Unexpected

UNEXPECTED- 46. časť- Is She Crazy?!

„Prepáč“ zašepkala som, že to ledva mohol počuť a utekala k dverám. Počula som, ako zakričal moje meno a kopol do auta, lenže to som sa už opierala o vnútornú stranu dverí. Ruka mi skončila priložená na ústach a s vodopádmi v očiach som sa skĺza po dverách dole. Až teraz sa mi v hlave začalo premietať to, čo som dnes videla, ale aj to pokračovanie, ktorému som sa našťastie vyhla. Justin a Chelsey nalepený na sebe, tie jeho slová o tom, ako ma miluje a potom ide s Chelsey sám do izby. To čo som nedávno povedala v aute, ten jeho výraz...Všetko to mi tlačilo do očí viac a viac sĺz.

Zrazu sa na poschodí zasvietilo svetlo. Inokedy by som vyskočila na nohy a snažila sa zamaskovať špirálové monokle pod očami, ale teraz som len sedela na zemi a pozerala pred seba.

„Kto je tam?“ ozval sa zhora hlas mojej mamy „Ashley?“ zbehla ku mne dole schodami len v pyžame.

„Kde si bola? Vieš ako som sa o teba bála? Nemohla som sa ti dovolať, nikto nevedel kde si, skoro som sa zblá--“ zasvietila aj dolné svetlo, rovno mne nad hlavou a uvidela ma „Panebože zlatíčko čo sa ti stalo?“ hneď si kľakla ku mne a objala ma. Nevedela som, čo jej povedať a popravde som o tom ani nechcela hovoriť s nikým. Sedela som ticho a poriadne ju ani nevnímala.

„Ani nevieš ako si mi chýbala. Hovor so mnou, čo sa stalo? Je ti niečo?“ vzala mi tvár do rúk a pozerala sa do mojej nemej tváre. 

„Ashley preboha“ zhrozene sa na mňa pozrela a keď videla, že to nemá cenu, zdvihla sa a zúfalo zavolala môjho otca. Ten rýchlo pribehol a kľakol si ku mne tiež.

„Čo sa stalo? Ublížil ti niekto?“ vypytoval sa pre neho základné otázky, kedže je policajt. Keby vedeli, čo sa mi skutočne stalo, mysleli by si buď že som blázon, alebo by mi zakázali chodiť s Justinom. Pri pomyslení na to mi hlavou prebehlo, či s ním vôbec chcem ďalej chodiť. Ľúbim ho, ale bojím sa, že zakaždým keď uvidím jeho, alebo Chelsey sa mi premietne v hlave jedna vec. Z myšlienok ma vytiahlo svetielko. Nejaké ostré svetlo mi behalo pomedzi oči. Potom sa sklopilo a ja som si uvedomila že tam stále je mama a otec a teraz dokonca pribehol aj brat.

„Vyzerá, že zdravotne je v poriadku. Nie som lekár, neviem povedať, čo sa stalo“ povedal otec. Moja mama mala ruku priloženú na ústach a stála nad nami. Brat bol obmotaný okolo nej ,a dá sa povedať že užasnuto, na mňa pozeral. V tú chvíľu mi neprišlo urobiť nič vhodnejšie len ako odísť. Bez slova som sa postavila zo zeme a išla hore schodami do izby.

„Ona sa zbláznila?“ snažil sa šepkať môj brat, ale veľmi mu to nevyšlo.

„Nie. Prestaň a choď spať“ zahŕkla ho mama.

Nie. Nezbláznila som sa, proste som sa len nemala chuť s nikým rozprávať. Zavrela som dvere do izby a oblečená som si ľahla na posteľ. Ležala som na boku a obzerala si vlastnú izbu, akokeby bola cudzia. Oči mi prebehli po okne, po ktorom sa ku mne Justin šplhal. Potom som si to pohľadom namierila do kúpeľne, kde ostali otvorené dvere presne tak, ako som ich nechala, keď som nedávno odtiaľto odchádzala. Ďalšie spomienky. Spomienky ako pribehol ku mne, keď mal problémy a ako som ho tam ošetrovala, a ako sa to zmenilo na všetko iné len nie na ošetrenie. A dokonca aj táto posteľ, ako sme na nej spali. Nečakané prekvapko v podaní mojej babky ráno, všetko mi ho proste pripomínalo.

Klopanie na dvere ma vyrušilo z toku myšlienok, čomu som bola na jednej strane vďačná.

