Unexpected

UNEXPECTED- 45. časť- We both know

„Ashley?“ začula som spozamňa Justinov zmätený hlas. Trochu ma strhlo. Sťažka som prehĺtla, utrela slzy, narovnala sa a otočila.

„Čo to robíš?“ opýtal sa a priblížil sa ku mne.

„Balím si veci?“ snažila som sa povedať s ironickým podtónom, lenže môj roztrasený hlas to nejak nedovoľoval.

„To vidím“ prešiel ku mne a jemne ma chytil za rameno „Ale prečo?“

Jasné. On nevie, že som ho videla.

„Aspoň tu zo mňa nerob ešte väčšiu hlupaňu, dobre?“ trhnutím som si vymanila ruku z tej jeho.

Z POHĽADU JUSTINA:

„Čože? O čom hovoríš?“ zmraštil som čelo a sústredene na ňu pozrel. Neodpovedala mi a ďalej hádzala veci do svojej tašky.

„Dobre. Ak ide o to poobede, je mi to ľúto. Nemal som byť taký idiot. Ja--mal som ti veriť“ prešiel som si rukami cez tvár a vlasy „Prepáč mi to“ znova som jej chytil ruky a donútil ju pozrieť sa na mňa. Roztriasla sa jej pera.

„Bola som na tej párty“ ťažko povedala a mne došlo, prečo sme tu a ona si balí kufre.

„Videla si to--“ nahlas som premýšľal.

„Myslíš?“ povedala a všimol som si, ako jej steká po líci slza.

„Nie je to tak, ako to vyzerá“

„Áno, to povie každý stále, keď to je presne tak, ako to vyzerá“ uprene sa na mňa pozrela a potom presunula pohľad na naše ruky. Stále som ju držal. Pomaly mi vytiahla dlaň z mojej a zastrčila si za ucho prameň vlasov. Nastalo trápne ticho, pretože ani jeden z nás nevedel, čo povedať. Lenže ja som vedel, že niečo musím povedať a urobiť, inak mi odíde.

Pokrútila hlavou a následne išla do kúpeľne. Išiel som za ňou a videl, ako si berie svoje veci aj stamadiaľ. Jediné, čo ma štvalo ešte viac ako samotné to, že odchádza bolo, že sa so mnou neháda. Bola smutná, sklamaná a to ma bolelo viac, akokeby mi dala facku, alebo tak niečo.

„Daj mi šancu vysvetliť to“ povedal som zúfalo a sadol si na posteľ vedľa jej tašky, ktorá sa nebezpečne plnila.

„A načo? Hneď po hádke odídeš za tou najväčšou mrchou, akú poznám a skončíš s ňou v posteli? Čo mi do riti na tomto chceš vysvetľovať?“ ani sa na mňa nepozrela, len naštvane hádzala do tašky jednu vec za druhou.

„Neskončil som s ňou v posteli. Teda áno, ale nie tak. Možno skoro, ale stopol som to“ dostával som zo seba a zamotával sa sám na sebe.

„A to ti mám veriť? Že si bol so svojou bývalou sám, nalepený na sebe, ale nič sa nestalo?“ posmešne odfrkla.

„Áno, to mi máš veriť, pretože je to pravda“

„Aj keby“ zavrela oči a následne ich otvorila „Ty si bol na mňa naštvaný, že ma pobozkal chalan a ja som sa v tej sekunde odtiahla. Ja som videla teba, ako pomaly na gauči preťahuješ Chelsey a mám sa proste tváriť, že sa nič nestalo? Nie, prepáč“ vysypala zo seba a mala pravdu.

„Bol som idiot“ skonštatoval som, ale nezdalo sa, že by to niekto tam prítomný nevedel a tak som sa snažil pokračovať „Bol som naštvaný a opitý a ona sa na mňa lepila--“

„A ty si samozrejme nemohol odolať“ dokončila za mňa. Zúfalo som vzdychol.

„No ták Ashley. Čo mám urobiť, aby si mi odpustila a zostala tu?“ prosebne som na ňu pozrel.

„Neostanem tu“ stručne odpovedala. Bol som zúfalý a nevedel, ako ju tu ešte udržať.

„Ashley prosím“ postavil som sa oproti nej a chytil ju za ruky. Jej dych sa trochu ukľudnil.

„Neodchádzaj“ pohladil som ju po líci, čím som jej zotrel slzu.

