Unexpected

UNEXPECTED- 20. časť- Where Are You?

„Pozri Justin, prepáč že som ti ho pripomínal, ale--“

„Ale čo. Kurva Ryan zničil si mi náladu“ skočil som mu do reči.

„Fajn, dobre. Prepáč. Ale naozaj by si mal nad tým už porozmýšľať, dobre? Okrem stále opitého otca nemáš žiadnu bližšiu rodinu, ako je on..“

„Keď ti poviem že nad tým porozmýšľam, dáš mi pokoj?“

„Myslím že hej“ zasmial sa.

„Tak o tom porozmýšľam. Ale teraz ma už prosím ťa nechaj, idem za svojím dievčaťom a meškám“  Obliekol som si bundu, vyšiel som z domu a za mnou Ryan.

„Fajn. Uži si to“ povedal mi, dali sme si ťukes a obaja sme išli k svojím autám.

„Do riti. Fakt meškám“ povedal som si, keď som nastúpil do auta a naštartoval. Celú cestu som sa ponáhľal. Keď som konečne prišiel pred Ashleyin dom, prezvonil som jej. Asi o minútu som videl, ako zlieza dole tou známou cestou. V izbe nechala naschvál zasvietené, aby si jej rodičia mysleli, že je stále doma. Nenápadne pribehla k môjmu autu a nastúpila.

„Ahoj zlatko“ povedal som, nahol sa k nej a pobozkal ju.

„Ahoj“ povedala a hrejivo sa na mňa usmiala. V tej chvíli som zabudol na všetko s Ryanom a Jaxonom a myslel len na ňu.

„Kam ideme?“ opýtala sa a zapla si pás.

„Ku mne domov“ odpovedal som a vyšiel z jej ulice.

„Ehm, tak dobre“ povedala a pozerala von oknom.

Keď sme konečne prišli pred môj dom, vystúpil som a rýchlo prebehol na jej stranu, aby som jej otvoril dvere.

„Ďakujem“ povedala a usmiala sa. Chytil som ju za ruku a šli sme k dverám. Otvoril som ich a dúfal, že môj otec nebude doma, lebo by bol určite opitý a zbytočne by ma strápňoval. Našťastie, dom bol prázdny.

„Nikto nie je doma, ale radšej aj tak pôjdeme do mojej izby, keby náhodou prišiel otec, dobre?“ povedal som jej chytil ju okolo pása a viedol ju hore do izby, keď sa zrazu zastavila.

„Justin?“ povedala a zmraštila čelo.

„Čo sa deje?“

„Ehm, nehorí ti tu niečo?“ vymanila sa z môjho objatia a zišla dolu schodami.

„Nie, to sa ti len zdá. Poď hore“ snažil som sa ju zastaviť.

„Nie, vážne. Čo keď ti tu naozaj niečo horí?“ hovorila a išla za tým čo cítila, smerom do kuchyne. Keď už bola tam, zastavila sa a pozrela sa na mňa. Pošúchal som si vzadu krk.

„Prepáč, snažil som sa ti niečo uvariť.“ Zmätene som hovoril.

„To malo byť pre mňa?“ neveriacky nadvihla obočie.

„Vlastne áno. Prepáč“ pozrel som sa od hanbi do zeme.

Z POHĽADU ASHLEY:

„Ty sa mi ospravedlňuješ?“ prišla som k nemu bližšie a chytila som mu tvár do rúk „SI tak sladký Bieber“ zasmiala som sa. Nechápavo sa na mňa pozrel.

„Nikdy mi nejaký chalan nechcel niečo uvariť. Ty si sa aspoň pokúsil“

„Chcel som ťa prekvapiť“ povedal mi a chytil ma okolo pása.

„Podarilo sa ti to“ pritlačila som svoje pery na tie jeho „Ďakujem“ zašepkala som mu na tvári.

„Teraz poď odtiaľto preč, pokiaľ ťa to tu nezadusí“ zasmial sa, chytil mi ruku a ťahal ma hore do izby. Poslušne som išla za ním. Vošli sme na dlhú chodbu, celkom luxusného domu a Justin ma zaviedol k dverám, ktoré predpokladám viedli do jeho izby. Otvoril ich a ukázal mi, že mám ísť dovnútra.