11.

10 2 0
                                    

V tom albume boli fotky kde som bola s mamou. Skoro ma to rozplakalo.
,,Tento album mi dala tvoja mama este pred jej smrťou s odkazom "Daj jej to až vtedy keď bude pripravená." Podľa mňa tušila že sa z tej vlny len tak ľahko nedostane. Takže teraz ti odovzdávam fotoalbum a jej denníček. Tam sa všetko dozvieš. Ja som o tom vedela že máš súrodencov, aj Luke o tom vedel."
,,Ale prečo ste mi o tom nepovedali?! Podľa mňa je to dosť potrebná info a mám právo o tom vedieť!" Vykríkla som. Ani neviem čo to do mňa voslo. Len som vedela že musím poznať pravdu!
,,Nemohli sme!" Zapojil sa Luke
,,Nemohli?! A to už prečo?!"
,,Proste sme nemoli!"
,,Ja by som ti to povedala! Myslela som že...." Zrazu mi Luke skočil do reči.
,,Lenze problém je ten že ty nemyslìš! Keď by si myslela tak..."
,,Tak čo? Toto by sa nestalo! Možno by som ťa nepoznala!"
,,A možno by to bolo aj lepšie!"
,,Fajn! Keď si to tak želáš!"
,,Áno želám!"
Uz som nezvládla hádku s Lukom. Chytila som mamine veci a odyšla do svojej izby. Tam som sa hodila na postel a začala som plakať a rozmýšlať prečo. Nenávidím hádky s Lukom. Vždy to dopadne tak že sa niekoľko mesiacov nerozprávame. Naposledy keď sme sa pohádali tak sme sa jeden celý rok nerozprávali! Tak čo? Teraz to budú pre istotu dva roky?!
Pri mojom rozmýšlaní som zaspala. Ráno som sa zobudila na zbuk budíka. Rýchlo som vyliezla z postele, prezliekla sa a zisla potichu dole.
,,Ešte všetci spia." Povedala som si. No zrazu som si všimla že nie som jediná ktorá je hore. Lilli
,,Dobré ráno slecna." Povedala som a snažila som sa aby som sa usmiala no neslo to. Bola som ešte nahnevaná a sklamaná zároveň.
,,Dobre ráno." Povedala smutne.
,,Stalo sa nieco?"
,,Ano"
,,A co sa stalo?"
,,Čo asi?! Pohadali ste sa! Zase." Nemám co k tomu dodať. Po pravde neviem co.
,,Co budes jesť?"
,,Preco ste sa pohádali?" Rýchlo zmenila tému.
,,Lilli to nie je tvoja starosť."
,,Tak ako dlho sa zase nebudete rozpravať a budete na seba nasraní?" Zrazu prišiel dole aj Luke.
,,Neviem. Opytaj sa tvojho brata." Povedala som, pozrela sa naňho a odisla do kuchyne urobit raňajky.
Pri tom ako som robilaa raňajky som počula Lukovu a Lillinu hadku.
,,Prečo?"
,,Nic! Lilli nestaraj sa!"
,,Prečo jej nepovieš pravdu!?"
,,Nemôžem!"
,,Preco?! Povedz mi dôvod!"
,,Si na to ešte mladá! Nebudem ti nič hovoriť!"
,,Ale preco?"
,,Lebo!"
,,Lebo nieke odpoveď!" Viem že sa iné rozhovory nemajú potajomky pocúvať, ale aj mňa to zaujíma.
,,Zmĺkni už!"
,,Prečo mi to nemôžes povedať?!"
,,Lebo mám zakaz! Ked to poviem tak mám zaracha a to zaracha znamená že nebudem môcť ísť na tréning!"
,,No a? Je to len tréning!"
,,Nie je to len tréning!"
,,Takže tréning ti je viac než tvoja rodina a tvoja naj kamarátka?! Uz tomu chápem! Nie sme pre trba dosť dobrí!
,,Ticho!!" Zapojila sa aj Emily.
,,Sadnúť! A nechcem počuť už ani slovo! Je vám to jasne?! Kde je Elizabeth?!"
,,Ella je v kuchyni a robí raňajky." Povedala Lilli.
Počula som ich až do kuchyne, takze som nacúvať ani nemusela. Raňajky boli hotove a teraz do jedálne ich odniesť.
,,Takže! Uz je tu aj Elizabeth!"
Len teraz začne zábava!
,,Co sa tu stalo?"
,,Luke mi to nechce povedať!"
,,Lilli ja Nemôžem!"
,,Lilliana, Lukas! Prestaňte už! Je vam to jasne?! Lilliana pochop to ze si na to este malá a Lukas ty pochop to že tréning nie je viac než rodina! Nebudem tu trpieť žiadne nerozprávanie! Takže v mojej prítomnosti sa bude rozprávať každý s každým! Je vám to jasne?!"
,,Áno mama."
,,Elizabeth! Platí to aj pre teba!"
,,Áno Emily."
,,Dobre toto vyriešené máme. A teraz vám prajem dobrú chuť."
Raňajky boli tiché. Naraňajkovala som sa ako prvá takže zatial som išla späť do izby a tam som sa pobalila do školy. Vyšla som von zobrala si bycikel pripevnila si naň ho surf a rýchlo na tréning. Luke prisiel pár minút po mne.
Boli sme tam uz všetci a uz sme len čakali na Petra.
,,Dobré ráno! Dnes chcem veľkú spoluprácu! Za pár dní je súťaž midzi skolskými týmami takze chcem od vás to najlepsie!" Preco dnes?! Este aj tu budeme musieť spolu vychádzať?! Zrazu sa moj a Lukov pohľad stretli.
,,Si v pohode El?" Zrazu na mňa vysplechla otázku Stella. Zlakla som sa pretoze El ma volá len Luke.
,,Ano som." Je mi to veľmi ľúto že sme sa pohádali. Aj by som za ním prišla ale bolo by to divne. Ze by som ja chcela aby mi odprepáčil?! No tak to teda nie! Nemam sa mu začo ospravedlňovať!
,,Takze rozdelím vás do týmov po dvoch! Samantha a Aaron budu tým 1. Stella a Nicolas budu tym 2. a Lukas s Elizabeth budú 3. tým. Bude to taká súťaž medzi kamarátmi. Takze na konci nestrpím žiadne bitky!" Povedal a prísne sa pozrel na Aarona a Nica.
,,A kto pôjde ako prvy?" Opytala sa Sam.
,,Najprv pôjdu chalani a potom baby." Povedal a už si chalani dávali do vody surfi. Ako prvý je na rade Aaron potom Nico a nakoniec Lukas.
Chalanská súťaž skoncila perfektne. Vsetci boli perfektní. A teraz sme na rade my. Zase som na vlnách so Sam.
Som na rade. Zrazu počujem hlas ktory mi fandí. Bol to Luke. Zacala som parádnou vlnou a potom som pokracovala airom. Air je trik kedy vyskočím a vo vzdu sa otočím o 180 alebo o 360 stupňou a potom pokracujrm dalej. Ked som vysla von z vody sa mi zatocila hlava, zrazu som videla vsetko rozmazane až do cierna a uz som cítila že padám na zem. Počula som už len hlasy ktore kricali moje meno. Počula som aj Luka. Nevedela som ze mu na mne zálezí.
_________________________________________
Ahojte😘 som rada že príbeh citate a ze sa vám páči. Budem vydávať každý deň (alebo aspon sa budem snažiť. Sú prázdniny a aj rodinu si treba užiť😁).
I love u😘
vaša Naty

The Sea Of My ProblemsWhere stories live. Discover now