Unexpected

UNEXPECTED- 27. časť- This is gonna be very hard

O PÁR TÝŽDŇOV:

Z POHĽADU ASHLEY:

„Takže ty nevieš, kde je však?“ pýtala sa ma Jenny, keď som si zo svojej školskej skrinky vyberala knihy na prvú hodinu. Narážala na Justina.

„Povedala som ti, že som s ním nehovorila. Od vtedy“ Od vtedy bol výraz pre môj a Justinov rozchod. Zabuchla som skrinku a vybrali sme sa do triedy.

„Veď ja viem. Ale vôbec sa o neho nebojíš? Už takmer mesiac sme ho nevideli“ povedala Jenny a ja som v tom počula trochu výčitky. Zastavila som sa a venovala jej dlhý pohľad.

„Či sa o neho nebojím? Každý deň myslím len na neho a zabíja ma, že tu nieje. Viem, rozišla som sa s ním ale to, že ho nemám každý deň pri sebe, že ho ani nevidím--agrh. To nepochopíš“ rozhodila som rukami a pokračovala som v ceste.

„Mala by si mu zavolať“ povedala Jenny akokeby to bola tá najjednoduchšia vec na svete.

„No jasné. A Ryan ti nehovoril nič? Keď už teraz spolu chodíte?“ podpichla som do nej. Áno, Jenny sa dala dokopy s Ryanom. A na moje počudovanie to trvá dlhšie ako týždeň, čo je jej maximálny limit, kedže nikdy nebola na “dlhé vzťahy“.

„Nie nič mi nehovoril“ povedala trochu sarkastickým tónom „Jedine že stále na niečom pracujú. Ale radšej sa nepýtam načom, lebo odkedy mi povedal čo vlastne robí, nechcem podrobnosti“

„A nemohla by si sa ho aspoň spýtať, či je v poriadku?“ hodila som na ňu psie očká, lebo som o Justinovi súrne potrebovala niečo vedieť. Bolo mi jedno čo, hlavne niečo.

„Vieš čo? Opýtaj sa ho sama. Po škole po mňa príde“ ľahostajne mykla plecom.

„Tak fajn“ povedala som a nemohla sa dočkať, kedy to vyučovanie skončí. Išli sme do triedy a pretrpeli matiku. Ako ďalšie sme našťastie mali tanečné predmety, čo išlo samozrejme rýchlejšie ako tie teoretické. Prišli sme do šatne a začali sa prezliekať. Trochu od nás stála Chelsey s jej skupinkou a o niečom sa rozprávali. Keď nás zbadali, nevedno prečo pridali na hlasitosti. Snažila som sa ich ignorovať, ale keď som začula meno Justin rozhodla som sa trochu pretrpieť Chelseyin piskľavý hlas.

„..Áno, vyhodili ho. Pán Johnson povedal, že najprv ničil školský poriadok, čím dostal napomenutie a potom prestal do školy chodiť, čím porušil podmienky štipendia. A samozrejme, potom čo ma absolútne ignoroval, som tomu trochu dopomohla“ zasmiala sa nechutne Chelsey a venovala mi ešte nechutnejší pohľad.

„Baví ťa počúvať cudzie rozhovory?“ prešla cez skupinku dievčat, ktoré skákali ako ona pískla, až ku mne. Práve som si viazala šnúrku na botaske, a keď som skončila, postavila som sa pred ňu s rukami v bok a v mysli som si predstavovala, ako letí z obrovského okna na konci sály.

„A teba baví vymýšľať si somariny?“

„Nieje to somarina. Justina naozaj vyhodili z tejto školy. Asi ti to nepovedal, aj keď ste boli taký dobrí kamaráti“ posledné tri slova natiahla, aby ich zvýraznila.

„Počkaj, myslíš to vážne?“ trochu som zvážnela a čakala, čo povie.

„Áno, myslím.“ Široko sa usmiala, otočila sa a odpochodovala aj so svojimi poddanými do sály.

„Pane bože“ otočila som sa k Jenny a sledovala jej výraz tváre, ktorý súhlasil s tým mojím.

„Myslíš že to kvôli--“

„Nie!“ skočila mi do reči Jenny a chytila ma za ramená „Určite mal dôvod nato, že sa nechal vyhodiť. Ale dobrá správa je, že už pravdepodobne nie je s Chelsey“