The Sea Of My Problems

8.

Pozeral sa na mňa otcovským pohľadom. A v tedy som si uvedomila, že mi chýba otec. Aj ked ma nema rád, ja ho stále rada mám. Ale už sa to nedá vrátiť naspäť.
,,El? Si v pohode?" Opýtala sa ma Stella ešte pred Lukovým domom. Hneď sa na mňa otočil aj Luke.
,,El? Si v pohode?." Povedal starostlivo.
,,Nie, nie. Som v pohode. Ideme Stell?" Keď som dorozprávala Stella a Luke sa na seba pozreli. Bolo mi až do plaču, keď som si uvedomila, že otcovi nechýbam. No nechcela som sa hneď rozplakať, nechcela som aby ma začali ľutovať. Nenávidím keď ma niekto ľutuje.
,,Dobre my už ideme. Ahoj Luke." Povedali sme so Stellou naraz.
,,Dobrú noc, slečny" povedal otvoril dvere, vkročil do domu a zabuchol dvere. Po ceste ku nej, sme sa rozprávali o všeličom, až na jednu divnú otázku.
,,Ella?"
,,Počúvam."
,,Ľúbiš Luka? Alebo ľúbila?" Táto otázka ma zarazila! Prečo by mal? A prečo sa o to vlastne zaujíma, keď chodí s Michaelom? Čo jej mám na toto povedať? Poviem jej pravdu alebo si vymyslím? Môžem jej dôverovať? Prečo mi dáva takéto súkromné otázky? Hádam je to moje súkromie a ja jej nič nemusím hovoriť! Hovorila som si v duchu pre seba a pritom som dúfala že ma nepočula.
,,Prečo by som ho mala ľúbiť?"
,,Vyzeráte ako šťastný párik. Preto." Šťastný párik!? S ním!? Na to nech rýchlo zabudne! Žiadny párik s ním šťastný nie je! A po ďaľšie je môj najlepší kamarát!
,,Nie nikdy som ho neľúbila, ani neľúbim a nikdy nebudem. Sme kamaráti už od mala a viem, že by to nefungovalo. Takže aj keby som ho ľúbila, tak on neľúbi mňa." Povedala som a pri tom som sa snažila čo najtichšie hovoriť.
,,El. Klud. Ja som sa len opýtala."
,,Prepáč. Len túto otázku nemám rada."
,,Mala si hneď povedať." Povedala a smiala sa.
Po 5tich minútach sme prišli k jej domu.
,,Ahoj, babka." Zakričala.
,,Ahoj, Stellka. Ako bolo v škole? Akto je táto mladá, pekná dievčina?" Opýtala sa Stellina babka.
,,Babka toto je Eliza, Ella toto je moja babka." Predstavila ma.
,,Dobrý deň." Povedala som a podali sme si ruky.
,,Ahoj." Pozdravila ma a pokračovala.
,,Ale už choďte do izby a sa zabavte, zajtra vás čaká dlhý deň. A kde más brata?" Opýtala sa Stelly
,,Však som ti hovorila že išiel k Nicovi." Znelo to ako keby sa hádali.
,,Aha, tak aspon ty ma tu nenecháš samu. Dobre uz choďte!" Povedala Stellina babka.
Isli sme na druhe poschodie a tam mala Stella veľkú prekrásnu izbu. Asi tekto nejako vyzerala :

