Z POHĽADU JUSTINA:
„Načo si k nám išla?“ mrmlal som cez zuby na Ashley, keď nás Simon ťahal cez nemocničné chodby.
„Neviem, asi preto že si bol dobrú chvíľu preč. Keď už sme pri tom, kde si bol?“ prižmúrila oči a prebodla ma pohľadom.
„To ti poviem neskôr. Prečo si neodišla, keď som ti povedal?“ menil som témy rovnako, ako ona.
„Lebo by si skončil s dierou v hlave“
„To je pravda“ zapojil sa do toho Simon. Venoval som mu krátky pohľad plný nenávisti a pohrdavosti.
„A takto tak skončíme obaja“ precedil som cez zuby. Ashley prekrútila očami a pozrela sa inam.
„No vážne. Myslíš že nás berie do zoologickej?“ posmešne som povedal nad jej naivitou.
„Nie, ale prečo by nás musel hneď zabíjať--“
„Kurva nebuď naivná. Mal som sa mu vyhýbať, a teraz má aj mňa aj teba a nikto nevie kde sme. Jedine Ryan vie, že sme vôbec niekde v nemocnici, ale toho určite nenapadne že by si bola taká hlúpa a prišla na pokec túto k Simonovi“ z nervozity som kričal a sledoval som, ako jej rastú plamienky v očiach. Simon sa na nás len smial. Pravdepodobne mu len vyhovovalo, že sa mi dvaja práve hádame.
„Tak ja som hlúpa? Ty si nás do tohto zavliekol, tak tu nehádž vinu na všetkých ostatných“ rozkrikovala sa už rovnako, ako ja.
„JA som bol do toho zatiahnutý.Ty si sa mu rovno nahrnula do náruče“
„Počúvaš sa? Ako som mala vedieť kto to je?“ hádzala po mne nahnevané pohľady.
„Mala si vypadnúť, keď som ti povedal. Lenže ty nie, ty musíš byť stále tvrdohlavá, kvôli čomu sme stále v sračkách“
„Prosím? Čo viem, pokiaľ som nebola s tebou, v žiadnych sračkách som nebola“
„A čo viem ja, pokiaľ som nebo s tebou, nemusel som nikoho zabiť“ vykričal som jej v amoku, aj keď som to nemyslel tým spôsobom, ako to znelo.
„Nikto ti nekázal tam chodiť“ vykríkla a vyzerala, že ma toho vážne dosť.
„A tebe nikto nekázal chodiť k Simonovi“ kričal som úplné somariny, keďže som bol nahnevaný na seba. Sralo ma, že som sa ním takto nechal chytiť. Ale viac ma sralo, že má aj ju, čo znamená, že ma má pod palcom.
„Fajn!“ vykríkla a odvrátila sa odo mňa.
„Super!“ tiež som skríkol, až sa čudujem, že to práve tu nikoho neruší. Asi sú len zamestnaní vraždou Adama.
„Nemôžeš ma zabiť rovno? Neznesiem s ním byť dlhšie“ trhla so sebou Ashley a rozhodila rukami, čím nás zastavila. Nahnevane som na ňu vyvalil oči a počúval čo za hovadiny jej letia z pusy.
„Aj keď by som veľmi rád, všade sú tu kamery“ povedal strnulo. „Ale neboj sa, moji chlapci sa už starajú o to, aby nikto nič nevidel. Som si istý, že Mason práve odpojil pár kamier. Samozrejme, až keď po sebe upratal ten bordeľ v Adamovej izbe“ dodal s úškrnom a znova nás začal ťahať po chodbe. Všimol som si, ako pri poslednej vete Ashley zbledla a možno si konečne začala uvedomovať, že to nie je hra. Po ceste okolo nás prechádzalo pár doktorov a sestričiek, ale všeci sa na nás len divne pozreli a prešli. Najhoršie bolo, že som pre svoju aj ich bezpečnosť musel držať ústa.
„Au“ zasyčala Ashley, keď Simon rozkopol dvere a hodil nás oboch na zem. Zbraň ktorú predtým držal pri mojom boku, teraz v zlomku sekundy namieril a dvakrát vystrelil. Dvaja sanitári, ktorí sa rozprávali rázom padli na zem. Vzal nás na zadné parkovisko, ohraničené veľkým plotom. A kedže počítam, že o kamery je už postarané, nebudú žiadni svedkovia. Šikovné.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...