„Justin?“ prerušila moje myšlienkové pochody Ashley „Nechceš ísť radšej do nemocnice? Predsa ťa tam poriadne zbili“
„Nie, mali by veľa otázok a ktomu, máme byť v škole, pamätáš?“ trochu som sa zasmial.
„Aha, máš pravdu“ pousmiala sa, ale stále mala v tvári určitú neistotu.
„Ako stále“ provokačne som sa usmial. Vyšli sme na známy kopček, a boli sme dnes už druhýkrát pred skladom, kde sme nacvičovali. Vybral som kľúč zo zapaľovania a obaja sme sedeli v aute, kedže vonku hrozne pršalo.
„Máš tu niečo na dezinfikáciu?“ opýtala sa Ashley.
„Ehm, pod zadným sedadlom by mala byť vodka“
„Vážne? Ty nosíš vodku v aute?“ zmraštila obočie „Vlastne ma to ani neprekvapuje“ uvolnila tvár a natiahla sa z predného sedadla na zadné. Nenápadne som sa jej pozeral na zadok.
„Justin, ja to vidím“ zasmiala sa.
„Čo? Len si nenamýšľaj, jasné?“ tváril som sa, že neviem o čom hovorí.
„Áno, jasné“ vrátila sa späť na predné sedadlo a v ruke držala fľašu vodky. „A lekárničku máš kde?“
„No..tiež pod zadným sedadlom“
„Vážne?“ neveriacky povedala. Príkyvol som najrýchlejšie, ako sa dalo.
„Och“ zavrčala „tak fajn“ znova sa natiahla, presne tak isto ako prvýkrát. Asi po minúte hľadania si sadla späť.
„Veď tam nič nieje“
„Ja viem. Len som chcel mať znova dobrý výhľad“
„Ty si taký magor“ zasmiala sa a buchla ma do ramena.
„Au“ falošne som zastonal „Nechápem, prečo som sa s nimi bil ja, keď ty sama máš silnú pravačku“ smial som sa.
„Ou vážne?“ zasmiala sa „Tak ju nechci pocítiť znova“
„Som ticho, som ticho“ obranne som zdvihol ruky.
„A teraz vážne, kde máš tu lekárničku?“
„Kde asi? V kufri ako normálny človek“
„Pýtam sa, pretože pri tebe je možné všetko“ posmešne povedala.
„Ha-Ha“ akože som sa zasmial. „Ale teraz vážne, ja pôjdem po lekárničku, a ty rýchlo prebehni do skladu, dobre?“
„Dobre“ súhlasila, otvorila dvere a vybehla z auta. Ja som vystúpil a vybral z kufra tú lekárničku a behal za ňou. Vošli sme dovnútra a položili veci. Dal som si dole mokrú bundu, sadol si na stôl a čakal som, čo sa bude diať. Ashley si otvorila lekárničku a vybrala z nej taký obklad. Pritlačila na ňu hrdlo fľaše vodky a prevrátila ju, čím ten obklad namočila.
„Asi to trochu zaštípe“ povedala milo a prišlo ku mne ešte bližšie. Postavila sa tak, že telo mala medzi mojími húpajucími sa nohami. Pokrútil som hlavou, že som pripravený. Opatrne mi priložila obklad na môj krvavý nos, potom na pery a utrela mi všetkú krv, ktorou som mal pokrytú tvár, po tom priamom kopanci.
„Auu“ zasyčal som, keď trochu pritlačila. Dalo sa však vidieť, že si to užíva.
„Hotovo“ povedala o chvíľu „Môžme ísť“
„Čo? To je celé?“ vyhŕklo zo mňa.
„A čo by si ešte chcel?“ prekvapene sa zasmiala.
YOU ARE READING
Unexpected
FanficStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...
