Po škole som išla hneď domov.
„Ahoj mamí, ahoj ocí“ kričala som ešte z chodby, keď som sa vyzúvala, aby rodičia vedeli že ich „milovaná“ dcéra je už doma, a že sa nikde nefláka.
„Ahoj Ashley“ volala na mňa mama z kuchyne, kde varila obed „Ako bolo v škole?“
„Fajn“ dala som im stručnú odpoveď a dúfala, že to bude stačiť, kedže som nemala ani náladu ani čas sa s nimi baviť. Lenže asi nestačilo. Otec zo seba vysypal spŕšku otázok o škole, o učiteľoch, ako sa mi tam páči, či tam dobre varia, čo sme sa učili...A ďalšie otázky na ktoré som nemala v pláne odpovedať.
„Je to fajn“ povedala som a zasmiala som sa. Otec asi pochopil môj nezáujem zhovárať sa na túto tému a tak si len zobral noviny a čítal. Ale mama sa nedala.
„No tak, Ashley. Čo bolo v škole?“
Zhlboka som si vzdychla a zamyslela sa nad tým, aký sú moji rodičia nechutne otravný.
„Nič, len sme dostali úlohu.“
„Akú?“ zaujímala sa.
„Takú, ktorú keď sa neprestaneš pýtať, nestihnem urobiť“ usmiala som sa.
„No tak prepáč, že sa o teba starám“
„Tak prepáč“ prišla som k nej a objala som ju. „Potom ti všetko porozprávam, ale teraz sa musím ísť chystať“
„Kam zasa ideš?!“ spýtala sa ma mama. Jej predstavy o tom, že aspoň raz prídem domov poobede, vyrozprávam im, čo nové v škole a podobné veci sa rázom rozplynuly.
„No, to je ta úloha. Musíme vymyslieť a nacvičiť tanec za 2 týždne. Preto sa ponáhľam.“
„Ty s Jenny?“
„Ehm, nie, vlasne ja a jeden chalan.“
Na maminej tváry sa zjavil prekvapený výraz. „Ty ideš tancovať s chlapcom?“
„Tak ďakujem, že sa ti zdá až také neuveriteľné, že by so mnou chcel nejaký chalan tancovať“ Ironicky som sa usmiala. Vedela som, že nás tak dali do párov učitelia, že inak by Justin tancoval s Chelsey, ale moja mama to nevedela. Tak prečo to trošku nevyužiť vo svoj prospech.
„No tak prepáč, ja len že dúfam že to bude naozaj o tancovaní a nie o niečom inom“ zasmiala sa.
V tú chvíľu som sa začala cítiť trochu trápne. Vážne moja matka práve dala túto poznámku?
„Neboj sa“ povedala som zmätene a rovnako zmätene som išla do svojej izby.
Pozrela som sa na mobil. Bolo takmer 3. Rýchlo som sa prezliekla. Vzala som si legíny, obtiahnuté tričko na ramienka, mikinu s kapucňou a supry. Vlasy som si dala do copu a pomaly som išla dole schodami, keď už niekto zvonil. Otvorila som. Bol to Justin.
„Ahoj“ povedal a usmial sa.
„Ahoj“ rýchlo som sa tiež usmiala a vytlačila ho z dverí a ešte rýchlejšie ich za sebou zabuchla, predtým než mala moja mama šancu pribehnúť a nejakým svojím "vtipom“ ma strápniť.
„Ani ma nepozveš dnu?“ zasmial sa Justin, keď videl ako sa ponáhľam.
„Nie, niesi môj chalan, tak načo“ vyšlo zo mňa. V zápetí som si za to dala v duchu facku. Večšiu somarinu som už povedať nemohla. Neviem prečo, ale bola som trochu nervózna. Pozrela som sa na Justina a videla som, že ho tie moje podarené reči tiež trochu zaskočili.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...
