The Sea Of My Problems

3.

V škole som zas stretla toho chvastúňa ktorý nevie co so sebou. Zas si neodpustil tie jeho sprosté pripomienky ktore ma velmi hnevali da sa povedat ze otravovali. V škole som sa stretla so Sam a Lukom. Ked sme sa rozpravali preco sem prišli oni nebol to moc iný dôvod  , prisli ku nám dvaja chalani. Jeden bol vysoký s podobnými vlasmi ako sú moje vlastne čierne a mal hnedé oči, ten druhý mal tiez čierne vlasi no mal modré oči. Mala som pocit že vidim mamu ked som sa mu pozrela do očí. Abi dvaja sa veľmi podobali na mojich obi dvoch rodičov. Bolo mi to divné.
,, Ty si Eliza?"
,,Áno. Prečo?"
,,Môžme sa s tebou porozpravať?"
,,Jasné. Môžte začat?" Bala som sa o čom sa chcú rozprávať.
,,No lenže... "
,,Počúvam?" Rozhovor s nimi ma začínal nudiť.
,,Môžme sa s tebou porozpravať v súkromí?" Keď mi to povedali začala som sa až triasť.
,,No môžme. Ale záleži že o čom."
,,Bude to divné že sa spoznáme takto, aj my sa bojíme ako zareaguješ." Keď toto povedali Sam a Luke odišli a mňa tam nehali s tými dvoma neznámimy ľuďmi.
,,Ako sa voláš celým menom?"
,,Eliza Gilmore. Prečo? A vlastne komu davam svoje údaje?"
,,Jaaaj prapáč nám. Ja som John a toto je môj brat Ben tiež sme Gilmoroví. A to nám prišlo divné." Zacala som sa báť. Niečo mi otec nepovedal a mala som o tom vediet? Dúfam že to nie sú moji bratia! Tieto 2 otázky mi rýchlo prebehli hlavou.
,,Lebo máme nejakú sestru o ktorej nám otec nechcel povedať a matka je.. no prostr už nie je. Kedy si sa narodila?"
Pokračoval John. Asi John vedel lepšie komunikovať.
,,16.6.2006" povedala so vystrašene.
,, To sedí na našu sestru. Kde si vyrastala?"
,, V Anglesei v Au.."
,, Áno vieme v Austrálii. Takže asi si náša sestra." Povedali dosť nesmelo a ticho. Našťastie zvonilo a ja som sa rozbehla do triedy s plačom prečo mi o tom nikto nepovedal.
,, Co sa stalo?" Pytala sa ma Sam a aj Luke.
Nič som im neodpovedala. Nechcelo sa mi rozprávať. Chcelo sa mi plakať. Snaźila som sa upokojiť až sa mi to nakoniec podarilo. Mali sme mať Angličtinu môj oblúbený predmet aspoň to mi zlepšilo náladu. Snaźila som sa nemyslieť na to čo sa stalo. Boli v tom istom ročníku len nie so mnou v triede, bola som za to vďačná.
Zrazu sa rozleteli dvere a cez ne vosla učiteľka a začala.
,,Hello guys......" celú hodinu sa s nami rozprávala po anglicky co ma potešilo.
Hodina sa skoncila. Všetci hovorili len o nejakej súťaži surferov. Zaujímalo ma to. Tak som sa na to opýtala Luka a Sam.
,, No to je surferská súťaž. Každý rok sa usporiadava a tí čo vyhrajú postupujú do ďalšieho kola a tí čo vyhrajú aj vo Finale sa stávajú žiakmi hlavných treningov vlastne sa dostanú do Národného Tímu."
,, Ako sa tam dá dostať?"
,,To nemyslíš vážne ty chceš po tajomky chodiť na surf?" Opýtal sa Luke
,,No a? Otec by mi to nedovolil. Ani sa o mňa nestará a tá keho sestra či sesternica Helena? Ani doma nebíva."
Zostalo ticho pretože to ani jeden nečakal. Vedeli ze som tvrdohlavá tak sa k tomu nevyjadrovali.
,, Čauko kráska." Zase on. Dylan.
,,Neloz vkuse za mnou!"
,,Prečo nie?"
,,Lebo mi vadíš, otravuješ ma a štveš ma. Nechajma na pokoji!!"
,,Dobre," bolo to lahšie nez som si myslela ale po chvílke sa nadýchol a pokracoval, ,,Ale bude súboj."
