Unexpected

UNEXPECTED- 8. časť- Forever

Z POHĽADU ASHLEY:

Ako mu môže byť jedno, čo si myslí? Dobre, je to namyslená krava, ale stále je to jeho dievča. Trochu som sa zamračila.

„Čo je?“ povedal zmätene Justin, keď uvidel môj výraz, ale kútiky pier sa mu mykali hore. Zrejme bol pobavený mojim výrazom.

„Ale nič, nechaj to tak“ pokrútila som hlavou.

„Nie, povec čo ti je“ trochu sa odomňa odsadol a uprene sa na mňa pozrel. Pobavenie zmizlo a v jeho tvári sa značila nechápavosť.

„Ide o to, že si jednoducho idiot.“ Justin sa na mňa prekvapene pozrel. „Totiž, je jedno aká je tá baba s ktorou chodíš hrozná, namyslená, hlúpa, sprostá...“

„Dostaneš sa k pointe?“ prerušil ma Justin, keď som nekontrolovateľne začala vymenúvať všetky zlé vlastnosti .

„Už som sa dostávala k pointe“ uškrnula som sa na neho „Takže, je jedno ako je ta baba hrozná, ale chodíš s ňou, to pre teba nič neznamená?“

Z POHĽADU JUSTINA:

„Nie, s ňou to pre mňa nič neznamená“  nechápal som, prečo jej natom tak záleží. Veď predsa Chelsey neznáša, tak prečo nieje rada?

„Tak potom prečo s ňou chodíš?“ zaborila sa pohľadom do mňa. Nevedel som, čo jej povedať. Alebo skôr ako jej to povedať.

„Prečo ťa to zaujíma? Vôbec to nieje tvoja vec!“ postavil som sa z postele a začal hovoriť trochu hlasnejšie. To že som začal kričať, bol stále môj obranný mechanizmus, keď som bol nervózny.

„Vieš čo...prepáč že som sa ťa niečo vôbec pýtala.“ Povedala ironicky a postavila sa oproti mne „Ale keď si dobre spomínam ty si ten, čo stojí v mojej izbe, a ty si ten, ktorý sa chcel o niečom porozprávať“ to ty zakaždým zdôraznila.

„Áno“ sarkasticky som sa usmial „A vidím že to bola chyba“ hnev sa vo mne búril.

Posmešne pokrútila hlavou „Čo odomňa chceš?“ zúfalo povedala a zaborila sa do mňa pohľadom.

„Aby si sa kurva prestala starať do vecí, ktoré sa ťa netýkajú“ hruď sa mi hýbala hore a dolu od zlosti. Nič nepovedala, len tam tak ticho stála a pozerala sa na mňa.

„Došli ti slová?“ hnusne som povedal.

Bolo vidno, že mala dosť. Nenávistne si vzdychla od zlosti. „Áno, presne. Na takých skurvysynov ako ty naozaj slová nemám.“ To bola vo mne posledná kvapka. Prišiel som k nej, tvrdo ju chytil za ruku a zatlačil k stene. Tvár som mal len pár centimetrov od jej.

 „Takto mi už v živote nepovieš“ pomaly som povedal.  Vystrašene na mňa pozerala. Pozrel som sa na svoju ruku, ako silno držím tu jej, preglgol som a pomaly ju pustil. Bez slova som prišiel k oknu a prehodil nohy vonku. Zazrel som na ňu. Stála tam, vystrašená a hladila si zápästie, ktoré mala od môjho zovretia celé červené. Nedokázal som jej nič povedať. Vyšiel som na striešku a zoskočil som dole. Sadol som si do auta a naštartoval. Rýchlosťou svetla som vyšiel z jej ulice. V duchu som sa preklínal zato, ako som sa choval. Ešte v živote ma dievča nevyprovokovalo tak, aby som jej nejak fyzicky ublížil. Viem, že som jej nespravil nič vážne, ale položil som na ňu ruku. V duchu sa mi stále opakovalo slovo, kvôli ktorému sa to všetko stalo- skurvysyn-.  Spod trička som si vytiahol náhrdelník, a pobozkal prívesok, ktorý na ňom vysel. Bolo na ňom napísané Forever. Bol od mojej mamy. Dala mi ho predtým...ako zomrela. Pri pomyslení na ňu, sa mi nahnali slzy do očí. Jednou rukou som držal volant a druhou si utrel slzu, ktorá mi vypadla z oka. Nekontrolovateľne som tlačil pedál až k zemi a pridával na rýchlosti. Potreboval som sa nejak rozptýliť, dostať zo seba tú zlosť a to zúfalstvo. Prvé čo mi napadlo, bola Chelsey. Zdvihol som mobil a vytočil jej číslo.