..."
,,Prepačte ale také my nepredávame."
Zrazu sa prihovoril jeden z jeho kamarátov, no jeho meno neviem.
,,Poprosíme vás 3 kofoly a 4 kávy."
,,To je všetko?"
,,Ano ďakujeme." Po tejto vete som čo najrýchlejšie odišla od toho stola. Objednávku som dava Davimu a išla som pre druhú. Zrazu tam vošla zase populárna skupina, no tento krát plná dievčat. Nemôžem ísť najprv k nim? Nie nemôžem hentý dvaja boli skôr. Ale ja k nim nechcem ísť. Ale je to moja práca. Dobre idem tam. Vzchop sa!
,,Dobrý deň. Želáte si niečo?"
,,Dobrý áno želám. Želám si aby sa moja dcéra vrátila späť ku mne!"
,,Prepáčte ale deti zatiaľ ešte nepredávame. Niečo na pitie?" Jasné že si obiedná pivo, aby sa opil. Vždy je to tak.
,,Poprosím 1pivko a tuto mladý pán si želá božtek."
,,Bohužial BOŽTEKY nepredávame."
,,Tak vás poprosí kávu. A poprosíme rýchlo. Ty prostytútka." Posledné dve slová povedal potichu. A ja som na otcove pripomienky radšej ani nereagovala. Prvé čo som bola prekvapená že Luke ašte nevidel Kevina a Kevin zase Luka.
Zrazu ma niekto chytí za boky a ja sa zľaknem kto to bol. Bol to Kevin s mojím opitým otcom.
Kevin sa ku mne priblížil no ja som sa odtiahla a on pochopil kvôli čomu. A práve toto si všimne Luke. Nieco sa tam rozprávajú o mne. Nech na mňa tak nepozerajú. Naštvalo ma to. Prídem k stolu.
,,Čo sa deje?"
,,Môžeš na slovíčko?" Opytal sa Luke. Asi to bolo ohľadom môjho otca, alebo ja neviem. Pozrem sa na Dava a on mi ukáže aby som išla.
,,Môžem na chviľku."
,,Preco si sa od Kevina tak odtiahla?"
,,Chceš to fakt vediet?"
,,Áno."
,,Budeš prekvapený."
,,Ja čakám."
,,Dobre. Ma to dve veci. Prvý bod je, že som neverila som tomu ze by mi toto urobil chalan ktorého ľúbim a on ľúbi mňa, že sa rozprava s mojím otcom."
,,A tá druhá?"
,,No proste asi ho už neľúbim." Vyhŕklo zo mňa. Ako mi odľahlo. Takto mi este neodlahlo. Ako keby mi padol kameň zo srdca. Videla som že ho to zarazilo. Z jeho tváre som teraz vedela vyčítať veľa. Neviem prečo ale videla som na jeho tváry kúsok radosti. Prečo práve radosť? On je divný. Ale hlavne prekvapenie, no potom sa ozval.
,,Ty?"
,,Čo ja?"
,,Ty Kevina prestávaš ľubiť?"
,,No áno." Poviem a vôbec ma to nerozčuluje.
,,Môzem ti niečo pripomenúť?"
,,Nie! Lebo viem čo. Nemusíš mi to zase hovoriť." Povedala som a rozosmiali sme sa na spomienke keď som Lukovi povedala ze ľúbim Kevina, no k tomu som prida este nieco. Myslela som si ze je ten pravý. A na tejto myšlienke sme sa smiali.
,,Dobre Luke. Ale stačí. Musím obsluhovat."
,,Dobre. A počkám ťa?"
,,Môzeš. Potom ked Peter odíde tak si môzeš sadnuť za bar kde je ten chalana s brckavými vlasmi. S ním sa môžeš vykecavať. Ale teraz sa už naozaj ponahľam. Do 22 som bola v práci zatiaľ čo Luke sa parádne vykecával s Davom.
,,Som rada ze sa rozprávajú. Aspon Lukovi prospeje ze spozna aj niekoho ineho." Hovorila som si nahlas pre seba. Keď som prechádzala okolo nich tak som začula svoje meno.
,,A Eliza?" Opýtal sa Dave, no Lukovu odpoveď som uz nepočula. Potom som prišla ja.
,,Luke už je vsetko spravené. Ide sa."
,,Áno ide sa."
,,Dobrú noc." Povedal Dave a my sme odisli cez biele obrovské dvere.
Po ceste domov sme sa rozpravali.
,,Mavaš stres pred súťažami?" Opytala som sa. On sa na mňa pozrel a povedal.
,,Záleží že aká je to súťaž. Ale väčšinou mám stres aj pred tými menšími súťažiami. Prečo?"