Vedela som že bude mat nejakú podmienku!
,,Počúvam."
,,Surfovanie. Dúfam ze vieš co je to surf!"
,,Okej. Kedy a kde?" Bola som odhodlaná vyhrať. Zas sa postaviť na surf a byť volná aspoň chvíľku.
,, Presne takto o týždeň, cca o 13tej vtedy sú dobré vlny." Uškrnul sa, lebo si myslel že vôbec neviem ako na ňom stáť!
Zazvonilo. Jeeeej som šťatná jak mimino že sa s ním už nestretnem keď vyhrám! Pomysla som si len som si nejako zabudla ze musím ísť na hodinu matiky. A do riti! Mala som uz byť na hodine. Neviem ako zareaguje učiteľ keďže som ho ešte nevidela! Rozbehla som sa cez celú chodbu ku skrinkám a rýchlo som si odložila učebnice a zobrala nové. Potom som sa rozbehla po schodoch hore až na tretie poschodie. Prečo je táto skola tak veľká? Mala som pocit že sa už ani nemusím snažiť prísť na tú hodinu! Na treťom poschodí som sa tiez rozbehla cez celú chodbu až na koniec lebo tam bola trieda matiky. Porazilo ma!!
Zrazu som nabehla do triedy. Jak som otvorila dvere všetci sa na mňa pozerali. No Lukovi  a Sam sa chcelo smiat a mne tiež keď sa mám priznať. Učiteľ začal na mňa zazerať a ja som sa chcela zasmiať lebo bol smiešny. Mal vypúlené oči a ulízané hnedé vlasy! Zrazu otvoril ústa a chcelo sa mi ešte viac smiať. Mal 2 zlaté predné zuby! Nevedela som že to je ešte v móde!
,,Slečna? Teraz sa chodí na hodinu?" On je Rus. Zistila som to podla prízvuku.
,,Prepáčte že meškám. Už sa to nestane."
Snažila som sa udržať ten smiech v sebe. No nejak to nešlo.
,,Slečna co vám je vtipné? Aj ja sa chcem zasmiať."
Ja mu to nepoviem to co si myslí mala by som mu povedať že pán uciteľ viete že zlaté zuby už dávno v móde nie su? Alebo co?
,,Pán uciteľ len cez prestávku sme sa smiali a neviem to zastaviť. Budem sa snažiť nesmiať. Prepáčte." Dúfam ze mi to uveril.
,,Tak sa snažte poriadne lebo nejak vám to nejde. Je vam to jasné? Sadnite si! A vlastne nie. K tubuli a vypočítaš mi tento príklad!" Isla som a vypočítala z hlavy a správne. Co všetkých prekvapilo.
,,Čo sa stalo?" Spytal sa Luke
,,Potom cez prestávku poviem." Snazila som sa nesmiať. Po 30 minutach ma to aj prešlo. Potom zazvonilo a začalo vysvetlovanie.
,,No a co sa stalo?" Spýtali sa zvedavo.(tým myslím Luka a Sam)
,,On má zlaté zuby!!!!????" Hned jak som to dopovedala som sa začala smiať cez celú chodbu! Sam a Luke sa začali tiež. To ma potešilo. Aspoň som nevyzerala len ja za kravu. Všetci sa na nás otácali. Vlastne už škola skončila. Mam z toho rozvrhu guláš. Nevadí ja sa ho naučím.
Luke ma odprevadil po ceste domov. Parádne sme si pokecali. Pred domom začul buchot a treskot.
,,To čo je?"
,,Ale nič."
,,To je otec, že? Zase je opity?"
,,Hej zase."
,,Vieš že môžeš prísť ku nám hoci kedy."
,,Áno viem to. Ďakujem."
,,Nemáš zač. Tak zajtra v škole."
,,Áno."
,,Okej tak ja už idem."
,,Hej Luke!"
,,Áno?"
,,Kedy bývajú tréningy pre surferov?"
,,Ty si to fakt myslela vážne. Bývajú každý deň v týždni. V pondelok až piatok sme na vlnách v case 13-17tej hodine a v pondelok a stredu máme fitko a v piatok sústredenie."
,,Mohla by som zajtra prísť podla teba?"
