The Sea Of My Problems

27.

Na moje pocudovanie sme sa s Benom dobre porozprávali. Aj keď...jeho odpoveď ma zarazila a po ďalsie som ani nerátala s tým že to pôjde tak ľahko.
Prišla som domov peški.
,,Už ste tu?" Zakrical na mna John.
,,Som tu len ja." Povedala som a John sa na mňa pozrel veľmi prekvapene.
,,Preco? Kde je Ben?"
,,Nehaj ho. Chcel sa ísť ešte sám poprechádzať."
,,Aha."
,,John. Nebuď smutný."
,,Nie som. Preco by som mal?"
,,A mám na teba otázku. Kamarát je bisexuál."
,,No... počúvam a pokúsim sa ti na to odpovedať."
,,Aký máš na to názor? A ako by si sa zachoval keby ti to kamarát povedal? Lebo ja som vôbec nevedela, co mu mám povedať. Respektíve čo môžem."
,,No.... takto, nemôžem sa ľuďom trepať do života. Je to ich rozhodnutie...."
,,Ale?"
,,Ale... som toho názoru že má byť chlap a žena."
,,Aha. A co by si mu povedal v takej chvíli?"
,,Neviem. Asi nič." Touto vetou skončil náš dialóg a ja som sa isla učiť.
Už len tri týždne a mám maturity. Musím sa naučiť. A aj ked sa nenaucim, tak aj tak odídem z tohto hnusného betónového miesta a vrátim sa do prekrásneho, malého meštečka plného prírody, ktorý znamená pre mňa všetko. Nie jak táto betónová príroda, táto pre mňa neznamená nič. Dobre. Sú tu aj pekné miesta, ale..... ale nikdy to tu nebude viac než príroda v ktorej som vyrastala.
Odišla som do izby a začala sa učiť.
,,Ako to ide?"
,,Bože Kate! Vieš jak som sa zľakla? Toto mi uz viac nerob!"
,,Prepač. Ako to ide?"
,,Čo ide?"
,,Ty dilina! Učenie."
,,Jaj celkom dobre.."
,,Ale?"
,,Ale sa mi nechce. A aj tak maturity budem mať až za tri týždne. A ešte k tomu musím ísť k doktorovi."
,,Kedy máš prísť k lekárovi?"
,,Volala mi sestrička že by bolo najlepšie keby mi tú vodu vitiahli čo najskôr. Takze mám prísť pozajtra."
,,Som rada ze ti to vedia spraviť aj skôr."
Dokončila vetu a ja ako povinná žiačka som sa zase začala učiť. Otočila som sa a Kate tam stále stála. Bolo mi to divne tak som sa opytala.
,,Este niečo?"
,,Vlastne áno."
,,Čo?"
,,Co je Benovi?"
,,Nič. Len ma teraz trosku ťažšie obdobie."
,,Nie vážne. Viem že ti to povedal."
,,Ja viem, že vies že mi to povedal. Ale ja ti to teraz nemôžem povedať."
,,Preco?"
,,Lebo..."
,,Lebo čo?"
,,Raz vám to urcite povie. Skôr ci neskôr sa to dozviete."
Nic nepovedala. Ani som necakala ze niečo povie. Kate sa len otocila a sklamane odišla. O pár minút začal hučať mixér. Varil John takze to je normálka. Ja som si zatvorila dvere a na uši som si dala svoje sluchátka. Pustila som si hudbu. Vždy pri hudbe som sa vedela najviac sústrediť. Mozno preto lebo mama mi spievala. Mala úžasný hlas. No bohuzial som spev po mame nezdedila. Učila som sa asi tak 3 hodiny.
Ano. Tri hodiny. Mozno sa čudujete, ale nudila som sa, tak som sa ucila trosku dlhsie.
Po troch hodinách učenia som sa rozhodla ze si začnem čítať knihu. Začala som čítať knihu s názvom Romeo and Julie. Je to pekná kniha, ktorú mi odporučila učiteľka. Knihu som čítala asi tak ďalšie tri hodiny. Po troch hodinách prisiel domov Ben.
John a Kate odišli na tréning ked som čítala knihu.
,,Ahoj Ben."
,,Ahoj."
,,Povedala si im to?"
,,Nie!"
,,Vázne?"
,,Važne. Ale aj tak im to raz budes musieť povedať. A aj keď im to nepovieš určite to zistia. Kate sa ma pýtala a povedala som jej presne to, co som teraz povedala tebe."
,,Ďakujem že si jej to nepovedala."
,,Nemáš za čo."
,,Čo si robila?"
,,Ucila sa a citala knihu. Ty?"
,,Bol som vonku. A len pre info...."
,,Čo pre info?"
,,Niekto príde."
,,Kto?"
,,No..."
,,Nenaťahuj."
,,Tak fajn. Príde Luke."
,,Luke?"
,,Áno."
,,Prečo?"
,,No sme kamaráti. Príde aj s Nicom a Aaronom."
,,Dobre. To znie lepšie."
,,No... budú tu prespávať."
,,Prespávať?"
,,Áno."
V tom momente sa rozleteli dvere a do bytu vošiel Nico, Aaron a Luke. Nico s Aaronom sa mi hodili okolo krku....ale Luke? Luke tam len stál. Ani som nechcela od neho pozdrav.
,,Ben, keď by nieco, budem v izbe."
,,Dobre."
Okolo Luka som len potichu prešla. Ako som prechádzala, tak sa nám stretli pohľady.
Prečo musí mať také pekné oči? Aj by som sa mu pozdravila, len neviem ako zareaguje. To je jedno. Uz som aj tak v izbe. Som rada že som okolo neho presla potichu. Zavrela som sa v izbe a takú hodinku som počúvala pesničky rôznych žánrov.
Zrazu som vyšla z izby, aby som si mohla zobrať pohár vody. Isla som do kuchyne a tam som si naliala veľký pol litrový pohár plný vody. Keď som išla späť do izby, tak Luke do mňa vrazil tak, že sa nám stretli pery. Namiesto toho aby sa odtiahol, tak stál pri mne a sa neodtiahol, tak som sa teda odtiahla ja.
Nič som nepovedala, len som sa otocila a naliala si zase plný pohár vody. Prišla som do izby a tresla som dverami, ľahla som si na postel a začala zase premýšlať.
Prečo sa odomňa neodtiahol? A prečo som sa ja neodtiahla skôr? Dalo by sa povedat ze sme si dali omylom bozk. Ale OMYLOM? Je mozné si dať omylom bozk?
Podľa mňa nie. Teraz sa zase dlhsie nebudeme rozprávať. Paráda.
Pri tejto myšlienke som zaspala.
_________________________________________
Ahojte.
Verím ze sa vám príbeh páči. Komentujte, potesím sa.
Budú sa Eliza s Lukom ešte dlhsie nerozpravať alebo sa rozpravať začnú? Prečo sa Luke neodtiahol? Alebo preča sa Eliza skôr neodtiahla? Ako to vsetko dopadne? A prečo sa vlastne toto stalo? Bude to mať nejaké veľké následky alebo žiadne následky to mať nebude? Ak bude tak aké? Pohádajú sa zase alebo sa rozprávať nebudú? Rozkríkne sa to po škole?
A co bude s Lukom a Samathou? Zostanú spolu? Je možné si dať omylom bozk?
Všetko zistíte.
Pozdravuje vás
Vasa Naty😘