Unexpected

UNEXPECTED- 32. časť- You know what happens when you are alone with a girl...

„Je to--?“ opýtala sa Jenny.

„Áno“ odpovedal som predtým, ako stihla dopovedať. Počul som, ako hlasno preglgla. Porozhliadal som sa po parkovisku, lenže nikde nič. Celé bolo úplne prázdne. V dlani som stlačil náhrdelník, ktorý som práve našiel a potom som si ho zasunul do vrecka.

„Justin čo sa deje?“ pýtala sa Jenny.

„Počkaj“ povedal som a vytiahol si mobil. Dúfal som, že je to nejaká sranda, alebo niečo také. Potreboval som počuť jej hlas, a vedieť, že je poriadku. Prešiel som prstom po obrazovke a vytočil jej číslo. Čakal som...

„Justin?“ ozval sa roztrasený hlas.

„Ashley? Pane Bože kde si?“

„Justin ja--“ bolo počuť, že plače.

„Zlatko, si v poriadku? Čo sa deje?“ chytil som si lepšie telefón a pozrel sa na Jenny.

„Áno, je v poriadku“ ozval sa tentokrát chlapčenský hlas.

„Čo do--“

„Povedal som, že ešte nie je koniec“ pokračoval kľudne. Vtedy som spoznal jeho hlas. Ten jeho pokojný tón, ktorý ma tak iritoval. Scott.

„Čo si jej urobil“ zvýšil som hlas.

„Zatiaľ nič. Ale vieš ako to chodí, keď si niekde sám s dievčaťom...“ povedal výsmešne.

„Opováž sa jej kurva dotknúť a zabijem ťa. To ti prisahám!“ skričal som.

„Áno, áno, to už poznáme“ zasmial sa.

„Scott kurva--“ nestihol som dopovedať, keď mi zložil.

„Čo sa stalo?“ znova sa pýtala Jenny.

„Scott sa stal“ pozrel som sa na ňu a zovrel päste. „Kurva!“ skríkol som od nervov a kopol nohou do neznáma.

„Čo budeme robiť?“ Jenny mala trochu roztrasený hlas, akokeby sa išla rozplakať, ale držala sa.

„Ty nič. Ja pôjdem, nájdem toho hajzla a zabijem ho“ povedal som a nervózne si prešiel rukami po tvári. Nevedel som kde je, a čo jej Scott práve robí. Z toho čo povedal, sa mi urobilo zle. Keď som nato čo i len pomyslel, zabíjalo ma to.

„Ako to chceš urobiť?“

„Ja-ja neviem. Dúfam, že mi pomôže môj brat. On sa v tom vyzná. Áno, presne. Jaxon. Idem mu zavolať“ hovoril som, avšak skôr sám pre seba. Vytočil som jeho číslo, keď som išiel k svojmu autu. Ten vyzváňací tón, kým mi zdvihol bol na nevydržanie.

„Áno?“ ozvalo sa.

„Jaxon? Potrebujem tvoju pomoc“

„Čo sa stalo?“ trochu zvážnel.

„Ashley. Má ju Scott“

„Ako má ju Scott?“

„Ja neviem. Proste...Asi ju uniesol“ prehrábol som si nervózne vlasy.

„Dobre. Kľud, prídi ku mne domov. To zvládneme“ povedal a zložil. Nasadol som do auta a rýchlo odišiel. Smeroval som k Jaxonovi. Bol moja jediná nádej, ako vôbec zistiť, kde Ashley je. Nemal som potuchy ako ju hľadať, ani čo robiť. V tomto som nováčik.

Po chvíli som zaparkoval v Jaxonovej záhrade. Vystúpil som a prebehol k dverám. Zaklopal som a nervózne prešľapoval z nohy na nohu a čakal, kým mi otvorí.

„Konečne“ skríkol som keď sa konečne unúval otvoriť dvere.

„Máš aspoň potuchy kde je?“ začal hneď, a ignoroval moju poznámku.