,,Neviem. Proste mám pocit že niečo nedopadne dobre na zajtrajšej súťaži."
,,Také nehovor."
,,Ja viem, ale mam ten pocit. A ty vies ze vzdy ked som ten pocit mala tak sa nieco aj stalo. Pamätáš sa?"
,,Pamätám, len dúfam že tento krát si tvoj pocit vymýšla."
,,V to dúfam aj ja."
Prišli sme ku vchodu. Prve čo bolo že som sa išla osprchovať. Luke bol v obývačke a dávali dobrú kriminálku. Tak prečo si nesadnúť vedla neho?
,,Môžem si sadnuť aj ja?"
,,Môžeš. Len ja sa idem sprchovať."
,,Dobre. Zatial je cely gauc môj." Povedala som a usmiala sa na Luka.
O pár minút už bol oblečený a prišiel pozerať kriminálku. Sedeli sme vedla seba, kedze gauč nebol najväčší ale nebol ani najmenší.
Začali sa mi zatvárať oči až som oči úplne zatvorila, respektíve som zaspala. Hlavu som mala položenú na Lukovom ramene. Trochu ma prebralo to, že som bola vp vzduchu. Áno Luke ma niesol na poschodie. Položil ma do postele. Ja by som mu aj povedala ďakujem ale nevedela som pretože som už spala.
V noci o 3 ráno som sa zobudila na to že mi je zle. Rozbehla som sa z izby dolu po schodoch, tam som otvorila dvere na WC sadla som si a začala som vracať. Počula som ze niekto sa rozbehol dole. Zrazu sa za mnou objavil Luke a držal mi vlasy. Keď už bolo po všetkom som si išla umyť ústa. Bola som v strese a preto som vracala.
,,El chod si lahnút." Povedal mi Luke. Ak vas zaujíma prečo neprisla Emily tak prero lebo na noc si dáva štuple do uší. Ráno som sa zobudila sama ešte pred tým ako začal zvoniť budík.
Zisla som dole a išla som spraviť raňajky pre Emily, Luka a Lilli. Ja si nespravím pretoze viem ako by to dopadlo.
Z linky vytiahnem pavmicu a položím ju na sporák. Z chladničky vyberiem vajíčka a knedľu ktorá sa nedá k nicomu ziesť pretoze sviecková ktorú robila Emily bola pokazena. Vajícka si rozbijem do taniera rozmiesam ich. Knedlu  zase nakrájam a na pavmicu dám trochu oleja. Ako prý zišiel dole Luke.
,,El, si v pohode?"
,,Ano len dnes sa najete bezo mňa." Povedala som a ten hnusák olej po mne vyprskol.
,,Auuuu." Snazila som sa to povedat potichu no neslo to.
,,Počkaj pomôzem ti. Daj si to popálené pod vodu."
Nech je teda po jeho. Nechala som jeho spravit raňajky a popáleninu som si dala pod studenú vodu. Raňajky boli na stole. Emily este spala, ale Lilli uz bola dole a cakala na raňajky.
,,Ma..." zacal Luke, ale ja som mu skocila do reci.
,,Luke nie. Nehaj ju spat. Ja sa o Lilli postarám."
,,Dobre."
,,Lilli rýchlo sa najedz. To ze je súťaž neznamená že nemusíš ísť do skoly."
,,Dobre." Povedala smutne.
Akurát v čase prídeme na predsúťažný tréning. Ja a Stella sme úplne rozhegané.  Luke sa na mňa otočil aby som sa ukludnila. Aj to pomohlo no potom prišiel Peter a zacal zase hovoriť.
,,Len este raz opakujem hlavne sa neobzerajte za ľudmi ked pôjde vlna."
Bola som na rade. Rozbehla som sa do vody. A začala som padlovať. Chytila som si vlnu a začala som, trochu ma to ukludnilo no omylom som sa pozrela smerom k brehu. A tam stál niekto koho posledne týždne výdavám dosť často. Isla som robit Air no zbadala som sa neskoro. Vo vode je veľa korálov a niektoré sa ťahajú až ku hladine no väčšinou tam boli skaly. Ako som isla robiť air nestihla som to v spravnom momente a uz som cítlia ako padám. Vo vode som si poriadne udrela ruku a koleno. S kolenom som nevládala ani pohnuť. Este pred tým ako ma vyťahovali z vody tak som si stihla udrieť aj hlavu. Prestala som vnímať.
_________________________________________
Čauky mňauky.
Ďalšia čast je tu.🥳 som veľmi rada ze čítate tento príbeh.
Vaša autorečka Naty.
Mám vas veľmi rada😘

The Sea Of My ProblemsWhere stories live. Discover now