V noci keď bola tma, tak v izbe svietili svetielka rôznych farieb. V noci sme sa najviac rozprávali.
,,A prečo vlastne bývaš u Luka?" Opýtala sa ma Stella.
,,,,No to je na dlhý príbeh. Unudí ťa to." Povedala som už pomaly so slzami v očiach.
,,Ja mam času veľa. A ešte nieje polnoc." Povedala a usmiala sa.
,,Tak okej ked to teda chceš vediet, ale pod podmienkou že aj ty mi povieš prečo bývaš u babky a dedka." Povedala som. Predsa niečo za niečo? No nie?
,,Vedela som ze tam bude nejaká podmienka. Ja s tým súhlasím." Povedala víťazoslávne.
,,Ale už začni!" Skríkla na mňa Stella.
,,Dobre, dobre len nekrič." Povedala som a začala som rozprávať svoj rodinný príbeh.
,,No vlastne ked som bola malá, tak som bola šťastná, nic mi nechýbalo, mala som otca, matku, priateľov. Len potom mama zobrela a všetko začalo byť iné. Musím sa priznať že vtedy som sa dosť odcudzila od verejnosti, začala som byť sama a otec? Ten si na mňa ani nespomenul, doobeda chodil do práce a poobede chodil von opíjať sa. Vždy som si myslela, že sa náš život stane opäť krajším aj bez matky, lenže otec sa ani nesnažil tak som v to prestala veriť. Keďže sa v noci chodil opíjať a tým nemyslím jedno pivo on denne vypil aspoň desať pív, takze bol pod vplivom alkoholu, začal ma bijávať a ja som sa ho začala báť. Naposledy ma zbil s palicou v ruke a hovoril to čo nie je pravda. Myslím si, že ma videl s Lukom ako ma odprevádzal domov a on si myslel že s Lukom tajne chodím, alebo ja neviem. V tú noc ma zbil, zamkol ma oby som sa z izby nedostala a tak som utiekla. Neviem prečo moja prvá možnosť bola LUKE. Ale isla som k nim a aj keď nie som ich, s Lukom sme vyrastali a už od mala sme sa navštevovali. Kvôli tomuto bývam u Luka. Nevládala som uz žiť s vlastným otcom. Takto to znie hlúpo aj pre mňa, ale proste ja som uz nevedela. Tak som odišla." Keď som dopovedala tak Stella len počúvala.
,,No môj príbeh je úplný opak." Povedala a usmiala sa.
,,Najprv sme bývali v Japonsku, no tam začali silné búrky, tcunami a iné nebezpečné prírodné javy. Rodičia sa o mňa a Aarona veľmi báli a tak nás poslali k babke a dedkovi sem. Potom nám prišiel list. Boli sme strašne radi. Pretože s rodičmi sme sa nevedeli nijako spojiť a tak sme si posielali listy, pretože bol tam výpadok elektriny. A v listesme sa dočítali že už rodičov nemáme. Bola to veľká strata, keď prídeš o obi dvoch rodičov. A tak sme zostali u babky a dedka. Dedko zomrel presne o rok neskôr. Takže sme zastali len ja, Aaron a babka, musíme si byť navzájom oporou. Babka to doteraz nezvláda, je to pre ňu ťažké nás uživiť. Tak pracujeme a zarábame si navzájom na jedlo a na bívanie. A ty vlastne pracuješ?" Opýtala sa.
,,To mi je ľúto. A áno pracujem. Musela som si nejako zarobiť keďže mi ptec nechcel dať ani cent."
,,A kde pracuješ?" Opýtala sa zvedavo. Uz mi jej otázky neprekážali, ako po ceste sem.
,,Ja pracujem v reštaurácii ako čašníčka. A ty?"
,,Aj ja! V akej?" Opýtala sa.
,,Reštaurácii u Abby. A ty?"
,,Ja tiež. Sranda!" Povedala prekvapene. Zrazu nám niekto vtrhol do izby. Obi dve sme sa zľakli. Bol to Nicolas a Aaron. Nečakali sme ich a preto sme sa zľakli.
,,Hej! Ahoj slečny!" Zakricali obi dvaj naraz.
,,Hej? Babka uz spí! Nie že ju zobudíš!"
,,Čo sa stalo že ste tu?" Opýtala som sa.
,,Potrebujeme ženskú pomoc!" Povedal Nicolas.
,,Na čo?" Opýtali sme sa so Stellou.
,,No...."
,,Hovor Aaron!" Zahučala Stella.
,,Dobre, dobre. Potrebujeme pomoc so strážením detí, pretože Mia mňa a Nica poprosila ci by sme jej mohli postrážiť deti. Lenze my strážiť deti nevieme! Nevieme ani seba ustrážiť nie to ešte 5 ročné deti! Pomôžete nám? Prosím." Povedal Aaron. So Stellou sme na seba pozreli a povedali.
,,Dobre."
,,Ďakujeme."
,,Ale, pod podmienkou ze tam budete aj vy!" Povedala som im. Zrazu sa oni na seba pozreli a povedali.
,,Dobre, aspoň bude zábava. Ale zavolajme aj Luka. Ci nie?" Pri tejto otázke som sa zastavila. Ked by sme zobrali Luka, tak by sme museli aj Sam, a stou sa moc nemusíme.
,,Podľa mňa netreba. Bolo by nás veľa." Povedala Stella.
Po tomto rozhovore sme sa pobalili na 3-4 dni, pretože Mia a jej manžel idú na dovolenku. Mimochodom Mia je Stellina a Aaronova krsná. Potom sme vyšli von z domu a rozbehli sa nech sme tam čo najrýchlejšie.
Keď sme prišli ku dverám, tak sme zaklopali a dvere nám otvorila Mia. Mia bola vysoká blondínka. Celkom sympatická.
,,Lena, Sellia! Správajte sa slušne!"
,,Jasné mami!" Odkričali jej dcéry naspäť. Potom sa rozlúcili a odišli. A až potom začala sranda.
_________________________________________
Ahojte. Plánovala som túto časť vydať včera, len nejak sa mi nedarilo. Dúfam že sa vám príbeh páči. Stále sa budem opakovať no nevadí. Komentujte.
No aké máte pocity?
Bude sa im dariť strážiť jednu teenegerku a jednu škôlkarku?
Podarí sa im to? Budú mať s nimi problemy? A ako zareaguje Luke a Samantha keď zistia že boli bez nich?
Zistíte v ďaľších častiach😘
Vaša Naty🥰😘❤️