Unexpected

UNEXPECTED- 19. časť- Don't tell his name again...

Teraz som bola takmer najšťastnejšie dievča na svete. Mala som úžasného priateľa a skvelú najlepšiu kamarátku. Jediný háčik v mojom dokonalom svete bola Chelsey. Kvôli nej som nemohla byť s Justinom videná na verejnosti pri veciach, ktoré sú viac ako kamarátske. Ale Justinovi som dôverovala a vedela som, že všetko bude v poriadku a onedlho budeme môcť byť normálne spolu.

„Prepáč Ash, ale musím už ísť. Idem s Jeremym docvičovať tú choreografiu, inak sa na tom vystúpení v piatok totálne znemožním. A vieš, že to by som neprežila“ odtiahla sa odo mňa Jenny a prekrútila očami.

„Vy to ešte nemáte?“ začudovane som sa na ňu pozrela, kedže ja s Justinom sme toto mali už dávno doriešené.

„Nie, väčšinu času sme nacvičovali niečo iné, ak vieš čo tým myslím“ zasmiala sa Jenny „Ale to ty s Justinom tiež určite poznáte“

Na chvíľu som sa zamyslela. Vlastne stále, keď sme išli nacvičovať, sme sa potom pohádali.

„Áno, poznám to“ vyšlo zo mňa nakoniec.

„Tak fajn. Fakt už musím.“ Buchla si po nohách a postavila sa z postele. Vzala si kabelku a vyšli sme z mojej izby.

„Tak ahoj. Zajtra v škole“ objala ma na prahu vchodových dverí, keď som ju vyprevádzala.

„Ahoj. A Jenny?“

„Áno?“ otočila sa, keď už odchádzala.

„Ďakujem“ oprela som sa o dvere.

„Za čo?“ nadvihla trochu obočie.

„Za to, že si sa o mňa -aj keď bezdôvodne- bála a...proste za všetko“

„Na to sú tu najlepšie kamošky, či nie?“ usmiala sa, zakývala mi a odišla. Pomaly som zatvorila dvere a snažila sa vytratiť do svojej izby.

„Ashley, poď sem“ počula som mamu, keď som už bola v polovici schodiska.

„Kruci“ zanadávala som, otočila sa a išla k nej do kuchyne. „Áno mami?“  oprela som sa o kuchynskú linku a čakala čo povie.

„Čo chcela Jenny?“ opýtala sa a usŕkla si z varešky, aby ochutnala večeru.

„Nič. Robíme spolu projekt a potrebovala niečo zistiť.“ Zaklamala som jej a vzala si hranolku z misky ktorá predo mnou ležala.

„Au“ zasyčala som, kedže bola horúca, hodila som si ju rýchlo do pusy a reflexívne som zatriasla rukou.

„Sú horúce“ poznamenala moja mama.

„Vážne? Nehovor“ ironicky som povedala. Mama to ignorovala a pokračovala vo vizvedaní.

„A čo je nové s Justinom?“ otočila sa ku mne a prehodila si utierku cez pleco.

„Mami? Nie“ prekrútila som očami a takmer sa pri jej slovách zadusila tou hranolkou.

„Čo nie?“ nechápavo pozrela moja mama.

„Proste, nájdi si lepšiu tému“ vzdychla som si.

„Ale prečo? Som tvoja mama, mám právo vedieť, čo sa deje v tvojom živote.“ A je to tu. Zasa začína o tých jej právach a o tom, že by som jej mala všetko hovoriť. Mala som jej už na začiatku jednoducho povedať, že s ním nič nie je nové, že je všetko po starom, ale ja nie. V duchu som sa vyfackala.

„Inokedy mami, dobre?“ dopovedala som a v zápätí mi vo vrecku začal vibrovať mobil. Vytiahla som ho a pozrela sa na displej.

„Hádaj kto volá“ obzrela som sa na mamu „Tvoj obľúbený Justin.“ Videla som, ako sa mama pousmiala a pokývala hlavou. Zdvihla som mu a utekala hore schodami do svojej izby. Zabuchla som za sebou dvere a rozvalila sa na posteli.