Unexpected

UNEXPECTED- 5. časť- What Are You Doin' Here?!

Keď som po škole prišla domov, nikto nebol doma. Nemala som potuchy, kde všetci sú, ale úprimne, ani ma to nezaujímalo. Bola som šťastná, že mám celý dom pre seba. Spravila som to, čo robím obvykle, keď mám takúto príležitosť. Zapla som svoju vežu na plné pecky. Hudba sa rozliehala po celom dome. Milovala som to. Ľahla som si na gauč, pozerala do stropu a premýšľala. Premýšľala som o tom, čo mi v škole povedala Chelsey. Snažila som sa na to nemyslieť, ale veľmi to nešlo. Môj mozog ma nenechal nemyslieť na Justina. Ale nie v tom dobrom zmysle, práve naopak. Začínala som ho za tie jeho klamstvá priamo do mojích očí, za ohováranie s jeho podarenou frajerkou a za to čo mi povedal-aj keď sa potom ospravedlnil- nenávidieť. Ale zasa ten okamih, keď sme spolu tancovali, ja so slzami v očiach, sa nedal zabudnúť. Moje pocity sa vo mne búrili. „Dobre Ashley, zmena myšlienok“ hovorila som si sama pre seba-aj keď, kebyže ma pritom niekto pozoruje tak mu pripadám ako blázon. Začala som premýšľať o tom, že zajtra je piatok a že to bude asi jediná pozitívna vec na celom tomto týždni. Tešila som sa na Johnovu párty, tie boli vždy skvelé...

„Ashley Grace!“ začula som, otvorila oči a nadomnou stála moja mama, otec aj brat. Musela som zaspať. „Pripadá ti toto ako nejaká diskotéka, choď to okamžite vypnúť, nepočujem vlastného slova“ kričal otec, aby prehlušil moju hudbu. Bola som mimo, všetko na mňa vyhŕlili a ja som nestíhala reagovať.

„Čo?“ opýtala som sa.

„Nerozumela si? Choď okamžite vypnúť alebo stíšiť to rádio“ vysvetľovala mi mama.

„Ou, fájn“ postavila som sa a odišla do izby. Stíšila som hudbu a sadla si na posteľ. Keď som sa pozrela na budík, bolo už pol 8. Spomenula som si na zajtrajší test z matiky a sťažka som si vzdychla. Z tašky som si vytiahla zošit z matematiky a otvorila ho. Môj nechápajúci pohľad hovoril za všetko.

„Načo mi toto kedy bude?“ pýtala som sa sama seba a preklínala pri tom školu. Po asi 20 minútach naozaj usilovnej snahy o pochopenie učiva, som to vzdala, ospalo sa dvihla z postele a šla pod sprchu. Dúfala som, že aspoň tá ma nejak preberie, ale nestalo sa. Tak som sa kompletne umyla a šla spať.

Ráno som sa na počudovanie zobudila svieža, a s celkom dobrou náladou.

Moja nálada sa však rapídne zhoršila, keď som už sedela v škole a predomnou na lavici bol položený test z matiky. Zúfalo som sa pozrela na Jenny, v nádeji že aspoň ona niečo vie, ale podľa jej prekvapeného výrazu som pochopila, že ona ani o žiadnom teste nevedela. Nedalo mi, a trochu som sa zasmiala...

„Dnes mala byť písomka?“ spýtala sa ma prekvapene Jenny, keď sme už spomínaný test dopísaly.

„Áno“ zasmiala som sa...

Po škole som ešte išla s Jenny k nej domov, aby sme jej spoločne vybrali, čo si obliecť večer. Nechápala som, prečo z toho robí takú vedu, ale zasa je pravda, že Jenny všade chodila oblečená prvotriedne. Po zdĺhavom prezliekaní miliónov šiat, si nakoniec vybrala čierne minišaty, bolerko a ktomu štekle. Trochu sme sa ešte rozprávali, o tom aké to bude fajn, a potom som šla domov. Bolo asi 5 hodín, keď som tam konečne došla.

„Tak čo zlatko, čo budeš dnes robiť?“ opýtala sa ma mama, keď som k nej prišla „Ideš znova robiť nejaký referát do kamarátky?“ dodala, načom som sa nenápadne zasmiala. Nechápala som, ako mi mohla stále veriť, že chodím robiť v PIATOK VEČER referáty do spolužiakov.

„Nie, dnes budem doma“ povedala som, aby sa jej zasa nezdalo veľmi podozrivé, že prvý týždeň v škole mám hneď referáty. Ale zasa, keď už sme mali aj písomku. No nechala som to tak.