„Nechaj ju Mandy. Nech sa vyspí, je po polnoci zajtra sa porozprávate“ počula som spoza dverí starostlivé slová môjho otca.

„Nie. Nevidel si, ako vyzerala? Akokeby videla ducha, alebo tak niečo“ tak už viem, po kom som tak tvrdohlavá.

„No ták, poď“ doslova som počula otca ako ju odtiahol od dverí. Zatvorila som oči a pokúsila sa nemyslieť na Justina, ani na nič s ním spoločné.

„Čo do--“ vyskočila som z postele, keď mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho z vrecka a pozrela sa na obrazovku. Bieber. Zľahka som prešla prstom po displeji a zrušila ho. Znova zavibroval.

„Justin nevyvolávaj“ zdvihla som a skríkla.

„Graceová? Ty si ma neželaj, keď prídem k tebe“

„Jenny?“ uvedomila som si, že nevolá Justin a sadla som si na posteľ do tureckého sedu. Niečo na mňa kričala. Očami som prebehla po vankúši a uvidela čiernu škvrnu. Moja špirála dokopy so slzami a môj zdroj pohodlia je v zničený. Aspoň dočasne.

„Dopekla“ zakliala som skôr sama pre seba a pretočila ho na druhú stranu.

„Počúvaš ma? Si ma tu nechala samú a zobrala si mi auto“

„Aj tak by si nemohla šoférovať“

„Nepila som veľa. Vlastne som tu najtriezvejší človek, a nemám sa stále ako dostať domov“

„Máš tam Ryana, on niečo vybaví“

„Áno, jasné. Prestaň už konečne myslieť len na seba a raz sa zamysli aj nad dôsledkami predtým, než napríklad niekomu ukradneš auto“ povedala a zložila. Neviem, či sa mi už konečne minula tá slaná tekutina, ktorej som dnes nešetrila, alebo čo, ale kašľala som na to, či sa na mňa hnevá. Viem, mala som ju niekde počkať, alebo tak, ale kebyže je na mojom mieste, tak urobí to isté.

Z POHĽADU JUSTINA:

Znova ma zrušila. Už druhykrát za tento deň. Bol som už doma a sedel vo svojej izbe. Snažil som sa jej dovolať, pretože som nemohol vydržať ten pocit, keď som jej ublížil. Vedel som, že je to moja vina a to ma sralo najviac. Už asi po miliónty krát som príčinou toho, že je smutná. Od nervov som sa postavil a kopol do postele. Nervózne som sa prechádzal po izbe, ruky som mal zapletené do vlasov a poťahoval som sa za končeky. Nedvíha mi. Utiekla odomňa. Najhoršie je, že nevie, či chce byť naďalej so mnou.

„Kurva!“ vykríkol som a kopol tentokrát do stoličky. Vyletela do vzduchu a dopadla o pár metrov ďalej. Sadol som si na okraj postele a zložil si hlavu do dlaní. V hlave dookola replay toho, ako so slzami uteká z môjho auta a nedalo sa to vypnúť. Ako sa mi až tak dostala do hlavy? Tie kecy z romantických filmov mi prišli stále trápne, ako tam robili rôzne hlúposti kvôli dievčatám, ale prisahám že teraz by som kvôli nej urobil hocičo. Doslovne. Len aby sa na mňa znova pozrela tými jej očami, aby sa na mňa znova tak dokonalo usmiala.

Vzal som mobil a znova volal. Asi trikrát ma zrušila, lenže mne bolo jedno ako otravný budem, pokiaľ mi nezdvihne, budem vyvolávať. Bol som rozhodnutý, že sa nedám nijak odbiť.

„Ona si vážne vypla mobil?“ asi po desiatom volaní. Tým ma odbila. Zvalil som sa do postele a zaboril hlavu do vankúša. Neviem, či mi už šibalo alebo som na ňom stále cítil jej voňavku. Sám sebe som nechcel priznať, že mi asi práve spadla slza, keď som si pomyslel, že mi dá znova koniec. A tentokrát definitívny. Takúto som ju totižto ešte nevidel, a to som si s ňou prešiel už všeličím.

„Nezdvíha mi?“ postavil som sa z postele a znova sa prechádzal po izbe. Musel som vyzerať ako idiot, čo sa tu rozpráva sám so sebou, ale bolo mi to jedno „Fajn“ rýchlim pohybom som si vzal bundu a vyštartoval dole schodami...

;) Dúfam že sa páči :) Myslíte že Jusso ju dostane s5? ...či? :D