The Sea Of My Problems

34.

Bolo na Lukovi vidno ze ho otázka zarazila. Nečakal otazku na takýto štýl a ja sa mu ani nečudujem. Tiez by som nevedela čo povedať...... nie klamem! Asi by som vedela čo by som povedala no nie je to isté. Asi by som mu povedala že preto lebo.... nemôzem to povedať!
,,No predsa preto lebo si moja naj kamoška a viem ze sa ti to miesto bude páčiť." Nič som nepovedala. Usmiala som sa a ďalej som sa sústredila na cestu az dokým ma Luke nezastavil.
,,Teraz stoj!"
,,Prečo?"
,,Lebo stoj a sa neotáčaj!"
,,Aha, tak teda okej."
Tak sa teda otočím a čakám dokým mi povie ze sa už môžem otočiť naspäť.
,,Môžeš." Povie a ja sa otočím. Tú krásu ktorú zbadám je..... proste sa nedá popísať slovami. Aj ked som si vzdy myslela že v betónovej krajine nemôže byť nič prekrásne okrem obrovských bitoviek a veľa betónu, tak toto je fakt nádherné. Vidím západ slnka v New Yorku, ktorý patrí medzi tie najkrajšie. Vyzeral takto:

Nikdy som si nemyslela že existuje nieco v New Yorku čo by sa mi páčilo, niečo čo by ma uchvátilo, ale toto miesto co mi Luke ukázal je nadherné a s tým ze sa mi toto miesto bude pačiť mal pravdu. Milujem východy slnka a aj západy. Vždy som skoro ráno sedávala pri okne a pozerala ako slnko pomaličky vzostupuje na oblohu a vecer tak isto. Vzdy mi to pripomenie spomienky na mamu, s ktorou sme vždy na moje narodeniny sedávali pri mori a sledovali ten nádherný žiariaci kruh, ktorý bud vzostupuje alebo zustupuje. Vždy to bolo pekné a na moje počudovanie je aj tento východ slnka prenádherný.
Stojím vedla Luka s úžasne prekvapeným pohľadom. Stojíme vedla seba, potichu a....
,,Takze som mal pravdu ze sa ti to bude páčiť, že?"
,,Tento krát si mal pravdu. Nikdy som si nemyslela že v New Yorku ma nieco uchváti. Toto miesto je fakt prekrásne. Ako si ho nasiel?"
,,Ako som ho nasiel? Sám neviem. Len som si chcel vycistit myšlienky a tak som sa isiel poprechadzať sem a prave som tu bol presne v tomto case, a tak mi napadlo, ze by sa ti mohlo páčiť."
,,Mal si úplnú pravdu." Lukovi som túto vetu nikdy nepovedala, takze je normalne ze sa na mňa otočil s tým jeho prekrásnym úsmevom a cakal na vysvetlenie.
,,Mal si pravdu v tom, ze New York nie je len betónove miesto."
,,Tak som rad že som ta s niečím v New Yorku uchvátil."
,,A teraz ti môzem poloziť otázku ze prečo máš ten obrovský batoh?"
,,Piknik?"
,,To fakt? Piknik? Dobre."
V tom momente som si niečo uvedomila,uvedomila som si nieco čo som nemala v pláne si uvedomiť, uvedomila som si, že som si to mala uvedomiť skorej. Ale prečo som si ju nechcela uvedomit skôr? Čo bol môj problém? Problém bol v tom že celýcas čo sa poznám s Lukom, fakt už od mala ho ľúbim. Práve teraz sa mi vynorili v pamäti spomienky na nase zoznamenie, na naše lúčenie, na naše narodeniny, na nase pikniky a na to ako sme si dali v minulosti našu prvú pusu. Uz pred tou pusou som vedela ze ho ľúbim no ja som sa chcela prehovoriť aby som ho neľúbila. Teraz viem že som to robila zbytočne. Teraz viem že Stella, Kate, Ben, John a vsetci ostatný mali s mojími citmi k Lukovi pravdu. Keď sa nad tymto vsetkým zamyslím tak si predstavím že ked by sme teraz spolu chodili tak toto miesto je parádne romantické.
,,Luke ked si bol hladný tak prečo si si nevitiahol niečo z toho batohu ale pýtal si sa na to mna?" Dosť dlhú chvílku bolo medzi nami ticho. Ja som čakala na odpoveď a Luke na 100 percent rozmýšlal čo mi povie, až napokon...
,,No.. mozno to bude znieť divne...." skočím mu do reči lebo ma to zaujíma a chcem odpoveď poznať čo najskôr.
,,Ale?"
,,No.. chcel som vedieť ci si na mňa myslela." Prosím?! To čoje za sprostú otázku? Že či som naň ho myslela? Jasné že ano, však sa mi ľúbi pomaly celý môj život! Poviem si v hlave. Aj ked by som mu to chcela povedať, tak mu to celé nepoviem. Neviem ako by zareagoval, no aj ked by som to vedela tak si to vsetko nehám len pre seba.
,,Luke, jasne že som na teba myslela. Si môj naj kamoš. Vždy na teba budem myslieť." Jasné ze budem naň ho stále myslieť, ale nie len ako na naj kamosa ale aj na chalana do ktoreho som zaľúbená az po uši, a aj to ze som do neho zaľúbená uz pomaly 9 rokov a len teraz som to zistila!  Pravdaze naň ho budem myslieť! Čo je to za otázku?! 
Po tej vete ktorú som mu povedala, zostal nejaký zarazený. Vyzeral že nečakal na odpoveď ktorú som povedala. Vyzeral že čakal na úplne inú odpoveď, ale čo som mu mala povedať? Uz ma vidí ako mu budem vysvetlovať, že prečo som sa chcela obalamutiť tým že ho neľúbim, aj keď ho ľúbim. Nedá sa na Luka pozerať a tak napriek tomu napätiu medzi nami sa odhodlám mu niečo povedat. Sama neviem čo, ale nenehám ho len tak.
,,Luke. V poho?"
,,Ano prečo?"
,,Vyzeráš že si nečakal odpoveď ktorú som ti povedala a tak chcem vedieť čo si čakal aby som ti povedala."
,,Nie je to kvôli odpovedi."
,,Tak? Stalo sa nieco? Ak ano tak vies ze sa na mna môzes spolahnúť."
,,Viem. A je to kvôli tomu ze som nad niecím premýšlal."
,,A nad čím?"
,,Nad čím?"
,,Presne."
,,No nad tým ze ako a akú ti položím otázku."
,,Aha, tak začni." Poviem odhodlane, lebo si myslím ze mi nemôze dať nejake ťazke otazky, no nevedela som že čo ma caka.
______________________________
Hello
Som strasne rada ze som vydala dalsiu časť (aj ked trosku neskôr), no aj napriek tomu si myslím ze sa vám páčila a ta ďalšia bude tiez bomba.
Aké budú tie otázky? Fakt bude pre Elizu ťazké na ne odpovedat?
Ľubka vás 🥰
Vasa Natallye😘