Prvú hodinu som mala nanešťastie s Justinom. Do triedy prišiel až keď zazvonilo, ako stále. Učiteľka už bola v triede. Sadol si hneď za mňa. Vôbec nevnímal, že som mu pohľadom dala jasne najavo, nech to nerobí. Učiteľka začala niečo vysvetľovať, keď mi Justin prstom zaťukal na chrbát.
„Daj mi pokoj“ precedila som cez zuby, aby to nepočula učiteľka, len on.
„Nie“ odpovedal a znova mi ťukal palcom, tentoraz po ramene, aby som sa otočila.
„Prestaň“ nahnevane som hovorila, znova tak, aby ma nepočul nikto iný, iba on.
„No ták, musím s tebou hovoriť“ vytrvalo pokračoval v ťukaní. Zlosť sa vo mne stupňovala.
„Daj mi konečne pokoj“ vykríkla som a otočila som sa k nemu „Prestaň sa správať ako decko a šťuchať tu do mňa ako psychopat. Vybral si si, a tým to končí“ pozrela som sa na Justina. Mal celú červenú tvár. Potom som sa obzrela okolo seba. Celá trieda, dokonca aj s prekvapenou učiteľkou sa na nás, alebo skôr na mňa pozerala.
„Ashley!“ skríkla učiteľka. Zahanbene som sa otočila na stoličke znova čelom k nej.
„Áno?“ potichu som povedala.
„Neruším vás? Lebo vy mňa áno.“ Zbožňovala som túto vetu. A teraz som jej naozaj mala chuť povedať: Áno, vyrušujete nás. Ale radšej som bola ticho.
„Prepáčte“ povedala som jej nakoniec. Ignorovala to a znova začala niečo písať na tabuľu. Justin bol potom kľudný, lebo vedel že keby mi ešte raz zaklopkal na plece, asi by som sa postavila a strelila mu. Asi po polhodine sa mi však znova prihovoril: „Ashley?“
Pozrela som sa na neho. Ležal na kraji lavici a hlavu mal položenú na rukách. „Čo?“
„Potrebujem s tebou hovoriť“ šepkal mi zozadu.
„Asi máme trochu problém, lebo ja s tebou nemám chuť hovoriť“ otočila som sa a povedala mu.
„Nieje to tak, ako to vyzeralo“ chytil ma za rameno a snažil sa ma otočiť k sebe, aby som ho počúvala.
„Nedotýkaj sa ma!“ vykríkla som, otočila sa k nemu a zotriasla mu jeho ruku. Justin prevrátil očami, ale nepozeral sa pri tom na mňa. Otočila som sa na stoličke a videla, že učiteľka stojí nado mnou s prekríženými rukami a prísnym výrazom. Začala o tom, ako celú hodinu vyrušujeme, a podobné somariny a ukončila to vetou: „Choďte si to vyrozprávať na chodbu, ihneď!“
Pozrela som sa na Justina. Keby sa pohľadom dalo zabíjať, tak by už bol naisto mŕtvy.
„Prepáč“ zašepkal mi, keď sme vychádzali s triedy na prázdnu chodbu. Ignorovala som ho a sadla si na lavičku, ktorá tam bola.
Z POHĽADU JUSTINA:
Úplne ma ignorovala. Sadol som si k nej a snažil sa jej všetko nejak vysvetliť.
„Ashley noták, počúvaj ma“ chytil som jej ruku, lenže odtiahla ju a odvrátila sa odomňa „Viem, že sa hneváš, ale nieje to tak ako to vyzerá“
„Nie? A vieš ty vôbec ako to vyzerá?“ Otočila sa ku mne, čo som považoval aspoň za menší úspech „Vyzerá to tak, že si ma včera bozkával a hovoril si, ako ti na mne záleží a dnes máš Chelsey“
„Kurva Ashley, nechaj nech ti to vysvetlím“ začínal som byť trochu nahnevaný, pretože si to nechcela nechať vysvetliť.
„Nepotrebujem tvoje vysvetľovanie“ postavila sa a začala trochu kričať. Popravde sa čudujem, že ešte nikto nevyšiel z nejakej triedy. „Znova to už nepotrebujem“ zašepkala. Nechápal som tej druhej vete, ale nechal som to tak.
YOU ARE READING
Unexpected
FanfictionStretli sa v škole. Nenávideli sa. On má dievča. Ona nemá záujem. Avšak aj tak ich niečo spája. Neustále prekážky ich držia od seba ďalej. Minulosť dobieha oboch a je len na nich, či ich vzťah prežije. Je len na nich, či všetci prežijú...
