Unexpected

UNEXPECTED- 39. časť- I'm not jealous..

Kráčala som po meste, a rozmýšľala, čo robiť. Z ťažkej tašky ma už začínalo bolieť plece. Sadla som si na obrubník na chodníku a ramienko z tašky sa mi skĺzlo dole po ramene. Zúfalo som si prešla rukami po tvári a podoprela som si hlavu. Nevedela som, čo robiť, ale hlavne kde ísť. Napadla mi Jenny, lenže po tom, čo sa moja mama stretla s jej mamou a prebehla reč o tom, že som u nich spala, aj keď nie...Neviem, či by to bol najlepší nápad. Jediné, čo mi ostávalo bolo, opäť sa nasáčkovať k Justinovi. A keď mu to bude vadiť, tak ma aspoň odvezie do hotela. Postavila som sa z obrubníka a prešla pár metrov k autobusovej zastávke. O pár minút prišiel autobus, ktorý išiel smerom k Justinovmu domu. Vytiahla som drobné z vrecka a nastúpila som. Asi o 40 minút som sa dostala na jeho ulicu. Autom to trvá o dosť menej, ale MHD je MHD. Vystúpila som a objala sa rukami, pretože na mňa narazil zimný vietor. Prešla som popri pár domoch, keď som konečne zastala pred Justinovim. Ruky som mala vo vreckách, kedže mi bola zima. O chvíľu som stála pred jeho dvermi. Zaklopala som na dvere a čakala.

„Ja otvorím“ počula som niečij hlas a smiech. Určite nie Justinov. Pozrela som sa na číslo domu, či som si náhodou nepomýlila dvere, tá vodka predsa ešte stále mohla pôsobiť. Ale nie, bol to určite jeho dom. O pár sekúnd sa otvorili dvere a v nich stála nejaká baba. Mala dlhé čierne vlasy, chudú postavu a docela peknú tvár. Celkovo bola fakt pekná a momentálne aj dosť vysmiata.

„Ahoj“ ozvala sa.

„Ehm ahoj“ povedala som neisto a môj zmätený výraz tomu dodával efekt.

„Shay, kto to je?“ začula som Justinov hlas.

„A čo ja viem, ty tu bývaš“ zakričala mu späť „Ideš ďalej?“ otočila  sa naspäť na mňa.

„Nie, ja-ja, nebudem vyrušovať“ povedala som s výrazom typu "WTF?!" a odkráčala preč. Začula som zabuchnutie dverí.

Z POHĽADU JUSTINA:

„Kto to bol?“ opýtal som sa, keď som si obliekol tričko a zbehol dole.

„Nejaké dievča“ mykla Shay plecom „Dlhé hnedé vlasy...“ hovorila, lenže ja už som mal otvorené dvere a vybehol som von. Pár metrov odomňa som ju zbadal.

„Ashley“ skričal som, načo zastavila a otočila sa. Pribehol som k nej a dal jej pusu na čelo.

„Čo tu robíš?“

„Nič, len som nemala kam ísť“ sklopila zrak.

„Veď som ťa asi pred hodinou vysadil pred tvojim domom“ zasmial som sa, ale znova som nahodil vážnu tvár, keď som uvidel, že jej do smiechu nieje.

„Pohádala som sa s mamou a odišla som“

„To je mi ľúto. Si v poriadku?“ chytil som jej ruky, lenže vytiahla mi ich z dlaní a strčila si ich do vreciek.

„Áno“ dostal som stručnú odpoveď.

„Tákže, spíš u mňa“ usmial som sa a snažil sa ignorovať jej zlú náladu.

„Nie, idem k Jenny, práve som jej volala a povedala, že to bude v pohode“

„Áno, a z čoho?“ pousmial som sa nad jej slabým klamstvom. Prekrútila očami.

„To je jedno, proste idem k nej“

Nevedel som, prečo je ku mne taká odmeraná ale potom mi došlo, že keď Shay otvorila dvere, mohlo to vyzerať dosť divne.

„Dúfam, že nežiarliš“ uškrnul som sa, pretože som miloval ju provokovať.

„Čože?“ povedala až veľmi vysokým hlasom a odkašľala si „Prečo by som mala žiarliť? Za to, že ti nejaká baba otvára dvere? Nenamýšľaj si Bieber.“