The Sea Of My Problems

35.

,,Dobre, ale budeš mi na všetky odpovedať úprimne. Okej?"
,,Okej." Suhlasím, pretoze inac by som sa tú otázku nedozvedela.
,,Viem ze tuto temu nemáš rada, ale chcem ti na to nieco povedať."
,,Okej."
,,Ako vnímaš svojho otca?" Prosím?! Ja ho ani nevnímam!
,,Luke..." zacnem, no on mi skočí do reči.
,,Ja viem. Ak sa nechces o tom rozpravať, tak nemusíme, len...." teraz mu doo reči skocim ja.
,,Luke ticho." Poviem a zostane ticho. Luke sa na mňa pozerá s tými jeho prekrásnymi očami a ja neviem čo mu mám povedať na otázku.
,,Luke, ja uz otca neberiem ako otca."
,,Dobre, ale nie je ti vášho vzťahu ľúto?"
,,Bolo. Uz nie je."
,,El, nechcem aby si potom ľutovala nieco čo si neurobila alebo nepovedala tak ako ja." Povie a ja si spomeniem na dosť dávnu udalosť.
Ked ich opustil otec dosť bol naň ho naštvaný, nerozpraval sa s ním, a potom zistil že jeho otec mal vaznu nehodu. Vtedy si uvedomil ze mu chýba, bolo veľa vecí o ktorých sa s jeho otcom chcel rozprávať, no nemohol. Nevedel ako a vsetko čo neurobil aj ľutoval. Ľutoval aj to že mu nepovedal ako veľmi ho ľúbi, nikdy mu nepovadal že ho má rad, ze mu chýba. Vtedy som bola jeho najsilnejsou oporou. Vždy mi vsetko povedal, a ja som mu vždy aj pomohla. Hovoril mi to, čo chcel povedať svojmu otcovi po jeho smrti.
,,Luke to je iné."
,,A v čom to je iné?"
,,Vo vsetkom. Luke tvoj otec zomrel, nepil, nebil ťa, nenadával ti a potom neprisiel ako keby sa nič nestalo."
,,Aha. Takze to s tou tvojou matkou sa tiež nepodobá?"
,,Mozno trochu." Poviem potichu.
,,El. Tvoj otec tu nebude naveky. Máš šancu mu všetko vysvetliť, co ti robil, ako si chcela napraviť ten vzťah a podobne. Ja som tú možnosť nemal. Porozmýslaj nad tým. Nechcem žiadny náznak v tomoto momente, len nad tým porozmýšlaj."
Povie dá si prestavku a pokračuje. Ja zaťial nič nehovorím, a ani nebudem. Nemám mu čo na to povedať. Mozno má pravdu, ale mozno tú pravdu ani nemá.
,,Zmena témy?"
,,Môze byť."
,,Ako sa ti tu páči."
,,V celom New Yorku, zle, ale tu? Nadherne. Je to tu prekrásne. Dakujem ze si mi toto miesto ukázal."
,,Komu inému by som toto miesto ukázal?"
,,Neviem možno Samanthe?" Poviem s provokatívnym úsmevom.
,,Samanthu mi ani nepripomínaj!"
,,Prečo?"
,,Mala si pravdu. Je to jedna obrovská krava. Nikdy som ti neveril ale uz ti verím.
Spravil som veľkú chybu, ked som ti neveril."
,,Jeeeej, konecne si si to uvedomil. A ja viem že som mala pravdu." Poviem uštipačne.
Nic nepovedal. Ani som nechcela aby mi nieco povedal. Namiesto toho si ľahol na deku a začne pozerať na oblohu. Ľahnem si aj ja, lebo sa mi už nechce sedieť. V tichu lezíme na deke a pozerame sa na oblohu ako mení farby. Medzi nami bolo ticho do momentu otázky.
,,Luke ty tu más vlastne ucebnice?" Napadlo mi to, úplne od veci.
,,Áno ja mám."
,,Ty? Ty si myslel na učebnice a skolu?" Poviem.
,,Ano ja. Aspon tu tie ucebnice mám, nie ako ty."
