The Sea Of My Problems

29.

,,Eliza! Ahoj." Povedala a objala ma, alebo aspoň ma chcela objímnuť.
,,Nedotýkaj sa ma." Výhrkla som zo seba.
,,Hej! Čo je?" Teraz sa už zapojil aj Luke.
,,Ty sa do toho nestaraj. Aj tak mi neuveríš."
,,Prečo by som ti nemal verit?"
,,Lebo ste spolu a sa zastanes tejto tu."
,,Odkial to vies?"
,,Videla som vás na obede. Mozno nabudúce skúste byť menej napadní."
,,Dobre čo chceš?" Ozvala sa odrazu Samantha.
,,Chcem aby si sa nemontovala do mojej rodiny! Neželám si to!" Vyhŕklo zo mna a môj tón hlasu sa mi vôbec nepáčil, no zaslúžila si to.
,,Hej! Ona sa do tvojej rodiny určite nemontuje! A ani neviem co ma toto znamenať!"
,,Luke ty to nepochopíš. Ani sa radsej nezapájaj do temy. Samantha vie o com rozprávam. Takze Samantha, láskavo to z tadial vymažeš."
,,No nevymazem. Majú si davať pozor na to, čo robia."
,,Ja som vedela ze si to bola ty. Nenápadný kriklavý náramok sa len tak skryť nedá." Poviem a uškrniem sa na ňu.
,,Dobre. Bola som to ja. A co už? Uz sa s tým nič nedá robiť." Povie a ja už nemám na ňu nervy. Otočím sa ku tej potvore chrbtom..... ale otocím sa späť. Uvidím Lukov pohľad a mi príde do plaču. Sadnem si na svoje miesto medzi Kate a Aaronom.
,,Si v pohode?" Opýta sa ma Aaron.
,,Ano.... ano som...." Poviem a do očí sa mi tlačia slzy. Slzy hnevu a sklamania.
Ja som cedela ze mi Luke neuverí. Uz aby bol koniec skoly. Aby som mohla odísť tam tak patrím...a nebyť tu!
V skole bola celý deň nuda. Mala som pocit ze s Lukom sme uz v pohode, ale.....mýlila som sa. Vôbec nie sme v pohode! A mám pocit ze uz nikdy nebudeme.
Hned ako nám skoncia hodiny idem na obed. Tam si sadnem vedla Kate a Stell s ktorými sa rozpravame skoro o všetkom.
,,Co sa vlastne stalo?" Opýta sa Kate.
,,S kým?"
,,No predsa s tebou a Lukom.!"
,,Nič."
,,No tak. Sme kamarátky. Nám môžeš povedať čokolvek."
,,Dobre. Ale.... nikomu nic neprezradiť."
,,Oki."
,,Slubujeme."
,,Tá fotka s Benom a Berthom, je...."
,,Je pravdivá?" Skočí mi do reči Kate.
,,Ano. Áno je pravdivá. Sú spolu a Luke vlastne nechce uverit tomu ze tú fotku tam zverejnila tá prerastená potvora! A ja teraz neviem co mám robiť. Mne je to ľúto, že som bola taká odporná, ale... zaslúzila si to!" Poviem, skrížim si na stôl ruky a zaryjem si do nich hlavu.
,,To bude v poriadku. Uvidíš. Vsetko sa napraví."
,,Ako to viete? Co ked sa to len zhorší. Zajtra idem k lekarovi aby mi vybrali tú vodu. Potom bude len jeden a pól týždňa do konca školy, potom budú dvoj mesiacové prázdniny a potom sa sťahujem tm kam patrím. Takze ako sa to môže zlepsiť?"
,,No tak to je ťažké. Musíš si vybrať. A do tvojho výberu nemôže nikto zasahovať."
Povie Kate a oby dve sa zdvihnú a odídu.
Uvidím Luka! Idem sa postaviť no nechce sa mi. Prave okolo mna len tak prešiel ako keby sme sa vôbec nepoznali a to zabolelo.
Zrazu uz len počujem hlas.
,,Prečo s ňou máš stale problém? Snazí sa s tebou vychadzať."
,,Luke. Nezabudni ze aj ona má so mnou problém. A nie nesnazí sa so mnou vychadzať. Ked by sa snaživa tak by tú fotku vymazala. Viac sa k tomu vyjadrovat nebudem." Poviem, zdvihnem sa a odídem.
Teraz moc v kontakte s ľudmi nechcem byť, a tak odídem do parku, aby som si tam vyčistila hlavu.
V parku som ponaly 4 hodiny a ešte stale tam chcem ostať. Je tu príjemne, a hlavne....som tu sama. Ja viem nie je dobré keď bývam sama, ale teraz to naozaj potrebujem.
V parku som už 5 hodín a prave sa chystam domov a popritom rozmýšlam o rôznych veciach. Chvílu o skole potom o kolene, o Lukovi, o Samanthe, o Rodine a hlavne o tom ci mam odísť späť a ako to bude so mnou a Lukom. Prešla som skoro vsetky témy.
O 20 vecer prídem domov a idem sa psichicky a aj fizicky pripravit na to ze tri dni sa urcite z postele ani nepohnem.
,,Ahoj Ella! Kde si bola tak dlho?" Začujem ako na mňa kričí cez cely byt John.
,,Bola som v parku si prevetrať myšlienky a teraz idem do izby."
,,Aha." Povie John a ja idem do svojej izby.
Tam sa vybalím a začnem si davať do tašky album, denník a iné veci.
,,Si v pohode?"
,,Kate! Vies jak som sa zľakla? Toto mi viac už nerob!"
,,Prepač."
,,V poho." Poviem a take tri minútky je v izbe ticho, no potom ticho prerusi otázka od Kate.
,,Nevyzeráš v pohode."
,,Ale som v poho."
,,Vieš že sme pri tebe? Takze keby nieco vies kde sme." Povie a odíde.
V tom momente som sa rozplakala.
Vôbec nie som v pohode! Celý žibot to vsetkým hovorím ale....nic nie je v pohode. Celý život sa mi začína rozpadať. Naj kamarát mi neverí a verí tej potvore! Tatko ma nenávidí, matka je mŕtva, tatkova mama o mne ani nechce počuť a matkina rodina o mne pomaly ani nevie.
Pri týchto myslienkach som si uvedomila že zaspávam, a tak som myslienky odlozila nabok a zaspala som.
_________________________________________
Ahojte.
Ako sa máte? Užívate si? Školáci konecne volno.
Dúfam ze sa vam príbeh páči. Vklude komentujte, vojtujte, potesím sa kazdemu komentu.😘
Mozno dnes stihnem vydať este jednu časť a ak nie tak zajtra🥰
Lubkam vas.
Vasa Naty😘