„Prepáč“ sklopila zrak.

„Fajn“ povedal som už trochu nazlostene, lenže nemienil som sa vzdať.

„Justin čo to robíš?“ povedala a prekrížila si ruky na hrudi.

„Nikam nejdeš“ odpovedal som a vyberal jej veci z tašky.

„Správaš sa ako idiot“ snažila sa ma odstrčiť od tašky.

„Ja viem“ pokračoval som vo vyberaní.

„Ako myslíš“ povedala a odkráčala z izby.

„Kam ideš?“ rozbehol som sa za ňou.

„Domov! Alebo neviem, proste preč odtiaľto“ rozhodila rukami a bolo vidno, že má toho dosť.

„Dobre“ povedal som smutne a uvedomil si, že ju tu nemôžem držať nasilu „Ale odveziem ťa“ dodal som.

„Mám tu auto“

„Áno, lenže je takmer noc a sama nepôjdeš. Si rozrušená a--proste idem ťa odviezť“ nedal som jej na výber a tak súhlasne prikívla. Rýchlo som jej nahádzal veci späť do tašky a zišiel dole, kde ma už čakala. Vyšli sme von k autu.

„Čije je to auto?“ opýtala sa, keď nastúpila.

„Ryanove“ odpovedal som a naštartoval.

„Do pekla“ položila si ruku na oči.

„Prečo?“

„Povedala som Ryanovi, nech vezme Jenny z tej párty, pretože ja som si vzala jej auto“

„Neboj sa, určite ich odtiaľ niekto vezme“ položil som jej ruku na koleno, aby sa ukľudnila. Aspoň malú štipku nádeje som získal, keď mi ju nedala preč a len sa pozerala von oknom. Jediné čo mohla vidieť bola nekonečná černota, ale stále sa tam pozerala radšej ako na mňa, čo ma trochu štvalo. Celú cestu som bol ticho a dúfal že ju to prejde.

Z POHĽADU ASHLEY:

Zastali sme pred mojím domom a len tak potichu sedeli v aute.

„Milujem ťa“ povedal po chvíli.

„Justin prestaň“

„Nie. Pretože vieš že je to pravda. Vieš, že to čo sa stalo dnes bola všetko chyba a viem to aj ja. Ale nevieš si predstaviť ako som na seba skurvene naštavaný a ako to ľutujem“ chytil mi ruky a mne sa znova roztriasla pera.

„Mám jednu otázku, dobre?“ oblízol si peru a keď som zmätene prikívla, pokračoval „Je toto koniec tvojho prebývania u mňa, alebo nás?“ dopovedal potichu.

„Ja neviem“ povedala som takmer šepotom, aby sa mi nepodlomil hlas. Justin si prešiel rýchlo rukou po líci a prisahala by som, že si utrel slzu. Viem, že ho to bolelo, ale mňa pohľad dnes večer na nich dvoch bolel tiež.

„Justin ja--“

„Vieš že milujem len teba“ skočil mi do reči „Prečo mi to kurva robíš? Prečo to robíš sebe? Vieš že bezomňa nemôžeš byť, presne ako ja nemôžem byť bez teba“ priblížil sa ku mne a akokoľvek hlúpo znelo to, čo hovoril, vedela som, že má pravdu. Nemohla som byť bez neho, ale v tej chvíli ani s ním.

„Ja--“ išla som niečo povedať, lenže pritisol sa mi na pery, čím ma znova utíšil tým jeho spôsobom. Moja pera sa triasla od odporu rozplakať sa, ale aj tak som ho pobozkala tiež. Ruku mi presunul na krk a prisunul si ma bližšie. Milovala som, aký pocit vo mne dokáže vzbudiť jeho dotyk, jeho bozk, ale aj tak som vedela, že musím ísť. Jednou rukou som chytila ramienko od tašky a druhou som otvorila dvere.  Odtiahla som sa od neho a vybehla z auta.

„Prepáč“ zašepkala som, že to ledva mohol počuť a utekala k dverám. Počula som, ako zakričal moje meno a kopol do auta, lenže to som sa už opierala o vnútornú stranu dverí...

Dobre no...teraz ma už kľudne možte zabiť :D Ale není to až také zlé ako to vyzerá...no :D Dúfam že sa vám to páči aj keď veľmi pochybne :) Ale ďakujem za všetky like, vote, komentáre :) Úžasne sa to číta :3 Love Ya :)*