Pozrel som sa na Ashley a vyzerala...živo. Sedela trochu odo mňa s rukami na tvári, cez ktoré jej padali vlasy a s nohami pritiahnutými k telu. Namiesto nej padol doslova pred ňu Simon. Zbraň z ruky mu vypadla a dopadla pár metrov od Ashley. V chrbte mal čerstvú ranu, z ktorej sa valila krv.
„Čo to--“ pozrel som sa na druhú stranu parkoviska.
„Som mŕtva?“ vyšlo z Ashley.
„Nie“ nedalo mi a pousmial som sa. Vydýchol som a až potom si uvedomil, že som mal zadržaný dych. Preskáckal som k nej na jednej nohe a zosunul sa k nej. Objal som ju a pobozkal ju na vlasy. Neveril som, že sa toto skutočne deje.
„Ako?“ pozrela sa hore ku mne. Trochu som sa uhol a otočil, a tak sa nám obom naskytol pohľad na Jaxona.
„Ešteže ma máte“ uškrnul sa a prišiel k nám.
„Si v poriadku?“ zohol sa k Ashley a pozrel sa jej do očí. Prikívla, ale asi sama nevedela, čo sa jej vlastne pýta.
„Ako si sa sem dostal?“ opýtal som sa, keď sa znova narovnal.
„Vieš, ľudia v poslednom čase, keď sa niekde ponáhľajú používajú dopravný prostriedok menom auto“ uškrnul sa, ale jasne vedel že to nie je celkom odpoveď na moju otázku. Išiel som mu niečo povedať, keď sa Simon pohol a rukou hľadal zbraň. Ledva dýchal, a tak bolo jasné, že ju nemá šancu dostať, nieto ešte zdvihnúť. Jaxon k nemu pomaly prišiel. Bolo vidieť, že si užíva už len tú chôdzu okolo neho, keď sa ho nemusí báť. Trochu kopol do pištole, ktorá sa posunula o kúsok ďalej od jeho ruky. Nohu, ktorou odkopol zbraň teraz presunul pod Simonove brucho a zatlačil, čím ho prevalil na chrbát. Simon zo seba vydával zvuky podobné kašľu, a pri každom mu z úst vyšlo trochu krvi. Bol to pre mňa hnusný a zároveň potešujúci pohľad. Pre Ashley asi až tak veľmi nie, kedže sa odvrátila úplne na druhú stranu.
„Pozrime sa“ čupol si vedľa neho Jaxon s úsmevom na tvári „Nejak sa to obrátilo. Zrazu to tu neriadiš ty, ale ja“
„A-ako“ vydral zo seba Simon.
„Ako som vedel, že sa chystáš zabiť môjho brata?“ zasmial sa „Stále ma udivuje, ako ma podceňuješ. Myslíš, že keby som sa nezabezpečoval dopredu, že by som bol teraz ešte živý? O tom silno pochybujem“
Jaxon mu venoval nenávistný pohľad.
„Mali by sme ísť“ povedal som mu s úplnou vážnosťou. Tiež som bol rád, že tu Simon leží a dáva posledné vzdychy, lenže neužíval som si to tak, ako on.
„Počkaj“ obrátil sa ku mne a rukami mi naznačil, aby som sa ukľudnil.
„Nie Jaxon, poďme!“
„Justin!“ povzdychol „Už nemusíš utekať. Nechápeš, že je koniec?“
„Áno, ja len--“
„Daj mi chvíľu, nech sa rozlúčim, so starým priateľom“ znova sa začal venovať Simonovi. Mal som zlú predtuchu, začínal som byť ešte viac nervózny. Keď sa to vôbec dalo. Pošúchal som si rukami tvár a prešiel k Ashley.
„Si v poriadku?“ odhrnul som jej vlasy z tváre a chytil jej ruky. Prikívla.
„Prepáč, že som nič neurobil ja--“
„Nemohol si“ povedala a jemne sa usmiala. Chytil som jej hlavu do rúk a prilepil pery na jej čelo.
„O chvíľu pôjdeme odtiaľto. A všetko bude v poriadku. Bude po všetkom.Ten bastard zaplatí za to, čo urobil tebe, aj mne“ šepkal som s perami na jej čele a cítil ako prikivuje. Odtiahol som sa a pri pohľade na ňu sa usmial.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...