,,Jasne ze mohla. Potešíme sa že nám pribudne jeden clovek do školského týmu. Mame vlastne 2 týmy náš a potom Dylanov tým. Bojujeme už spolu 3 roky. Zatial vyhrali vždy oni. Dobre zajtra ťa čakáme"
,,Oki. A čo si mám so sebou zobrať?"
,,Stači len oblečenie a dobrú náladu." Pousmial sa. Má vždy pekný úsmev.
,,Neboj. Dobrá nálada so mnou príde na 100p. Dobre uz musím ísť. Ahoj a pozdravuj odo mňa."
,,Oki pozdravím. A co chceli tí dvaja chalani od teba?" Ježiši ha som na nich uz aj zabudla. Nepoviem mu ze mám ASI bratov ale do teraz som o tom nevedela lebo mi to nikdo nepovedal.
,,Nie je to podstatné." Dúfam ze mi uveril.
,,Oki tak ahoj." Myslela som si ze mi neuverí no uveril mi.
Ked som vošla do domu otec hadzal po dome všetko co mu prakážalo v ceste. Zrazu si všimol mňa.  Ajajajajaaaaj!!! Utekaj ak chceš prežiť!! Ani minútu som neváhala a rozbehla som sa do svojej podkrovnej izby po chodoch a rovno na konic chodby. Otec sa rozbehol za mnou a hučal po mne. ,, Ty Prostitútka!!!!!!! Zase si sa motala po meste s chalanmi a flakala skolu!!!! Videl som ťa ty klamárka!!!!" Vbehla som rýchlo do izby a zamkla som sa. ,,Ty sprostá!!!!! Otvor mi dvere!!!!!! Otvor mi ich už!!! Som tvoj otec!!!" Odomkla som a on vbehol dovnútra aj s palicou a s nahovno náladou. ,,Ty trúba kde si bola?!?!?"
Neodpovedala som. Bála som sa ho. Držal na do mňou palicu. ,,Hovor!!!!"
,,Bola som v škole! Kde by som bola?"
,,Jasné neklam ma!!!" Ešte to ani nedopovedal a jedna mi letela po ruke a aj po nohe naraz. Auuuu!!! To ma bolelo. Snažila som udržať slzy v ociach aby si ich otec nevsimol ze mi ublízil! Lenze problém je ten že on si to nikdy neuvedomí! ,,Povedz mi pravdu!!!!! Ty... Ty.... Nemám slov moja dcéra sa potĺka s chlapmi po meste a spí s nimi!!!" O com to sakra hovorí? ,,Hovor!!!!!! Kde si bola?"
,,Hovorím ti ze som bola v škole!!! Preco mi neveríš?! Ty opitý chlap! Nechaj ma napokoji. Ja tvoja dcera nie som!!"
Uz som mala nervy a bála som sa ho. Zrazu ma hodil o zem a buchol mi po lítkach s tvrdou hrubou palicou. To som nevydrzala. Vytlacila som ho zo svojej izby a zamkla som sa! Otec po mne stale hučal. Jediné co mi napadlo bolo ísť za Lukom. On vie coho je schopný môj otec  vlastne Mike. Toto by mi otec neurobil!! On môj otec nie je. Uz nie! Cez dvere som výjsť nemohla. Tak vyjdem cez okno! Nemôze to byť tak ťažké. To filmoch to normálne zvládnu. Začala som sa baliť. Zobrala som si oblecenie, učebnice a hlavne fotky a spomienky na mamu. Uz som bola zbalená a som vyliezala z okna von. Ked som sa chystala preč uz bol otec potichu. Aj tak som odisla s toho domu kde bol Mike. Nebudem s ním pod jednou strechou!! Ked som vyšla z okna skoro som sa šmykla a spadla. Nakoniec som rovnovahu udržala. Pomaly som sa dostala dole. A utekala som, ako som najviac vedela.  Luke býva dosť ďaleko. Dokým som tam došla bola polnoc. Lýtka som mala fialové a ruku tiež. Bolelo ma to doteraz.
Ked som zazvonila, dvere sa otvorili a......
Pokračovanie nabudúce😁
_________________________________________
Čauko priatelia. Dnes som napísala ďaľšiu kapitolu. Tento krat je trosku napínavejšia ako zvyčajne. Dúfam ze ste si čitanie užili a stale plati to že komentujete vklude nagatívne alebo pozitívne🥰 viac sa poteším pozitývnym ale budem rada aj za negatívne co sa vam nepáčilo a pod. Aspoň zistím ci sa vám to páči😁🥰.