Unexpected

UNEXPECTED- 51. časť- I won't

„A kurva“ povedal som skôr pre seba, ale očividne to počul každý, kedže sa Simonovi na tvári zjavil ešte väčší úsmev. Nepochybne z toho, ako v riti som bol.

„Vystihol si to“ strúhol posmešnú grimasu. Obzrel sa okolo seba a ešte s jedným chlapom vstúpil do izby. Automaticky som sa posunul o krok dozadu. Môj pohľad prebehol na dvere a dúfal som, že ich nechajú otvorené.

„Nato ani nepomysli“ zavrčal ten chlap, keď si všimol kde pozerám a zabuchol ich.

„Takže“ Simon sa oprel o stolík a uprene na mňa pozrel „Mladý Bieber. Dlho sme sa nevideli, však? Teda, ja som mal teba pod dohľadom stále, ale ty si nevidel dlho mňa“ usmieval sa tým idiotským a tupým výrazom, ktorý bol jemu tak dôverne známy.

„Čo tu robíš?“ jeho posmešný výraz sa rázom zmenil na vážny.

„Myslím, že presne vieš čo“ zobral sa vo mne ironický podtón „Sám si sa postaral o to, aby si sem dostal pár mojích blízkych a tým pádom aj mňa“

„Čo robíš tu“ rozmachol sa rukami po izbe a ja som pochopil, že rozpráva o tom, že som na izbe jeho “zamestnanca“. Bol som ticho.

„Ty!“ vykríkol a otočil sa k Adamovi „Čo si mu povedal?“

„Takmer nič ja--“

„Zabi ho“ kývol hlavou svojmu poskokovi, a ten sa hneď vybral k jeho posteli. Keby len tak vedel, že keď mu príde zbytočný, povie ďalšiemu, nech to urobí s ním.

„Nič som nepovedal“ snažil sa postaviť, lenže veľmi mu to nešlo. Ten chlap vzal vankúš z druhej postele a pritlačil mu ho na tvár. Nemal s tým absolútny problém.  

„Pusť ma“ počul som tlmene Adamove výkriky. Snažil sa s nim bojovať, lenže to nebolo ľahké.

„Prestaň!“ skríkol som na neho, lenže nebolo to vôbec platné. Nevenoval mi ani pohľad a sústredene sa venoval svojej práci.

„Poď Bieber, my sa zatiaľ trochu prejdeme“ uškrnul sa na mňa Simon a položil mi ruku okolo ramien.

„Nie!“ dal som mu ruku preč, lenže na to  mi zovrel rameno v dlani a na pravom boku som pocítil tlak od zbrane.

„Myslím, že si to veľmi rýchlo rozmyslíš“ povedal a ťahal ma von. Obzrel som sa do izby a videl, ako sa Adam trepe, kedže nemohol dýchať, lenže v jednej sekunde mu ruky ochabli vedľa tela a prestal sa hýbať. Bol mŕtvy. Ten chlap tam ešte ostal a asi po sebe zahladzoval stopy. Ťažko som prehĺtol, pretože som si nevedel predstaviť, čo spraví so mnou, keď toto urobil jednému z jeho chalanov.

„O čo ti ide?“ vypŕskol som na neho, keď ma ťahal za ním „Ak chceš, tak ma zabi ale nechaj už kurva ľudí, na ktorých mi záleží“ hovoril som, keď ignoroval moju otázku.

„Nechcem ťa zabiť“ pritlačil ma náhle o stenu „Chcem, aby si sa ku mne pridal“

Mal som čo robiť, aby som sa tam nahlas nerozosmial.

„Tak po prvé, za to, čo si urobil mojej rodine, by som ti jedine tak prevŕtal guľku hlavou a po druhé, ja som z toho už von. A to je presne to, prečo by si mi mal dať už pokoj“ pri posledných slovách som so sebou trhol, lenže ešte silnejšie ma pritlačil. Začínal mať ešte väčšie nervy, ako doteraz.

„Tak po prvé“ napodobňoval moje slová „Nikdy z toho nebudeš von a pri tvojej terajšej pozícii by si nemal ani uvažovať o tom, ako mi prevŕtaš hlavu guľkou. A po druhé, nebuď taká padavka. Tvoja sestrička si mohla sama za to, že sa zaplietla s takým zlým chlapcom“ užíval si, ako to vo mne vrie. Chcel ma vyprovokovať, a pravdupovediac sa mu to aj kvalitne darilo.