Unexpected

UNEXPECTED- 35. časť- We gotta go...now!

„Ashley no ták, polož to“ trochu som skríkol.

„Čoho sa bojíš Bieber, nemá na to“ uškrnul sa Scott.

„Pusti ho“ povedala už trochu menej roztrasene Ashley a vystrelila. Trafila lampu, ktorá stála asi meter od Scotta. Vyzeralo to, že zaujala jeho pozornosť.

„Fajn. Hlavne sa ukľudni“ pustil ma a ruky dal do obrannej pozície. Narovnal som si bundu a prešiel k Ashley.

„Daj mi to, dobre?“ chytil som jej ruky, v ktorých pevne zvierala moju pištoľ. Ignorovala ma a zliezla s postele. Priblížila sa k Scottovi, pričom na neho stále mierila.

„Si obyčajný hajzel“ vyslovila to zo značnou nechuťou „Myslel si si, že si len tak môžeš vziať, čo chceš? Pokúsil si sa o to už druhýkrát. Ani sa nedá opísať, ako veľmi ťa zato nenávidím. Hnusíš sa mi“ hovorila, a pritom sa jej slzy začali kotúľať dole tvárou.

„Vážne? Máš v rukách zbraň, tak ma zastreľ. Len do toho“ skríkol Scott a buchol si po hrudi „Priamo tu“ posunul sa o krok bližšie, takže teraz stále asi 3 metre od seba „Ou ahá, ty sa aj tak netrafíš, lebo si len obyčajná malá suka. Daj to svojmu frajerov, pokiaľ si s tým nezlomíš necht.“

Znova vystrelila, tentoraz do zeme tesne  pri jeho nohách „Nemal by si zabúdať, že môj otec je policajt. Viem, ako sa s tým narába“ jednou rukou si utrela slzy. Sledoval som to doslova s otvorenou pusou. Teraz som vedel, že je príliš vystrašená a roztrasená, aby mohla rozmýšľať sama za seba. Je schopná ho tam guľkou prevŕtať. Aj keď by som toho hajzla najradšej videl mŕtveho, moje dievča ho určite nezastrelí. Určite nebude mať výčitky svedomia, ani žiadne problémy kvôli takej špine.

„Ashley  daj mi to“ povedal som spoza nej, lenže ignorovala ma. Priblížila sa k nemu a niečo zamrmlala. Vyzerala, že je rozhodnutá.

„Ashley kurva daj mi to“ skríkol som a rýchlo prišiel k nej.

„Nie“ tiež trochu skríkla, lenže to, že plakala, tomu bralo efekt. Videl som, že krikom veľa nespravím.

„Viem, že si to zaslúži, viac ako hocikto iný. Ale nestojí ti zato, dobre?“ skľudnil som hlas. Ťažko prehĺtla. „No ták Ashley, poznám ťa ako nikto iný. Viem, že to nechceš urobiť“ položil som jej ruku na plece.

„Tak to ma asi nepoznáš veľmi dobre, pretože jediná vec, ktorú chcem v tejto chvíli urobiť je zabiť tohto hajzla“ stisla zbraň ešte viac, keď sa to vôbec dalo.

„Mýliš sa. Poznám ťa až veľmi dobre“ rukou som jej jemne schádzal dole po ramene „Si nahnevaná, a ja to chápem. Máš na to plné právo. Ani nevieš ako rád by som videl tohto tu zomrieť. Za všetko čo ti urobil. Ale nechcem, a ani ty, aby si to urobila práve ty. Nestojí ti za to“ po líci sa jej skotúľali ďalšie slzy a cítil som že trochu povolila stisk.

„Pozri sa na mňa“ chytil som jej jednou rukou tvár a otočil ju smerom ku mne. Konečne mi venovala pohľad. „Som pri tebe dobre?“ zašepkal som jej do ucha a rukou prešiel až k jej dlaniam, v ktorých stískala pištoľ namierenú na Scotta. Chvíľu váhala, ale potom povolila stisk a ja som zobral zbraň do svojích rúk. Položil som jej ruku okolo ramien a objal ju. Oprela si hlavu o moju hruď a rozplakala sa. Jednou rukou som ju držal, čo najsilnejšie ako som vedel, a druhú som mal vystretú a len pre istotu som mieril na Scotta.

„Dojemné, vážne“ falošne tlieskal Scott. Ten chudák si stále neuvedomil že minimálnym pohybom palca z neho môžem vyfúknuť dušu?

„Dojemnejšie bude, pozerať sa na teba ako hniješ v base“ uškrnul som sa.