The Sea Of My Problems

15.

Tému s Lukom sme ukončili a ja som isla zavolať Lilli. Ale ešte predtým som z linky vybrala malý hrniec a varechu. Potichu po schodoch som sa vlúpala do Lillinej izby a začala som búchať varechou o hrniec.
,,Lilliana! Vstávaj!"
,,Pane bože! Clovek sa tu ani normálne vyspať nemôže?!"
,,Nie nemôže! Lebo mi potom s tebou nebudeme utekať do školy moja milá. Takže vstavaj!" Povedala som a zase som začala trieskať.
,,Dobre, dobre.. ved už idem!" Vstala z postele a isla dole k stolu.
Stôl uz bol prichystaný na raňajky. Pomaly zisla dolu Emily, keďže nieje najmladsia.
,,Ako ste sa vyspali?" Opyatala sa.
,,Na hovno!"
,,Lilliana! Kto ta naučil take slovo?"
,,Mama ty." Povedala kludne Lilli.
,,Nic som nepovedala. A vy dvaja?"
,,Ja som sa vyspala v pohode." Povedala som šťastne.
,,Ja tiež mama." Pridal sa Luke.
,,Môžem sa opytať tú istú otazku ako včera?"
,,Áno viem akú. Ja... ja... som trosku rozmýšlal nad tým... že... kam sa presťahujem. Nemôžem tu byť navzdy."
Emily, Luke aj Lilli zostali zarazení.
Z lilinho pohľadu som vyčitala len jediné. "Prečo? Nie je jej tu dobre? Mne bude chýbať."
S emilinej zase "Ta si robí srandu. A kam chce teda ísť?"
A s Lukovej nič. Lukovi nevadì, ze by som odišla? Prečo? No po case som s jeho pohľadu predsa len niečo vyčítala.
"Musíš ju nechat ísť. Bude mi chýbať"
Bolo mi to ľúto ze sa to dozvedeli takto ale museli s tým raz rátať. Napokon ticho prerusil Luke.
,,A kam teda pôjdeš?" Hivoril dosť s kludom a to mi prave bolo divné.
,,Možno späť. Tam kde som vyrastala."
,,Preco prave tam?"
,,Luke je to rodná zem."  V tomto momente som si veľmi priala aby som mohla odísť. Zrazu som sa pozrela na mobil a videla som koľko je hodín.
,,Je 5 hodín. Neviem ako th Luke ale ja uz idem na tréning. Ahojte." Povedala som a zmizla ako najrýchlejšie sa dalo.
Keďže bol piatok tak som sa brutalne tesila kedy uz bude večer.
Prisla som na tréning a ako prvé bolo to že mne zacal peter hovorit o sutazi, jej pravidla a tak. Videla som na ňom že bol vystresovaný.
,,Aa..." zrazu som mu skocila do reci.
,,Peter ja pravidlá surfovania viem od zadu do predu. Neboj sa."
Nič nehovoril, iba sa otočil a začal tréning cím dkôr, keďše už zajtra je súťaž medzi skolskými týmami.
Každy idiel sám za seba. Ako vzdy bol tréning parádny.
Do školy sme mali problem prísť ešte aj na bicykloch. A najhorsie bolo ze hned prvu hodinu sme mali so zlatozubím učiteľom. Visli sme do skoly a ja neviem ale podla mna tu ma dylan nastavené kamery, pretoze vzdy na cas príde ku nám.
,,Ahojte banda krásavíc." Povedal. Asi si myslel ze ma to odradí, no myli sa.
,,Čaute chvastúnov tým. Bude mi veľmi ľúto ak zajtra vyhrame my." Povedala som a odisla od neho čo najďalej.
Vškole ako vždy bola nuda, keďby aspoň na jednej bola zábava. Ale asi chcem veľa. Cez prestávky za mnou vkuse chodila Tina a jej spol. Citila som sa ako keby ma sledovali. Nasťastie škola netrvala az tak dlho.
Pi ceste k Lukovi mi zazvonil mobil mojej nadriadenej v práci. Jej som musela zdvihnúť.
,,Prosím." Poviem do telefónu.
,,Ahoj, elizka. Viem ze som ti dala volno, ale mame tu menší problémik." Ozvali sa s tej krabičky do ktorej som rozpravala.
,,Aký?"
,,No Dana je chorá a nemôze ísť do prace, že či by si ju mohla zastúpiť."
Nemôžem predsa svojej šéfke povedat nie. No rada by som bola večer na zábave. No čo musím pracovať keď si chcem zaobstarať vlastné bývanie.
,,Kedy tam mám byť?"
,,Vedela som ze na teba sa môžem spoľahnúť. Čo najskôr. Poprosim."
,,Dobre čakaj ma tam."
,,Papa."
,,Ahoj." Povedala som a zrušila hovor.
,,Luke ja nemôžem ísť na zábavu."
,,Prečo?"
,,No v praci je kolegyňa chorá a mam ju zastúpiť. Prepáč."
,,Nevadí. Tak nabudúce." Povedal dosť smutne.
Prišla som do práce najrýchlejsie ako som vedela. Bicykel som si pripevnila ku schodom, vošla som do restiky a rýchlo do šatne prezliecť. Na sebe som mala oblečené čierne legíny, čierne tričko a čiernu zásteru keďze robím čašníčku. Keď uz som prezlecena prídem k svojmu rajónu a začnem sa starať o stoly. Mimochom rajón v našej praci je miesto kde sa vyslovene len ty staráš o stoly ktoré máš. A práve v mojom rajóne sedí Peter a celý náš tým. Prídem ku stolu a opýtam sa.
,,Dá te si niečo?"
,,Áno poprosíme vás 4 veľké kofoly a dve kávy."
,,Jasné hneď to bude." Poviem, otočím sa a objednávku zanesiem na pult s pitím. Zrazu sa začnem rozpravať s Davom. Dave je môj kolega môjho rajónu. A potom si všmnem dvoch ľudí ktorý sedia pri sebe a sa rozprávajú. Na druhom stole sedí skupina ktorú nemám moc v láske.
Prídem k prvému stolu a opýtam sa.
,,Dobrý deň. Čo si dáte?"
_________________________________________
Ahojte banda čitateľov.
Strašne sa reším že sa vám príbeh páči. Kto podla vás sedí na tých dvoch stoloch? Príde ešte niekto koho nemá eliza v láske?
Vkľude komentujte. Poteším sa🥰
Čítajte a zistíte
S láskou vaša Naty😘
Mam vás rada.
Ps: užívajte si prazdniny.🥰😘