The Sea Of My Problems

18.

Zobudila som sa sama od seba.
,,To sa nestáva často." Povedal Luke aj s raňajkami v rukách.
,,Kto robil raňajky?"
,,Ja."
,,Tak nie ďakujem." Povedala som a smiala som sa.
,,Prečo? To som az taky zlý kuchar?" Povedal so smiechom.
,,To teda si."
Potom vošiel do izby doktor a prerušil náš zábavný rozhovor.
,,Dnes odchadzate. Poprosím vás, aby ste každý deň cvicili s nohami ale opatrne, nech sa rýchlo zotavíte. Vlastne som vám to ani nemusel robiť, pretoze po škole ked budete chodiť tak cvičíte. Takze dovidenia. Ja vam potom zavolam aby ste prisli na prehliadku kolena." Povedal milo doktor.
,,Dobre. Dovidenia." Povedala som aj ja.
Pomaly som sa snazila postaviť leno na nohe som nevedela udržať rovnovahu. Vysla som z postele, tak ze ma Luke drzal za ruku a stal oproti mne. Ako som išla robiť krok neudržala som tú rovnovahu a spadla som na Luka. Padli sme obi dvaja na zem. Na zemi sme sa volako otocili tak ze Luke sa opieral o ruky a tvar sme mali blízko seba. Ponaly sa približovali k sebe až nakoniec...
,,Elliza!" Do izby vtrhla Stella a ona nás videla spolu na zemi. Luke sa rýchlo postavil a zdvihol ma. Keď mám pravdu povedať, som rada, že Stella vtrhla do izby, kto vie. co by sa stalo keby do izby nevtrhla Ani na to neprisli
domov, tak Lilli sa okolo mňa hodila a po schodoch som pomaly neviedla ani chodiť neviem ani vystretú, ale ani som úplne skrčenú
do izby a prvé čo som urobila bolo to, že som si sadla na posteľ a začala som sa rozmýšlať o budúcnosti, minulosti a aj o prítomnosti
Počkať! tak nebudú peniaze a ak peniaze nebudú mať na skolu a odvoz, tak sa to
vyriešilo mamin denník Mala tam pekné fotky Boli sme ako šťastná rodinka, no to bolo a nič také nebude. Zrazu mi začali po tvári stekať slzy a vtedy do izby vosiel Luke aj s večerou, preto som neobedovala, lebo som nebola hladná. Luke sa na mňa pozrel a potom prehovoril.
,,Neviem čo sa stalo ale neplač." Bolo na ňom vidieť, že mu to bolo ľúto. Nehovorila som nič, no potom som dodala.
,,Celý život sa mi začína rozpadať pod očami a neviem čo s tým? Čo ked to takto ostane navždy?"
,,Neostan. Prečo by to tak malo ostať?"
,,Pozri! Ako sa dá napraviť mŕtva matka, opitý otec, práca, v ktorej nemôžem teraz pracovať a dufam ze ma prehodia niekam inam a najhoršie, nemôžem si teraz splniþ svoj sen lebo som bola taká šikovná a som sa strepala do vody."
,,Eliza! Ja viem je to ťažké, ale jeden múdry človek mi povedal toto, ked som sa trápil ja. "Vždy po búrke vyjde slnko." Nezabudni na toto. Znamená to, že vždy po smútku alebo hneve nastane šťastie." Povedal, postavil sa a odišiel.
Rozmýslala som nad tým, čo mi povedal, a prišla som na to, že hovorí pravdu. Vzdy po temnej búrke vyjde žiarivé slnko. Ale čo je myslené to
Štínky ? Bez
bez V ás by som to nedala a hlavne bez jednej osoby, bez ktorej som sa neodvážila písať príbeh nika_nikyyy veľmi ti ďakujem😘 bez teba by tento príbeh nebol a pravdaže ani bez vás čitateľov
Čo by to predsa bol za príbeh, ktorý nikto nekomentujte
. vojtujte sa.😘
A teraz k príbehu
?
casti🥰 lubim vas moji citatelia😘
    S laskou Naty