Unexpected

UNEXPECTED- 36. časť- I almost lost you

Z POHĽADU ASHLEY:

Celú cestu je ticho. Prečo je ticho? Už je to asi hodina, ale bála som sa povedať čo i len slovo. Celú cestu sa na mňa ani nepozrel. Len sem-tam nenápadne pozrie do zrkadla a vyhľadá ma.

„To budeme celú cestu ticho?“ nevydržala som to nakoniec a prehovorila ako prvá.

„Prečo sa ma to pýtaš? Aj tak spravíš presne opak toho, čo ti poviem“ odvrkol bez toho, aby na mňa pozrel.

„O čo ti ide Bieber?“ povedala som nechápavo, lebo som nevedela, kde tým mieri.

„To je jedno“ znova odvrkol.

„Nie nieje“ otočila som sa k nemu a pohľadom mu naznačovala, že má pokračovať.

„Kurva Ashley povedal som, že je to jedno“ trochu skríkol, načo so mnou až myklo.

„Fajn. Hnevaj sa na mňa bez príčiny. To si ma tam radšej mohol nechať“ vyšlo zo mňa, ale v zápätí som sa za to vyfackala, pretože to vyznelo v inom zmysle, ako som chcela. Tak nevďačne. V sekunde Justin dupol na brzdy a s nami prudko zastavilo.

„Mal som ťa tam nechať? Počúvaš sa vôbec?“ vypŕskol.

„Prepáč ja--“

„To je fuk. Teraz potrebujem vzduch ja“ povedal, pustil volant a vystúpil z auta. Otvorila som dvere a vystúpila tiež.

„Vieš ako si mohla dopadnúť? Vieš to kurva?“ začal kričať skôr, ako som stihla niečo povedať.

„Áno viem. Ale nechápem, prečo kričíš na mňa zato, že ma nejaký chorý debil uniesol. Fakt prepáč ale zatiaľ sa niečomu takémuto neviem ubrániť“ rozhodila som rukami a tiež začala trochu kričať.

„To nie je o tom. Ide tu o to, že by si aspoň raz mohla urobiť niečo, o čo ťa požiadam. Kvôli tomu, že si tam ostala keď som ťa poslal do auta sa skoro všetko skončilo“ postavil sa asi meter odomňa. Cítila som ako sa mi tá slaná tekutina nezábranne tlačí do očí.

„Ale inak by ťa zabil“ vyšlo zo mňa „Je mi to ľúto. Je mi ľúto že si to kvôli mne musel urobiť“ povedala som a rýchlo si zotrela slzu, ktorá mi unikla z oka.

Z POHĽADU JUSTINA:

„Ashley ty to nechápeš?“ prišiel som bližšie k nej „Nejde o to že som zastrelil Scotta. Ten hajzel si to zaslúžil viac ako hocikto iný, a ty to vieš“ neodpovedala, len začínala plakať.

„Ja som sa o teba kurva bál“ prišiel som k nej a chytil jej tvár do dlaní. Prstom som jej prešiel po krvavej stope blízko spánkov „Keď som sa dozvedel s kým si, skoro som zomrel. Ani si nevieš predstaviť čo som prežíval. Keď som vošiel do tej izby..zabíjal ma ten pohľad“ povedal som, načo sklopila zrak.

„Pozri sa na mňa“ povedal som, načo sa mi pozrela priamo do očí.

„Nikdy som nechcel, aby ti niekto ublížil. Za to, že ťa uniesol nemôžeš. Snažím sa ťa chrániť, lenže ty spravíš takú blbosť a dojdeš do izby, kde ťa skoro zastrelil. Kebyže nie je postrelený tak je po tebe. Viac by si tu nebola, chápeš to vôbec?“ hovoril som zúfalo.

„Lenže keby som neprišla, nebol by si ty“ povedala roztrasene.

Trochu som sa pousmial. „Keby sa ti niečo stalo, nedokázal by som byť bez teba, rozumieš?“ prešiel som jej palcami po sánke. Prikívla. Utrel som jej slzy a cítil, ako sa trasie. Či od zimy, alebo od strachu som nevedel. Priložil som pery na tie jej a jemne ju pobozkal. Keď som sa odtiahol, oprel som si čelo o jej.