„Robíš si srandu?“ opýtal som sa ho a obočie som mal vydvihnuté až vo vlasoch.
„Áno Bieber, moja frajerka leží na operačke a jediná vec ktorú práve potrebujem je robiť si z teba srandu“ pokrútil hlavou a otočil sa.
„Prepáč. Ja len--“ v rýchlosti som si oblízal pery „Musím na wécko“ zaklamal som. Spiacu Ashley som položil na lavičku a dúfal som, že ju to nezobudí. Trochu sa pomrvila, ale ďalej spala.
„Hneď som späť“ prehodil som Ryanovi. Kývol na mňa, na znak, že chápe a už som utekal po chodbe. Po ceste som si vybral z vrecka mobil a naťukal SMS Jaxonovi.
-Možno máme problém.
Jednoduché, ale výstižné. Nič iné som napísať nemohol, pretože som nič iné nevedel. Nevedel som ani, či sa niečo naozaj deje, ale mal som podozrenie. Síce na nič konkrétne, ale to čo povedal Ryan to vo mne vyvolávalo.
Chodil som po chodbe a cez okienko nazrel do každej izby. Vo vrecku mi zavibroval telefón. Vytiahol som ho a zdvihol:
„Povedz, že je to niečo vážne, inak ťa podrežem“ ozval sa nahnevane Jaxon a ťažko dýchal.
„Prepáč“ trochu som sa zachechtal, ale potom som znova nahodil vážnu tvár.
„Dostaneš sa už k tomu? Vieš, niečo ma čaká“ znova som sa zasmial a začal som vysvetľovať. Vedel som presne čo, alebo skôr kto ho čaká.
„Proste, je tu jeden chalan--“ na chvíľu som zmĺkol.
„A je neskutočne dokonalý...Jasné, jasné dostaň sa k veci“ prerušil ma.
„Čože?“ povedal som skoro až piskľavým hlasom a rýchlo si odkašľal.
„Skvelá chvíľa, aby si mi povedal, že si sa preorientoval, fakt“ robil si zo mňa srandu.
„Veľmi vtipné, vážne“ falošne som sa zasmial a pokrútil hlavou nad jeho totálnou demenciou „Ten chalan je dosť podozrivý. Stále sa objavuje tam, kde ja. Alebo Ashley“ dodal som rýchlo, keď som si spomenul na tú ich pusu. Podvedome som sa ušklabil a chcel som pokračovať.
„Máš problém no“ povedal Jaxon.
„Áno, ja viem“
„Keď robí do Ashley, tak teba asi chcieť nebude. Je mi ľúto, že to necíti rovnako“ falošne zaplakal a potom vybuchol do smiechu. Keby som bol teraz pri ňom, tak mu istotne jednu prijebem.
„Kurva Jaxon, stále ťa to drží?“ vyprskol som.
„Tomáš za to, že si ma vyrušil“ zasmial sa a ja som nemohol pochopiť, že si robí srandu, keď mu potrebujem povedať niečo vážne.
„Fajn, super. Bež pokračovať, zvládnem to sám“ vykríkol som a následne rýchlo stíchol, keď som si uvedomil, kde vlastne som. V nemocnici.
„Dobre prepáč, dostaň sa k veci“ hovoril a znelo to tak, že sa konečne uvedomil.
„Ten chalan, čo bol na mojej párty. Adam, ten čo skončil so Shay“ hovoril som a v tom som sa zarazil, pretože som ho cez okienko uvidel.
„Jaxon musím končiť. Potom dám vedieť“ povedal som rýchlo a zložil. Zasunul som mobil do vrecka a poobzeral sa naokolo. Vyzeralo, že sa na chodbe nikto nenachádza. Zhlboka som sa nadýchol, zavrel a následne otvoril oči a ruku som položil na kľučku. Zatlačil som ju dole a dvere sa otvorili. Ležal tam. Okolo hlavy mal obväz a spal. Adam. Presne ten istý, ktorý mi robil do dievčaťa. Presne ten, kvôli ktorému moja kamarátka teraz leží v rovnakej budove ako on. Sadol som si k nemu na posteľ a nasadil drsný face. Zapol som si televízor a dal si záležať, aby bol pekne nahlas. Po pár chvíľach sa pomrvil a rozlepili sa mu oči. Keď jeho pohľad spočinul na mne, mykol so sebou a posunul sa na posteli vyššie, až sedel. Usmieval som sa mu do ksichtu.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...