Unexpected

UNEXPECTED-16. časť- I Believe You

Ashleyina mama, spolu s usudzujem jej bratom išli dávať jedlo na stôl.

„Ty si sa zbláznil?“ prišla ku mne Ashley a buchla ma do ramena.

„Au“ zastonal som a šúchal si pri tom miesto, kde ma udrela „Moje rameno pri tebe asi dlho neprežije, čo?“

„Buď rád, že je to len rameno. Povec ešte jednu somarinu, a ver tomu že nabudúce udriem na bolestivejšie miesto“

„Ale noták, ja tu mám byť ten urazený, pametáš, tie sms?“ podripoval som ju „A potom, nechápem čo také zlé som povedal alebo urobil.“

„Ehm, ja neviem. Najprv si išiel doslova s mojou matkou proti mne a teraz si jej ešte povedal, že spolu chodíme, čo mimochodom nieje pravda“

„Ashley, poďte už“ kričala na nás jej mama z jedálne.

„Už ideme“ zakričala jej späť. „A ty!“ ukázala na mňa prstom „Neopováž sa trepnúť ešte nejakú hlúposť, jasné?“

„Áno pane“ salutoval som, aby som odľahčil náladu, a asi sa mi to podarilo, kedže sa Ashley aspoň na chvíľu zasmiala. Prešli sme do jedálne. Na stole už bolo položené jedlo pre štyri osoby. Za jednou stranou stola už sedela Mandy, s Ashleyiním bratom, a na druhej strane boli dve voľné miesta. Prišiel som k stoličke a zdvorilo ju odtiahol, aby si Ashley sadla. Potom som si prisadol vedľa nej.

„To aby si sa zapáčil mojej mame? Múdre.“ zašepkala mi ironicky.

„Tak vy dvaja spolu chodíte na školu, že?“ opýtala sa jej mama.

„Áno, chodíme“ odpovedal som a nabral si na vidličku špagety.

Z POHĽADU ASHLEY:

Tí dvaja sa tam rozprávali a ja som len tupo pozerala do taniera. Dúfala som, že Justin nepovie nejakú blbosť, ako bolo u neho zvykom. Moja mama zrazu spustila svoje otázky, ako stále.

„A ako dlho spolu vy dvaja chodíte?“

„Krátko“ rýchlo som odsekla, kým Justin stihol povedať niečo iné.

„No, vyzeráš ako slušný chlapec, nie ako tí, s ktorými chodila predtým“ mama sa na mňa pozrela, a v očiach mala otázku. Hneď som vedela, akú. Chcela vedieť, či som už Justinovi povedala o Scottovi a tom, čo sa stalo. Prikývla som jej, ale videla že sa necítim s touto témou príliš príjemne, a tak ju aj keď len o trochu zmenila.

„Inak, čo sa ti stalo z tvárou?“ opýtala sa moja mama Justina. Stuhla som, a čakala, čo Justin povie. V tej chvíli som musela vyzerať naozaj nervózne, kedže Justin ma pod stolom chytil za ruku. Jeho dotyk ma trochu upokojil.

„Myslíte tie modriny?“

„Áno“

„No, tancoval som breakdance a trochu sa doráňal“ vyšlo s Justina.

„Aha“ neveriacky povedala moja mama. Za takú sprostú výhovorku by som Justinovi najradšej dala facku.

Pomaly sme dojedli.

„Mami, mi už musíme ísť. Naozaj“ povedala som mame, keď som jej podávala tanier na umytie.

„Dobre. A nieže prídeš znova neskoro domov“

„Ďakujem za jedlo“ prišiel Justin k mojej mame a zdvorilo povedal "Bolo to výborné"

„Boli to len špagety“ usmiala sa na neho moja mama.

"Ale výborné" znova ju okúzľoval svojim úsmevom.