,,Dobre. Tento krát si vyhral ty."
,,Ďakujem."
,,Tak ťa teda poprosím o to aby sme uz isli a aby som si mohla zobrať učebnice. Ak teda chces na mňa pockať, ak nie tak môžes uz ísť do školy. Nenahnevám sa....." chcem ďalej pokracovať v rozpravaní, no Luke ma zastaví.
,,El, počkám ťa. Neboj sa."
Nic nepoviem. Ďakujem by znelo divne, a tak sa mu pozerám do tých jeho prekrásnych očí. Potom to prerusím lebo taký dlhý ocný kontakt som dlho s nikým nemala.
,,Tak teda by sme uz mali ísť, aby sme neprisli neskoro do skoly. Chcem ju už čím skôr skončiť."
,,Dobrý napad." Chvíľú je nedzi nami ticho. Zatial začneme balir veci. To hnusné ticho tento krát prerusi Luke.
,,Čo plnájes po škole?"
,,Luke, ak ide o to ze sa mám presťahovať späť do rodnej zemi tak áno budem sa sťahovať."
,,To viem že od toho ťa neprehovorím, ale co tam budeš robiť?"
,,Budem tam surfovať, budem učiť surfovať, budem zarábať. Čo by som tam mala robiť?"
,,Alebo kde budes bývať? Máš už aj vyhliadnuty dom alebo byt?"
,,Tak polovicne mám, ale je až prílis veľký. Aj ked možno tam pôjdem bývať aj s Kate a Stell, ale pravdepodobne len s Kate. Stella k nám bude chodiť cez prázdniny. Kate to ťaha naspäť do našich austrálskych koreňov."
,,To je fajn ze tam nepôjdes sama."
,,A ty Luke?"
,,Co ja?"
,,Čo po škole?"
,,Ja tu zostanem s mamou a s Lilli."
,,Práca?"
,,Tam kde bude voľné. Budem surfovať na umelých vlnách, mozno budem tiez učiť surfovať, este neviem. Uvidí sa."
Zatial ako tak ideme domov (ku mne domov) sa rozpravame. Cesta sa mi zdala kratsia nez vtedy ako sme išli tam, asi preto lebo sa rozprávame. Rozpravame sa už celú cestu. Ja si pomalicky z tasky vyberám kľúče aby som bola naspäť čo najskôr.
,,Dobre. Uz idem hore, aby som prišla skôr." Poviem a ani nečakam na odpoveď, a tak sa rozbehnem ku dverám, aby som ich otvorila. Chodievam po schodoch, aby som si rozhýbala koleno. Vyjdem na tretie poschodie, zapichnem kluc do dverý a otvorím si.
,,Hello a dobre ránko!" Zakricí na nňa John.
,,Ahoj? John?" Poviem a idem do izby.
,,Kde si bola?"
,,Nie je to jedno?"
,,Elizabetha!"
,,Bola som preč. Nie je to tvoja starosť."
,,Ale...."
,,Nie! Som dospela. Nemusím sa ti zverovať kde som bola a co som robila." Poviem, nacpem si ucebnice do tašky a pokracujem v rozpravaní.
,,Ale ked ťa to ukludní, tak som spala tu."
,,Ako si vedela na co myslím?"
,,Viem." Poviem, otočím sa a behom zídem dole ku dverám. Otvorím ich a az vtedy sa vydýcham, kedze som celú cestu po schodoch utekala a skákala.
,,Ty co si skákala bungee jumping ze si taká udychčaná?" Opyta sa prekvapene.
,,Mozno len trochu."
Cestou do skoly sme utekali ako o život, lebo sme si tak trosku pomýlili čísla. Namiesto 7:45 som Lukovi povedala 6:45. V skole nás čakal kazdodenný výtač.
_______________________________
Hello hello👋
Dalšia cast je na svete!🥳❤️ ospravedlnujem sa že som teraz nevydala casť ale bola som na takej dlhsej návste, takze som nemala cas vydávať.
Dúfam že sa vam príbeh páči. Potesím sa kazdému komentu😘
Vaša Natallye
I loveee youu